Denník N

Učí na trnavskej UCM: Študenti nevedia kriticky myslieť, ale leniví nie sú

Foto – Gustavo Pizano
Foto – Gustavo Pizano

Veronika Pizano učí marketing na kritizovanej Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave, bloguje a štyri roky organizovala TEDxBratislava. Opisuje, aké problémy vidí vo vysokom školstve.

Ako dnes podvádzajú študenti?

Vďaka mobilom trochu sofistikovanejšie ako kedysi. Za mojich čias sme mali papierové ťaháky, ktoré dnes niektorí ešte tiež používajú, ale smartfóny sú častejšie.

Čo robíte, keď ich pristihnete?

Keď mali testy, tak to skúšali. Keď som im našla ťahák, tak som im ho vzala a vyhodila som ich. Posledné roky som upustila od testov a skôr mám ústne skúšky alebo majú študenti napísať esej počas troch hodín a môžu používať všetky zdroje. Takže podvádzať sa tam nedá.

Na začiatku semestra sa mi stáva, že mi odovzdajú úplný plagiát.

Aká je úroveň ich prác, ktoré odovzdávajú?

Na začiatku semestra sa mi stáva, že mi odovzdajú úplný plagiát. Od slova do slova skopírovaný text. Vtedy im dám prvú upomienku a poviem, že ich potom dám na disciplinárnu komisiu, čo som už niekoľkokrát aj urobila. Potom si dávajú väčšinou pozor. Na druhej strane sú študenti, ktorí sa už vtedy prejavia, a viem, že na sebe budú makať celý rok.

Sú dnešní študenti šikovní?

Mám skúsenosti len s Fakultou masmediálnej komunikácie na Univerzite Cyrila a Metoda a môžem povedať, že sú tu veľmi šikovní študenti. Neviem, či sa to dá generalizovať. Záleží aj na prijímacom konaní. Ak má niektorá škola prísnejšie prijímačky, tak tam prídu lepší študenti. Ale aj keď vezmete viac ľudí, ktorí sú slabší, neznamená to, že takí ostanú celé tri alebo päť rokov. Niektorých sa dá potiahnuť.

Čo dnes robí študentom najväčší problém?

Argumentácia a kritické myslenie. Nehovorím, že nerozmýšľajú, ale často sa aj boja povedať svoj názor, lebo na to nie sú zvyknutí zo strednej školy. A keď ho povedia, tak ho nevedia podložiť argumentmi a faktami. To je dosť náročné, lebo keď človek príde na vysokú školu, chcela by som s ním mať debatu na úrovni a nemám priestor na to, aby som ho vypiplala. Lebo študentov je buď veľa, alebo ich mám len jeden rok. Vysoká škola nie je na to, aby sme ich učili kriticky myslieť a argumentovať, to má byť hlavne na strednej škole.

Takže vysokoškolskí učitelia dnes suplujú tých zo strednej školy?

Mám taký pocit. To, ako ja pôsobím, čo sa snažím robiť, tak áno. Nehovorím, že všetci a všade, ale najmä na odboroch, kde je dôležitý všeobecný prehľad a argumentačné schopnosti, tak vysoké školy suplujú stredné.

Foto - Tomáš Pospíchal
Foto – Tomáš Pospíchal

Koľko percent študentov vyhodíte?

Záleží na ročníku a aj na tom, ako skúšam. Testy sú jednoduchšie. Keď mám ústnu skúšku a vidím, že sú nabifľovaní, ale nevedia argumentovať a nevidia súvislosti, je to horšie. Tento rok som mala slabší ročník, neprešla polovica. Ale skúšala som v angličtine, lebo to bol program v angličtine.

Prečo sa tak stavajú k skúškam a nepripravia sa?

Úroveň nášho vysokého školstva nie je bohviečo, ale je to bezplatné štúdium. Aj to však niečo stojí štát, teda daňových poplatníkov. Študenti si to neuvedomujú. Čo je zadarmo, to si nevážia. Tak im hovorím, že aj keď to je bezplatné, tak by tam mali chodiť a plniť si povinnosti. Je to akoby ich práca a nemali by ju flákať, a aj keď za to nie sú platení, niekto to štúdium platí. Je náročné im vysvetliť, že musia hovoriť do ich štúdia a ozvať sa, ak im niekto nedáva spätnú väzbu. To je spolu s tým, aby argumentovali, zapájali sa do aktivít a diskutovali, to najťažšie.

Ak by si za to platili, vážili by si to viac?

Neviem. Nemám na to vyhranený názor. Sú tu aj súkromné školy a ťažko povedať, či si to študenti viac vážia. Alebo to berú ľahostajne, lebo na to majú peniaze oni, prípadne ich rodičia. Nebudem hádzať všetkých do jedného vreca. Aj keby sa štúdium spoplatnilo, treba čas a priestor na to, aby si uvedomili hodnotu školy. Navyše, ak by sa spoplatnilo, nemohlo by štúdium ostať na rovnakej úrovni, ako je teraz. Otázka je, či by študenti po spoplatnení začali tlačiť na skvalitnenie školy.

Čo by sa muselo zlepšiť?

Je tu tlak na kvantitu. Napríklad počet študentov. Ak je škola platená od ich počtu, vždy ich bude brať veľa. Akreditácia je založená aj na výkone vyučujúcich, a preto musím napísať veľa článkov v nejakej kategórii, ale nehľadí sa na ich kvalitu. Lepšie by bolo, ak by mali vyučujúci urobiť jednu veľkú, poriadnu štúdiu za semester, ako keď ich majú napísať viac. Na druhej strane mám pocit, že by prospelo, keby neboli všetky školy univerzity, ale mali sme aj odborné vysoké školy. Ale ktorá škola by to chcela, keď by dostala menej peňazí? Na verejných vysokých školách tiež chýbajú ľudia z praxe, a to preto, že školy zas potrebujú najmä prijímať ľudí s titulmi – ideálne PhD. a vyššie, aby na nich dostávali financie, aby im to bolo započítané do akreditácie. Odborníkov z praxe s titulom PhD. je však výrazne menej. Ja som človek z praxe a učenie ma veľmi baví, ale že popri svojej práci a učení sa musím venovať aj vedeckej práci, pretože som na škole ako odborný asistent, to už je niečo, bez čoho si svoje pôsobenie viem predstaviť. Jednoducho by som oveľa radšej pôsobila len ako vyučujúci, lenže to si škola nemôže dovoliť.

O nízkej kvalite vysokých škôl sa hovorí dlho, ale nič sa reálne nedeje. Akoby to študentom vyhovovalo, lebo rýchlo a lacno dostanú titul, a vyhovuje to aj vyučujúcim, lebo si tiež urobia rýchlejšie vyššie tituly a nemusia robiť kvalitné výstupy. Akoby ten stav každému vyhovoval.

Nevyhovuje to nikomu, ale sme tak navyknutí, ťažko sa to mení.

Hovorili ste na TedX (motivačnej a kreatívnej konferencii), že študenti na skúškach a na štátniciach vás vytáčajú. V čom?

Pri skúškach, keď študenti prídu na prvý alebo druhý opravný termín a stále nepochopili, že sa musia pripraviť. To ma veľmi hnevá. Pochopím, ak príde študent na prvý termín s tým, že to dá a vyskúša to. Ale keď príde na opravný termín nepripravený, tak som nahnevaná a nechápem, prečo je na škole, keď sa nedokáže pripraviť. Vidím to najmä na bakalárskych či diplomových prácach, keď hodnotím prácu, o ktorej si myslím, že nemala byť ani odovzdaná. Toto ma hnevá.

 

Väčšina škôl prijíma veľa študentov, aby mali viac peňazí.

Je to problém. Pre marketing to nie je problém z pohľadu trhu, lebo trh si teraz marketérov žiada v rôznych oblastiach. Z pohľadu vyučujúceho, čo má 120 ľudí, ktorých si rozdelí napríklad do piatich skupín a päťkrát musí hovoriť to isté, to problém je. Je to dosť fyzicky aj psychicky náročné. A ak máte motivovať 25 ľudí a máte ich „primäť“ argumentovať a diskutovať, je náročné urobiť to tak, aby sa nezapájalo len desať ľudí.

A nemali by študenti chcieť zapájať sa do diskusie miesto toho, aby ich do nej tlačil učiteľ?

Áno, ale keď boli 12 rokov v takom systéme, v akom boli, nemôžeme čakať, že cez letné prázdniny sa prepnú a prídu na vysokú školu, budú super aktívni a budú sa zaujímať. Keď ich 12 rokov učili ticho sedieť, hlásiť sa a hovoriť namemorované veci, je ťažké si predstaviť, že potom prídu a budú takí, akí by mali byť na vysokej škole. Na vysokej škole by mali chcieť a snažiť sa, ale to ich mali naučiť na strednej.

Nie sú študenti leniví?

Nie. Napríklad na mojich hodinách musia popri štúdiu robiť aj iné aktivity. Hocičo, čo sa týka ich rozvoja. Dávam im za to body. Často sa mi stáva, že povedia, že nič nerobia. Až po otázkach mi začnú písať, že čítajú knihy, chodia do útulku, sú zapojení do občianskych združení. Jeden chalan spravuje obchod svojho otca, ale nemyslel si, že je to dosť dobré alebo dôležité. Mám študentov, ktorí organizujú malé festivaly, a to im v ich budúcej profesii môže výrazne pomôcť. Veľa z nich nie je lenivých, ale majú pocit, že to, čo robia, nie je dosť dobré a nevedia vyčísliť svoju hodnotu.

Foto - Tomáš Pospíchal
Foto – Tomáš Pospíchal

UCM má zlé meno, prečo učíte na tejto škole?

Je to moja srdcová škola, vyštudovala som tu bakalára, magistra a urobila som si tu aj doktorát. Má niečo, čo sa nedá hodnotiť z pohľadu akreditácie, má dobrého a silného ducha. Máme ženské vedenie, ktoré je veľmi mladé, dve prodekanky a dekanka majú menej ako 40 rokov a je to cítiť. Snažia sa posúvať školu dopredu. Je tu mnoho akcií, ktoré spájajú študentov a vyučujúcich aj študentov navzájom. Dobre sa tu pracuje aj sú tu dobrí študenti. Zastupovala som pár predmetov aj na inej škole, ale atmosféra na UCM je to, čo som nikde inde nezažila.

Nie je to len o tom, že ste tam študovali?

Je dobré pôsobiť tam, kde je progres a kde sa to mení k lepšiemu. Ak by sa to nezlepšovalo, mala by som s tým problém.

Na Slovensku je 36 univerzít. Je to priveľa?

Vôbec to neviem odhadnúť. Jedny štatistiky hovoria, že máme veľa študentov, inde sme pod priemerom. Neviem povedať, aký by bol optimálny počet. Nedá sa povedať, že to vyrieši trh, lebo to nerieši už 20 rokov. Nemám na to odpoveď, ale to zjavne nikto, lebo sa to aktívne nerieši. Stále tu je len cyklus akreditácie. Jedna sa skončí, ďalšia sa začne. Vedenia nerobia nič iné, len pripravujú akreditáciu. Nevidím, že by v tom bol priestor na naozajstné riešenie toho, ako zlepšiť vysoké školy. Potom tu máme študentov, čo vyštudujú napríklad sociálnu prácu, ktorú však vyštudujú len pre titul a nikdy tú prácu nerobia. A potom vzniknú inzeráty, kde napíšu, že absolventov takých odborov nechcú. Mne sa nepáčilo, čo táto firma urobila, ale chápem, že ak vypíšu inzerát na prácu ekonóma – logistu, hlásia sa im tam ľudia zo sociálnej práce. Asi majú skúsenosti, prečo to napísali, aj keď to nebolo najšťastnejšie. Ale je to dôsledok toho, že sa tu študuje pre titul.

Podľa vás by toto firmy nemali robiť?

Určite má na to firma právo, ale nemám rada takéto generalizovanie, kde hodíme všetkých do jedného vreca na základe školy, ktorú vyštudovali, alebo národnosti či náboženstva. Bolo tam napísané, že nechcú ľudí z masmediálnej komunikácie, a je jasné, že by bol nonsens, keby sa na tú pozíciu prihlásil niekto z takého odboru. Ak by však hľadali napríklad pracovníka marketingového oddelenia a dali by tam, že nechcú absolventov z UCM, tak by to bola veľká hlúposť. Absolventov je veľa a nemôžeme povedať, že všetci sú zlí.

Čo vám dáva učenie? Prečo to nenecháte tak?

Najmä kvôli študentom. Mám dobrý pocit, keď vidím prváka, ktorý nemá záujem a nevie, čo by chcel robiť, a na konci semestra či roka vidím, kam sa posunul.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie