Šéf Allianz DSS: Ľudia, sporte si v negarantovaných fondoch

Šéf Allianz DSS Marián Kopecký v rozhovore vysvetľuje, prečo v roku 2013 súhlasili s rozhodnutím vlády presunúť sporiteľov do garantovaných fondov a prečo im teraz, paradoxne, hovoria, že si sporia nesprávne.

Väčšina ľudí v druhom pilieri si sporí v dlhopisových fondoch. Je to podľa vás dobrá situácia?

Nie, nie je to dobrá situácia. Všetci v asociácii to hovoríme a komunikujeme – ľudia, sporte si v negarantovaných fondoch. Áno, sú rizikovejšie, hrozia vám tam výkyvy, ale dočasné. Odporúčame vám, choďte tam a držte si svoje rozhodnutie, lebo vám z dlhodobého pohľadu prinesú viac. My v Allianzi na rozdiel od iných hovoríme aj to, že rozhodnutie vlády v roku 2013 bolo „uprataním“ stavu, ktoré malo byť. Myslíme si a vieme to podporiť štatistikami, že priemerný sporiteľ, ktorý je v garantovaných fondoch, je po tej konsolidácii naozaj konzervatívny. Predtým to bolo tak, že veľa ľudí v negarantovaných fondoch bolo rizikovo averzných a nemali tam sporiť.

Allianz DSS ako jediná dôchodková spoločnosť v tom čase loboval za to, aby vláda prehodila sporiteľov do dlhopisových fondov. Výrazná väčšina ľudí na to nereagovala a sporí si v nich doteraz. Teraz hovoríte, že dnešný stav nie je dobrý.

Lobing je príliš silné slovo. Bolo to politické rozhodnutie. Podľa nás bolo však za daných okolností tým najprijateľnejším. S presunom sporiteľov v roku 2013 súhlasíme napriek tomu, že teraz, paradoxne, robíme opačnú aktivitu. Áno, my teraz ľuďom hovoríme – nesprávne si sporíte, sporte efektívnejšie, nie ste v dobrom fonde. Alternatíva k rozhodnutiu z roku 2013 bola taká, že vláda sporiteľov nechá v negarantovaných fondoch. My sme s ňou neboli stotožnení. Boli sme presvedčení, že ľudia, ktorí boli v akciovom fonde, tam nemali byť, pretože sú veľmi konzervatívni. Na prepad trhov a rozkývanie výnosov by reagovali veľmi citlivo. To, že sme to dovtedy nevedeli preukázať štatistikami, bolo preto, že fondy sa svojím rizikovým profilom veľmi nelíšili, dokonca boli po roku 2009 rovnaké.

Hovoríte o rozhodnutí prvej Ficovej vlády, ktorá v roku 2009 zaviedla Madejovou novelou do systému porovnávanie výnosov na 6-mesačnom horizonte. Viedlo to k tomu, že DSS-ky prestali investovať do akcií a majetkové zloženie fondov bolo veľmi podobné.

Áno. Vtedy všetky fondy, a mohli sa volať akokoľvek, poskytovali od roku 2009 garancie na šesťmesačnom období. V momente, keď sme po finančnej kríze mohli nakupovať akcie lacno a následne mohli sporitelia participovať na ich raste (od roku 2009 celosvetový index MSCI narástol viac ako na trojnásobok), sme tak urobiť nemohli. Nebolo to najšťastnejšie riešenie.

Marián Kopecký

Predsedom Predstavenstva Allianz – Slovenskej DSS je od októbra 2015. Dovtedy bol členom predstavenstva tejto dôchodkovej spoločnosti a riaditeľ úseku finančných činností.

Viacerí ekonómovia na rozdiel od vás však tvrdia, že nebolo rozumné prehodiť ľudí do garantovaných fondov. Budú mať nízke dôchodky a nebudú spokojní.

My hovoríme, že chyba je v nevedomosti a neskúsenosti ľudí a v ich neefektívnom správaní – sú prehnane rizikovo averzní tam, kde to nie je potrebné. Tam je zásadná chyba a na tej musíme robiť. Vtedy bolo 90 % sporiteľov v iných ako konzervatívnych fondoch. V roku 2013 došlo k „uprataniu“ stavu a teraz sa bavme o tom, ako vzdelávať ľudí a vysvetliť im, že toto nie je dobrá cesta, lebo budú mať nízke dôchodky. Inak povedané, teraz nech sa správne rozhodnú a potom nech sú pasívni. To by bolo úplne najlepšie. Rozhodnite sa správne, buďte v negarantovanom rizikovejšom fonde a potom buďte tých 20, 30 rokov pasívni a nechajte správcov, nech zhodnocujú vaše úspory. Na trhu je trinásť negarantovaných fondov a práve sporitelia, ktorí sú v nich, a bohužiaľ je to menšina, sa môžu tešiť z pekných čísel. Tým nechcem povedať, že garantované fondy boli v mínuse. No ich potenciál je oproti akciovým fondom významne ohraničený.

V roku 2013 ste neboli šéfom Allianzu DSS. Súhlasili ste vtedy s takým krokom vlády?

Viacerí kolegovia z iných DSS-iek s tým nesúhlasili, no my v Allianzi sme mali jednotný názor. Ja si tiež myslím, že to bol správny krok. A dodatočne to ukazujú aj prieskumy. Koncom minulého roka sme spolu s Focusom urobili prieskum a zamerali sme sa na ľudí, ktorí majú 25 až 45 rokov a sú len v garantovanom fonde. Mali sme 405 respondentov z rôznych DSS-iek. Jedna z otázok bola, či si myslia, že je garantovaný fond výhodný, a 71 % z nich ho za výhodnejší považovalo. Ešte podstatnejšia je ich odpoveď na otázku, čo by urobili, keby sa presunuli do negarantovaného fondu, dostali by výpis z účtu a zistili by, že ich úspory padli o 20 až 25 %. Až tri štvrtiny uviedli, že by sa zľakli a presunuli by svoje úspory ihneď do garantovaného fondu. Áno, som smutný z toho, ako ľudia uvažujú. Avšak práve preto si myslím, že ak by zostali v negarantovaných fondoch, potom pri páde akcií by unáhlene prestupovali a tak realizovali straty. Teraz je potrebné pracovať na finančnej uvedomelosti sporiteľov a na tom, aby boli presvedčení o správnosti prestupu do rizikovejších sporiacich schém.

Predpokladáte, že sporitelia by aktívne reagovali na vývoj na trhu?

Veľa ľudí si výpis z druhého piliera ani neotvorí. Stane sa, že niekto ešte aj teraz príde a pýta sa, prečo je v garantovanom fonde, keď má zmluvu na iný fond. Nepostrehol, že v roku 2013 došlo k zmene. Významná časť sporiteľov sú ľudia, ktorí sú pasívni a nezaujímajú sa o to. Ale vieme, že ľudia, ktorí sú v garantovaných fondoch a vedia o tom, sú veľmi konzervatívni.

Teraz je situácia taká, že až 80 percent sporiteľov je v garantovaných fondoch a väčšina z nich s tým nič nerobí. Možno ani nevedia, v akom sú fonde.

Áno, mnohí sa o to nestarajú. Sme z toho smutní. V roku 2015 bol na vzorke 401 respondentov robený prieskum, koľko ľudí vie, v ktorom fonde si sporia na dôchodok, výsledok bol, že asi 60 % to vedelo a 40 % nie. Tri roky predtým bol podobný prieskum, výsledok bol opačný. Zdá sa, že znalosť ľudí sa postupne zlepšuje. Myslím si, že je to logický vývoj, ľudia majú na svojich účtoch čím ďalej tým viac úspor a začínajú sa o ne zaujímať. V priemere majú nasporených skoro 6-tisíc eur. Zmenu musíme urobiť tak, aby to malo hlavu a pätu a sporiteľ bol o tom presvedčený. Sporiteľa musíme naučiť, ako si sporiť, aké sú tam riziká a že ak mu úspory padnú o niekoľko percent, nech je kľudný, nech nič nerobí a nech je kľudný aj o rok, aj o dva, pretože stále tie straty akciový trh s vysokou pravdepodobnosťou dobehne a prepíše. Bojím sa toho, že ľudia to nevedia.

Čo sporiteľom hovoríte?

Snažíme sa im vysvetľovať, že garantované fondy im neprinesú toľko ako negarantované. Priemerný vek sporiteľov je 40 rokov, majú teda 30 rokov do odchodu do dôchodku. To je významne dlhý čas na to, aby mali peniaze v akciových fondoch. Potenciál, že zarobia viac, má pravdepodobnosť blížiacu sa skoro istote. Súčasťou našich výpisov z účtu v Allianzi je aj jednoduchá tabuľka – ste konzervatívni, priemerní alebo rizikovo agresívni, máte vek od do, v tabuľke si nájdete pomer, akú časť úspor by ste mali mať v negarantovanom fonde. Je to jednoduchá tabuľka a túto vec im neustále prízvukujeme. To je jediný rozumný nástroj, ako to urobiť – presvedčiť ich o presune a o tom, aby svoje rozhodnutie aj následne disciplinovane dodržiavali. Všetko ostatné bude v ich neprospech.

Ako na informatívne aktivity reagujú sporitelia?

Až 80 % príspevkov mladých po podpise zmluvy ide do akciového fondu. Verím tomu, že to bude podobné aj v iných DSS-kách. Problémom sú existujúci sporitelia. Ale vidíme tam prvé lastovičky. Niektorí si všimli, že garantovaný fond mal zhodnotenie jedno percento, no akciový 7 percent, či podobnú situáciu v predchádzajúcich rokoch. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že aj v existujúcom portfóliu klientov je trend interných prestupov v prospech akciového fondu.

Robíte v rámci asociácie aj spoločné aktivity?

Vydali sme niekoľko tlačových správ, ale v tejto veci sa nekoordinujeme až tak veľmi.

Mala by byť aktívnejšia vláda?

Áno, teraz je to na nás, ale aj na vláde, aby ľudí nenásilnou formou edukovala a hovorila im, aby si aspoň časť úspor dali do negarantovaných schém. Uvažuje sa, že aj s tým, že by zákon určil defaultné schémy, v ktorých fondoch si má sporiteľ sporiť podľa veku. On by mohol zaškrtnúť a povedať, že to nechce. Ale ľudia sú pasívni, vstúpia do druhého piliera a nič neriešia. Ale ani politici sa do toho až tak netlačia. Keby padli trhy, ťažko by sa im vysvetľovalo, že takú schému prikázal sporiteľom zákon. Nedivím sa im, lebo ľudia by potom prestupovali do garantovaných fondov. Každopádne, my budeme v tejto veci neustále so sporiteľom komunikovať a vysvetľovať mu potrebné súvislosti. Avšak finálne rozhodnutie bude na pleciach samotného sporiteľa.

Sú podľa vás dnešní mladí ľudia uvedomelejší ako tí, ktorí pred desiatimi, trinástimi rokmi vstupovali do druhého piliera? Vtedy si tiež väčšina vybrala akciový fond.

Áno, ale vtedy medzi rastovým, vyváženým a konzervatívnym fondom ani zďaleka nebol taký rozdiel čo do podstupovaného rizika. Je to ťažká otázka, závisí od toho, čo pod uvedomelosťou chápeme. Vtedy sa aj pri uzatváraní zmlúv debatovalo o tom, či vôbec druhý pilier vydrží, pritom záujem prekonal očakávania. V súčasnosti už aj minister Richter uznal, že sporenie na dôchodok je nevyhnutnosť, a mladí začínajú na to reagovať a vyberajú si prevažne tie správne – negarantované fondy.

Richter dokonca pochválil Mihála za indexové fondy.

Áno. My nemáme indexový fond, ale náš akciový je viac ako porovnateľný s indexovými fondmi. My sme si na začiatku povedali, že zlúčime všetky negarantované fondy do jedného, máme len jeden akciový fond a ten je naozaj akciový. Máme v ňom 90 až 100 % akcií. Náš akciový fond patrí medzi fondy s najlepším zárobkom, a to už niekoľko rokov. Sporiteľ aj cez tieto naše dva fondy, dlhopisový a akciový, má dosť možností, ako si optimálne „namiešať“ svoje úspory. Aj iné DSS-ky postupne znižujú počet fondov – ide o prehľadnosť v prospech bežného sporiteľa. Keď spriemerujem, ako vlani dopadli akciové fondy, tak vykázali 6,3 % p. a. a indexové 7 %. Bavíme sa zhruba o päťnásobku výkonnosti v garantovaných fondoch, kde bol priemer 1,35 %.

Aké máte teraz vzťahy s vládou?

Dobré. So štátnym tajomníkom Švejnom sa nám komunikuje dobre, je dlhodobo zástancom druhého piliera, rozbiehal ho ešte s exministrom Kaníkom. Líšime sa iba v názore na programový výber. No z dočasného pohľadu súhlasíme, že možnosť výberu úspor je nástroj, ktorý zatraktívňuje druhý pilier. A teší ma, že minister Richter povedal, že sporenie na dôchodok sa stáva nevyhnutnosťou.

