Denník N

V CERN-e pracuje vyše 20 rokov a hľadá novú fyziku. Žijem svoj sen, vraví slovenský fyzik

Peter Chochula je časticový fyzik. V CERN-e pracuje od roku 1997, od roku 2012 je zástupcom koordinátora pre riadiaci systém detektora ALICE. Foto – Otakar Horák
Peter Chochula je časticový fyzik. V CERN-e pracuje od roku 1997, od roku 2012 je zástupcom koordinátora pre riadiaci systém detektora ALICE. Foto – Otakar Horák

V CERN-e sme na špičke výskumu a kráčame po neprebádanej krajine, vraví v rozhovore pre Denník N Peter Chochula.

[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]

Výskum v CERN-e nie je zameraný len na hľadanie nových častíc, hovorí slovenský fyzik Peter Chochula. „Silný máme napríklad medicínsky výskum,“ vraví vedec a dodáva: „Ak by som sa vás opýtal, čo máte vo vrecku a vy by ste mi ukázali mobilný telefón, povedal by som vám, že dotyková obrazovka pochádza z CERN-u, že web, ktorý používate, pochádza z CERN-u, že fotoaparát vo vašom telefóne funguje vďaka objavu fotoefektu a úložiská, na ktoré ukladá dáta, sú odvodené z technológií, ktoré sme vyvinuli.“

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • aká je slovenská stopa v CERN-e
  • prečo dochádza k odstávke Veľkého hadrónového urýchľovača
  • ako vyzerá práca v CERN-e

Ako by ste laicky vysvetlili, čo robí detektor ALICE na Veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC) v CERN-e?

Vesmír vznikol pri veľkom tresku pred zhruba 13,8 miliardy rokov. Zo začiatku ho tvorila extrémne hustá a horúca substancia, no postupne začal chladnúť a meniť sa na častice, ktoré sa neskôr poskladali dokopy a vytvorili jednoduché atómy. Z nich vznikli molekuly, z ktorých je všetka látka. Problémom je, že čím viac sa približujeme k okamihu vzniku vesmíru, tým zložitejšie je získať a interpretovať údaje.

V experimente ALICE sa pozeráme na to, ako to vyzeralo pri vzniku vesmíru. Pri zrážke vytvárame kvapôčku hmoty, ktorá existovala milióntinu sekundy po jeho vzniku a v detektore ju necháme rozpínať. Jav neustále opakujeme, takže postupne začíname chápať procesy v rannom vesmíre. Laicky povedané, v ALICE chceme vedieť, ako to bolo na počiatku. O veľkom tresku máme mnoho dôkazov – celé sa to začalo, keď Georges Lemaitre a Edwin Hubble svojimi pozorovaniami potvrdili teóriu, že vesmír sa rozpína. Čiže CERN je iba jedným – no podstatným – kúskom vo veľkej vedeckej skladačke zahŕňajúcej mnohé vedné odbory.

Za uvedenú milióntinu sekundy sa neviete dostať?

Pri energiách, ktorými disponujeme, nie. Aby sme sa dostali bližšie, potrebovali by sme väčšie energie, čiže väčší urýchľovač.

Kam by ste sa teoreticky vedeli dostať?

O kúsok bližšie k veľkému tresku.

  • LHC: Veľký hadrónový urýchľovač (z angl. Large Hadron Collider, LHC) bol spustený v roku 2010. Určený je na výskum zrážok zväzkov protónov alebo jadier olova. Na urýchľovači prebiehajú viaceré experimenty, z nich sa Slovensko priamo zúčastňuje experimentu ALICE zameraného na výskum udalostí po veľkom tresku a experimentu ATLAS určeného na výskum časticovej fyziky. ATLAS spolu s detektorom CMS objavil Higgsov bozón. V detektoroch na LHC pátrajú aj po temnej hmote a novej fyzike.
  • CERN: Európska organizácia pre jadrový výskum (z fr. Conseil européen pour la recherche nucléaire, CERN) je najväčšia výskumná organizácia sveta. Venuje sa základnému a aplikovanému výskumu najmä v oblasti časticovej fyziky. Nachádza sa na švajčiarsko-francúzskej hranici pri Ženeve. Slovensko je členským štátom od roku 1993.
  • Higgsov bozón: častica, ktorá hrá kľúčovú rolu pri vysvetlení hmotnosti ostatných elementárnych častíc. Existenciu Higgsovho bozónu vedci predpovedali už v 60. rokoch. Za opis častice dostali fyzici François Englert a Peter W. Higgs (po ktorom je pomenovaná) Nobelovu cenu za fyziku v roku 2013 po tom, čo ju v roku 2012 pozorovali v CERN-e.
  • Tmavá hmota: nevyžaruje nijaké elektromagnetické žiarenie, a preto ju nemožno priamo pozorovať. O jej existencii sa vie len z gravitačných prejavov na žiarivú hmotu.
  • Tmavá energia: sila, ktorá má vysvetliť zrýchľovanie rozpínania vesmíru. S viditeľnou hmotou nijako neinteraguje.
  • Antihmota: časť hmoty, ktorá je zložená z antičastíc (napríklad antiprotónov a pozitrónov) namiesto častíc (protónov a elektrónov).

Aj na tom kúsku záleží?

Áno, lebo tam sa niekde ukrýva nová fyzika. Hmota okolo nás tvorí len veľmi malú časť vesmíru, okolo štyri percentá. Je tu niečo, čo ešte celkom nepoznáme a voláme to temná hmota a temná energia. Myslíme si, že temná hmota svojimi gravitačnými účinkami galaxiám zabraňuje, aby sa v dôsledku svojej rotácie rozpadli, a temná energia naopak vesmír núti rozpínať sa. Štandardný model popisuje hmotu, ale zrejme je len súčasťou nejakého väčšieho fyzikálneho modelu. Aj keď veľké množstvo javov vieme vysvetliť, čaká nás stále obrovské množstvo práce.

Dáva zmysel pýtať sa, čo bolo „pred“ veľkým treskom, ak s ním vznikol aj čas?

S veľkým treskom vznikol aj čas, čiže

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

CERN

Rozhovory

Technológie

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie