Denník N

Slovenskí vedci publikovali v Science, zistili, že čas výskytu najväčšej povodne v roku sa v Európe posúva

Záplavy v nemeckom Würzburgu v roku 1784. Zdroj – Wikimedia
Záplavy v nemeckom Würzburgu v roku 1784. Zdroj – Wikimedia

V oblasti severnej Británie, západného Írska, v oblasti Škandinávie a severného Nemecka sa v súčasnosti vyskytujú veľké povodne asi o dva týždne neskôr, ako to bolo pred niekoľkými desaťročiami.

Nová štúdia ukazuje, že čas výskytu najväčšej povodne v roku sa v mnohých oblastiach Európy posúva.

Článok vyšiel v auguste v prestížnom časopise Science. Spolu s Nature tvoria dvojicu najlepších prierezových vedeckých časopisov sveta.

Na výskume sa podieľali aj slovenskí vedci, Silvia Kohnová a Ján Szolgay, obaja z Katedry vodného hospodárstva Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Medzinárodný projekt viedol Günter Blöschl z Technickej univerzity vo Viedni. Spolupracoval s 30 partnermi z celej Európy.

Odborníci analyzovali údaje o najvyššej povodni v každom roku za 50-ročné obdobie (1960–2010) z viac ako 4-tisíc vodomerných staníc z 38 európskych krajín.

Povodne na severe Británie asi o dva týždne neskôr

„Z pohľadu niektorých regiónov Európy môžeme povedať, že meniace sa klimatické podmienky majú vplyv na zmenu času výskytu povodní. V posledných dekádach rastie teplota ovzdušia, takže sa sneh topí skôr ako v minulosti.

Na severovýchode Európy sa aj z tohto dôvodu najvyššia povodeň v roku vyskytuje v súčasnosti o jeden mesiac skôr ako v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy sa tieto povodne zvyčajne vyskytovali v apríli, v súčasnosti je to najmä v marci,“ povedal Szolgay zo Stavebnej fakulty STU.

Naopak, v oblasti severnej Británie, západného Írska, v oblasti Škandinávie a severného Nemecka sa v súčasnosti vyskytujú veľké povodne asi o dva týždne neskôr, ako to bolo pred niekoľkými desaťročiami.

Neskorší výskyt zimných intenzívnych zrážkových udalostí je v uvedenej oblasti zrejme spojený so zmenami tlakových polí v atmosfére medzi rovníkom a pólom, čo tiež môže odrážať aj vplyv globálneho otepľovania, píše STU v správe univerzity.

V oblasti pobrežia Stredozemného mora sa najvyššie ročné povodne vyskytujú neskôr ako obvykle, čo zrejme súvisí s otepľovaním Stredozemného mora.

Situácia na Slovensku

Čo sa týka Slovenska, Kohnová povedala: „V našej geografickej polohe neexistuje jasne prevládajúca klimatická príčina vzniku povodní. Na našom území nemôžeme preukázateľné hovoriť, že by dochádzalo k jednoznačnému posunu výskytu najväčšej ročnej povodne.“

Vedkyňa dodala: „Vieme povedať, že v oblasti Vysokých a Nízkych Tatier sa vyskytujú najčastejšie povodne v období júna a júla a ide najmä o povodne spôsobené prívalovými dažďami. V oblasti Malých Karpát či východného Slovenska zase zaznamenávame povodne v období marca a apríla. Príčinou je najmä topenie snehu v kombinácii so zrážkami.“

Štúdia zo Science upozorňuje, že na povodne vplýva množstvo miestnych javov, ako lokálne klimatické pomery, rozdielna veľkosť povodí, intenzita zrážok, akumulačná schopnosť povodia, transport podpovrchovej vody počas povodní či zmeny využívania územia (urbanizácia, odlesňovanie a iné).

Dostupné z: DOI: 10.1126/science.aan2506

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie