Denník N

Zarábali u Kičuru aj v štátnych energetických podnikoch, spájajú ich právnici a nezverejnené zmluvy

FOTO TASR - Martin Baumann
FOTO TASR – Martin Baumann

Skupina súkromných firiem robí biznis so štátom za milióny eur, ale podrobnosti týchto obchodov zostávajú skryté. Pracovali pre Správu štátnych hmotných rezerv, ktorú dlhé roky viedol Kajetán Kičura a zákazky získali aj v štátnych energetických firmách SEPS a Bratislavská teplárenská. Ide o verejné zdroje, no veľa sa o nich nevie. V hmotných rezervách dostávali státisícové zákazky bez zmluvy – len na základe objednávky. Štátne energetické firmy zase mnohé zmluvy nezverejňujú.

Medzi úspešnými dodávateľmi bola firma ENE-TEP z podnikateľského portfólia Jozefa Brhela, ktorého médiá spájajú so Smerom, ale aj neznáme spoločnosti Tenset zo Žiliny, či akciovka DaPS a eseročka Herman Jozef, Plyn – elektro, obe z Čadce. Práve v Čadci žije a bol aj sudcom bývalý šéf hmotných rezerv Kičura, ktorý je vo väzbe pre obvinenie z korupcie. Firmy navyše spájajú aj právnici, ktorí ich zapisovali do Registra partnerov verejného sektora. Inak by nemohli obchodovať so štátom.

ENE-TEP mal v štátnej Bratislavskej teplárenskej za posledné štyri roky zakázky za takmer 18 miliónov eur. V centrálnom registri zmlúv sú uvedené len ich všeobecné popisy a cena. Samotné znenie zmlúv zverejnené nie je, ako to býva zvykom pri iných štátnych inštitúciách, ktoré nakupujú od súkromníkov.

Hovorkyňa Bratislavskej teplárenskej odpovedala len stručne, že postupujú v zmysle platných zákonov. Tie umožňujú utajiť detaily zmluvy, ak ide o kritickú infraštruktúru štátu. Inak by mali byť prístupné verejnosti, aby vedela skontrolovať, či je obchod pre štát výhodný a či nie je zvýhodnený konkrétny dodávateľ.

Brhelov ENE-TEP pre štátne teplárne robil opravy kotlov, či rekonštrukcie. Jedna z najväčších zákaziek je z mája v roku 2019, kedy za 1,156 milióna eur robil “obnovu a adaptáciu Domu – športu, zdroja tepla a chladu.” Prečo museli zostať zmluvné podmienky neverejné, štátne teplárne neuviedli.

Tajomná kysucká firma

ENE-TEP nebol jediný, komu sa za podobných okolnosti v Bratislavských teplárňach darilo. Za predchádzajúcich dvoch vlády Smeru-SD tu bola úspešná akciovka DaPS, ktorá krátko po parlamentných voľbách zanikla. Od roku 2013 mala nielen v teplárni, ale aj v štátnej Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave (SEPS) zmluvy spolu za asi 15 miliónov eur. Samozrejme, obsah väčšiny z nich nie je v centrálnom registri prístupný.

A čo je na prácach také citlivé, že detaily nie sú verejné? Hovorca SEPS Norbert Deák hovorí, že aj zmluvy, ktoré sa netýkali kritickej infraštruktúry, ale bežného obchodného styku podnik nemusel celé sám od seba sprístupniť. Umožňovalo mu to okrem iného nariadenie vlády. Nové vedenie SEPS podľa Deáka preveruje zákonnosť rozhodnutí svojich predchodcov. “Plánuje aj prehodnotiť doterajšie aplikovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, “ dodal Deák. SEPS na požiadanie Nadácie následne sprístupnil zmluvy v celom rozsahu.

V rezervách aj bez zmlúv   

Čadčiansky DaPS zarábal aj v Kičurovej Správe štátnych hmotných rezerv (SŠHR). Na rozdiel od štátnych firiem, však v organizácii, ktorá spravuje rezervy štátu, nemajú k spolupráci s akciovkou ani len zmluvy. Zakázky zadávali priamo, cez objednávky a faktúry. Išlo o rôzne rekonštrukcie za desaťtisíce až státisíce eur. Najvyššie zákazky na objednávku presiahli 200-tisíc Eur. Celkovo za roky 2015 až 2019 v objeme viac ako 1,1 milióna eur. V roku 2019 získali bez zmlúv zákazky od SŠHR aj ďalšie firmy. Tenset na rekonštrukciu nákladných rámp v závode Brodnianka a Herman Jozef, Plyn-elektro na rekonštrukciu oplotenia toho istého závodu, teda skladu SŠHR v Kysuckom novom Meste. Každá si vyfakturovala viac ako 215-tisíc eur.

Prečo rezervy nesúťažili, čím by možno zabezpečili lepšiu cenu? “Úrad postupoval podľa vnútornej smernice, ktorá upravuje proces verejného obstarávaniach v podmienkach SŠHR,” reagoval hovorca Igor Rabatin. Smernicu vydal bývalý šéf hmotných rezerv Kajetán Kičura.

Čudné pozadie

Akciovka DaPS má zvláštne pozadie. Ako konečný užívateľ výhod je v registri partnerov verejného sektora (RPVS) zapísaný predseda predstavenstva Miloš Čísecký. Register zaviedla bývalá vláda, aby bolo jasné, kto profituje z obchodov so štátom.

Do registra Číseckého zapísala advokátka z MH Legal. Zaujímavé je, že v rovnaký deň – 21. apríla 2017 – a na rovnakom  mieste – v Martine – zapisovala aj Brhelovu ENE-TEP. Tá istá advokátka, rovnako v Martine, zapisovala o dva mesiace neskôr do RPVS Lemikon, schránkovú firmu známu z jednej z najväčších káuz Slovenska, ktorá cez žalobu na štátnu lotériovú spoločnosť Tipos vytiahla z rozpočtu 16 miliónov eur.

Advokátka Martina Divald Mužilová hovorí, že so žiadosťou o zápis DaPS a ENE-TEPu ju oslovili predstavitelia firiem. Spoluprácu s nimi už ukončila, keď sa jej narodilo dieťa a utlmila pracovné aktivity.

Čo sa týka Lemikonu, zmluvu s ním vypovedala advokátska kancelária preto, lebo neposkytoval súčinnosť, takže sa nemohli zaručiť za úplnosť a pravdivosť údajov.

Podnikateľ Jozef Brhel reagoval cez svojho poradcu, že DaPS nikdy nepatrila do jeho portfólia. A ako si vysvetľuje náhodu, že zápis v registri vykonala rovnaká osoba v ten istý deň ako pri jeho firme? “ENE-TEP samozrejme patrí do skupiny, ale takéto štandardné činnosti patria do kompetencií jednotlivých generálnych riaditeľov,” konštatoval.

Pochybné prevody

Akciovka DaPS ukončila podnikateľskú činnosť na Slovensku v marci po voľbách a to tak, že bola prevedená na občana z Veľkej Británie Richarda Nigela Hayesa. Účtovné dokumenty a informácie o firme sú vo verejných registroch momentálne nedostupné, lebo firma zanikla „prenosom sídla do iného členského štátu EÚ“. Podobné prevody sa dejú vtedy, ak chcú skutoční vlastníci zakryť svoju identitu alebo sa zbaviť účtovníctva.

Krátko predtým, ako firma DaPS “odišla” zo Slovenska, časť svojho podniku predala spomínanej žilinskej spoločnosti Tenset. Tú do RPVS registrovala advokátska kancelária Lysina – Roško & Partners. Tá istá právnická kancelária zapísala do registra partnerov verejného sektora aj ďalšiu spomínanú firmu Herman Jozef, Plyn-Elektro.

Právnika Tomáša Lysinu v minulosti médiá spájali s Brhelovými projektami. https://www.tyzden.sk/casopis/17414/lobuje-fico-za-biznis-oligarchu-brhela/

Právnici sídlia v budove, ktorú vlastní Brhelova Patria Invest. Vizuál zápisov do obchodného registra je pri všetkých spomínaných firmách v podstate rovnaký.

Z Lysinovej advokátskej kancelárie odpovedali, že sú viazaní mlčanlivosťou a preto sa ku konkrétnym klientom vyjadrovať nemôžu. Zároveň poukázali na skutočnosť, že zapisovali mnohé firmy do RPVS a podieľali sa na príprave úplne prvých registrovaných verzií verifikačných dokumentov. “Viaceré kancelárie prevzali naše štandardy dokumentácie,” dodali.

Kto ešte skončil u Brita

Tenset krátko potom, čo pohltil čast podniku zaniknutej kysuckej spoločnosti, získal zakázku v SEPSe. A to ešte za starého vedenia štátneho podniku. Zmluva bola tentoraz zverejnená a ako zodpovedná osoba je uvedený Lukáš Čísecký, ten istý technik ako predtým pôsobil v DaPS. Ide teda o tie isté osoby, ktoré majú zarábať na štátnych zakázkach, len zmenili pôsobisko?  Spoločnosť Tenset na mailové otázky nereagovala.

Brit, u ktorého skončila firma DaPS, je v niektorých kruhoch zrejme populárny. Krátko po voľbách na neho prepísal svoju obchodnú spoločnosť HM Group aj Ján Hečko. Podnikateľ, ktorý bol predsedom predstavenstva Bratislavskej teplárenskej, kde mal DaPS aj ENE-TEP miliónové zakázky. Hečkova manželka pôsobí vo vedení Správy štátnych hmotných rezerv, kde riadi jeden zo závodov. Samotný Hečko mal byť kľúčovým svedkom v prípade obvineného Kičuru, avšak siahol si na život skôr, než ho vyšetrovateľ vypočul.

Čo nie je tajné, je verejné

Vláda Igora Matoviča má vo vládnom programe aj sľub, že zverejní všetky zmluvy štátu, ktoré neobsahujú utajené informácie. Tvrdí, že chce postupovať podľa princípu “čo nie je tajné, je verejné.”

Nadácia Zastavme korupciu bude preto iniciovať zmenu vládneho nariadenia, ktoré umožňovalo štátnym firmám nezverejňovať obsah zmlúv so súkromnými obchodnými partnermi.

Prehľad objemu zákaziek:

Daps, Čadca

SŠHR (2015-2019) – 1 142 612 €

SEPS (2013-2020) – 9 371 878 €

BAT  (2014-2019) – 6 093 998 €
Spolu 16 608 488 €

Tenset, Žilina

SŠHR (2019) – 215 538 €

SEPS (2020) – 584 107 €

Spolu 799 645 €

Herman Jozef, Čadca

SŠHR (2019) – 215 781 €

SEPS (2019-2020) – 155 1064 €
Spolu 176 6845 €

ENE-TEP, Bratislava

BAT  (2017-2020) – cca 18 miliónov €

Zdroj: Faktúry SŠHR, CRZ

Zuzana Petková, Nadácia Zastavme korupciu

v spolupráci s Lukášom Dikom

 

Teraz najčítanejšie