V zhodnotení dôchodkových fondov sú výrazné rozdiely. Skúste vysvetliť prečo.

Zhodnotenie negarantovaných fondov závisí od toho, koľko percent majetku investujú do akcií, na aký región sa správcovia zamerajú, a od prípadného súvisiaceho menového rizika. Napríklad NN investuje do indexu zameraného na európske akciové tituly a nemá menové riziko. My máme podiel amerických akcií 40 až 45 %, európskych 30 až 35 %, čo vzhľadom na posilnenie eura voči doláru znamenalo, že pod nami zostala väčšina indexových fondov, keďže kopírujú globálne indexy. Druhá vec je, že medzi negarantovanými fondmi sú aj také, ktoré neinvestujú v rozhodujúcej miere do akcií. Skutočne akciovým je len náš fond a DSS Poštovej banky. Okrem nás majú všetky DSS-ky indexové fondy, kde je 100 % akcií. Stále si myslím, že akciové fondy sú nielenže porovnateľné s indexovými, vykázali dokonca za posledné roky lepšie čísla. Indexové fondy zažili od vzniku v roku 2012 len nárast akcií. Mali super obdobie. Akciové fondy zažili aj prepad v roku 2008, a potom, keď sa mohli odraziť odo dna a významne zarobiť, tak v roku 2009 ich pred výraznejšími výnosmi „ochránilo“ zavedenie spomenutých garancií.

Komu sa negarantovaný fond oplatí?

Určite ľuďom, ktorí majú zostávajúci čas sporenia aspoň 20 – 30 rokov a dlhší. To znamená štyridsiatnikom a mladším. Tí by mali bez ohľadu na to, aké je obdobie, mať aspoň časť úspor v negarantovanom fonde. A potom nerobiť „jojo“ prestupy na základe výpisu z účtu. Ale aj starším ľuďom hovoríme, že ak vedia žiť s tým rizikom, nech majú kľudne celú sumu v akciách. Mladí ľudia nech neriešia, ako sa momentálne darí akciám, vždy je dobrý čas, aby vstúpili do negarantovaného fondu. Čím skôr, tým lepšie. Okrem toho my ako jediná DSS-ka poskytujeme aj možnosť postupného presunu úspor do negarantovaného fondu pre prípad, že by sa sporitelia báli vzhľadom na vývoj presunúť celú hodnotu svojich úspor naraz. Ešte treba podotknúť – za to, v ktorom fonde sú sporitelia, ekonomicky naozaj nič ako správcovia nemáme. Poplatky sú vo všetkých fondoch rovnaké (pozn., poplatok za správu je 0,3 % z majetku).

Výrazný rozdiel bol vlani aj v zhodnotení garantovaných dlhopisových fondov.

Pri garantovaných fondoch bolo zhodnotenie od 0,4 do 3,8 percenta. Dva fondy mali lepšie zhodnotenie, ich správcovia si povedali, že budú znášať väčšie kreditné riziko, a išli do toho. My ideme takou strednou cestou, v prospech nižšieho rizika výkyvov v hodnote. Ale je naozaj zaujímavé, že vejár, ktorý je v negarantovaných fondoch, je tento rok taký významný aj v garantovaných fondoch.

Ak aj niekto uvažuje o zmene, často nevie, čo má urobiť. Ako sa dá zmeniť dôchodkový fond alebo DSS-ka?

Ak chce sporiteľ zmeniť DSS-ku a nie je v nej ani rok, pôjde do Sociálnej poisťovne, ktorá mu za poplatok 16 eur vydá akceptačný list. Nad jeden rok je to už bez poplatku, ale musí ísť takisto do poisťovne. Fond v rámci jednej DSS-ky môžete zmeniť kedykoľvek, je to bez poplatku. Je to možné aj online v závislosti od DSS-ky. U nás je to možné. Človek by sa mal dobre rozhodnúť, čo chce, a potom si za rozhodnutím stáť a neprestupovať. „Jojo“ prestupy v závislosti od výsledkov vo fondoch sú horšie, ako keď zostanete napriek mladšiemu veku v garantovanom fonde. Naopak, ten by mal byť využívaný najmä takým sporiteľom, ktorý má do dôchodku, čo by kameňom dohodil.