SNS odmietla kupovať transportéry ako Holanďania a Nemci. Vraj obchádzajú pravidlá
Podľa Dankovho úradníka na ministerstve obrany by Slovensko porušilo európske zákony, keby postupovalo rovnakým spôsobom ako Nemecko, Holandsko a Litva.
Začiatkom leta 2017 dostali nominanti SNS ponuku od výrobcov nemeckých transportérov Boxer. Navrhli im, že by slovenské ministerstvo obrany mohlo nakupovať ich vozidlá rovnakým spôsobom ako Nemecko, Holandsko a Litva.
Ministerstvo o tom pol roka mlčalo a až tento týždeň k tomu poskytlo prvé podrobnejšie vysvetlenie. V pondelok si pozvalo novinárov na tlačovú konferenciu, kde nominanti SNS hodnotili rok 2017 na obranu. Vedúci služobného úradu Ján Hoľko pri tejto príležitosti komentoval aj nemeckú ponuku. Novinárom povedal, že Nemci im navrhovali neférový obchod.
Vo svojej ponuke totiž napísali, že nákup transportérov navrhujú urobiť cez medzivládnu organizáciu OCCAR. To je združenie trinástich, prevažne západoeurópskych krajín, ktoré zastrešuje ich vojenské obchody.
„Túto agentúru vytvorili v roku 1996 niektoré štáty, ako Nemecko, Taliansko a Francúzsko. Prepáčte, musím to povedať otvorene, cez túto agentúru obchádzajú tieto štáty európsku legislatívu o verejnom obstarávaní,“ vysvetlil Hoľko.
Čo hovoria smernice
Denník N požiadal o vyjadrenie aj organizáciu OCCAR. Jej zástupcovia Hoľkove slová odmietli. V odpovedi poslali citácie z európskej smernice z roku 2009, kde je napísané, že členské štáty robia vojenské obchody aj cez organizáciu OCCAR, podobne ako cez agentúry NATO.
„Tieto agentúry potom zadávajú zákazky v mene členských štátov,“ píše sa v smernici, s ktorou súhlasila aj slovenská vláda.
Nominanti SNS napokon pri transportéroch zvolili vlastné riešenie. V tichosti sa dohodli s konkurenčnou fínskou zbrojovkou Patria, že im vyrobí prototyp vozidla pre slovenskú armádu. O svojom rozhodnutí niekoľko mesiacov mlčali, alebo k nemu poskytovali nepravdivé stanoviská.
Zbrojovka Patria je teda blízko k tomu, že získa od Slovenska kontrakt za 400 miliónov eur, ktorý aj minister obrany Peter Gajdoš (SNS) označuje za historický.
Vysvetlenie SNS: Prvá verzia
Ako to presne bolo s nemeckou ponukou, ktorá mohla výrazne zmeniť rozhodnutie o transportéroch?
V apríli minulého roku navštívila slovenské ministerstvo obrany nemecká delegácia, v ktorej boli nemeckí zbrojári i ľudia z medzivládnej organizácie OCCAR. Ministerstvo ich požiadalo, aby vypracovali ponuku na osemkolesové transportéry, ktoré potrebuje nakúpiť pre slovenských vojakov.
Po dvoch mesiacoch priniesli Nemci ponuku na vozidlá Boxer, ktoré vyrába konzorcium zbrojoviek Rheinmetall a KMW. Nominanti SNS si však medzičasom už vybrali konkurenčné fínske vozidlá Patria, takže nemeckej ponuke sa už detailne nevenovali.
Prvýkrát prehovorili až v novembri na tlačovej konferencii. Minister Gajdoš s Hoľkom vtedy oznámili, že s Fínmi sa dohodli na projekte fínsko-slovenského vozidla.
V krátkosti priznali, že ponuku dostali aj od Nemcov, tí však vraj neboli ochotní zapojiť slovenský priemysel. „Keď sme oslovili Nemcov, tak nám povedali, že ich záujmom nie je s nami spolupracovať. Ponúkli nám len to, že by naložili do lietadla 81 vozidiel a tie by nám doviezli. Všetky peniaze, ktoré by sme zaplatili, by odišli do Nemecka,“ tvrdil Hoľko.
S týmto vysvetlením išiel neskôr Gajdoš aj na rokovanie parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý si ho predvolal. „Argumenty ministerstva, prečo odmietlo nemeckú ponuku, boli pre mňa zrozumiteľné,“ hovoril člen výboru Milan Krajniak zo Sme rodina.
SNS mala iné kone
V decembri Denník N získal časť nemeckej ponuky a napísal článok, že Hoľko nehovoril pravdu. V ponuke bolo totiž napísané, že Nemci so zapojením slovenského priemyslu počítajú.
Vymenovali aj konkrétne firmy, ktoré by sa mohli na zákazke podieľať. „Zapojenie slovenského priemyslu je možné a vítané. Keďže Boxer je najmodernejším vozidlom na trhu, projekt by priniesol významný transfer technológií do Slovenskej republiky,“ píše sa v ponuke.
Z pohľadu ministerstva však mohol nastať problém v tom, že Nemci navrhovali zapojiť iné firmy, než preferovali nominanti Andreja Danka.
Ich hlavným partnerom mala byť automobilka Tanax v Bánovciach nad Bebravou (bývalý pobočný závod Tatry), kde v licencii vyrábajú nemecké nákladné vozidlá Man. Firmu vlastní Jozef Majský mladší, syn známeho podnikateľa Majského, ktorého stíhajú pre tunelovanie nebankoviek.
Naopak, SNS uprednostňuje fabriku Way Industries v Krupine, ktorú donedávna ovládala finančná skupina Slavia Capital.
Leško: Ako druhá nástenka či emisie
Ministerstvo obrany na tieto zistenia Denníka N nereagovalo, ani neodpovedalo na naše otázky. Iné médiá sa vlani nemeckej ponuke nevenovali.
Po Novom roku však o nákupe transportérov napísal rozsiahly článok rešpektovaný komentátor týždenníka Trend Marián Leško. Spomenul v ňom aj Hoľkove lži o nemeckej ponuke. Obchod prirovnal k emisnej kauze a k nástenkovému tendru, za ktorý zatiaľ neprávoplatne odsúdili exministrov za SNS Mariana Janušeka a Igora Štefanova.
„Aj pri obstarávaní bojových vozidiel vzniká dôvodné podozrenie, že minister Peter Gajdoš a jeho generálny tajomník Ján Hoľko úmyselne obišli predpisy, aby z toho mali prospech niektoré zbrojárske podniky a najmä osoby, ktoré sú za nimi,“ napísal Leško.
Na to sa už rozhodol Hoľko zareagovať. Keď v pondelok na tlačovej konferencii dostal otázku na nemeckú ponuku, povedal, že sa v médiách píšu nezmysly.
„Je mi ľúto, že tú informáciu prebral aj taký časopis, ako je Trend, ktorý je kritický, ale vie objektívne zhodnotiť situáciu,“ povedal Hoľko.
Vysvetlenie SNS: Druhá verzia
Hoľko zároveň poskytol nové vysvetlenie, prečo nemeckú ponuku nemohol akceptovať. Ako hlavný argument spomenul, že nákup by prebehol cez medzivládnu organizáciu OCCAR, čím by sa vraj obišli európske pravidlá o voľnej súťaži.
Pokiaľ sa totiž formálne dohodne nákup medzi dvoma vládami, nemusí sa robiť tender ako v prípade, keď vláda nakupuje od firmy.
Hlavným argumentom teda už nebolo tvrdenie, že Nemci nechceli zapojiť slovenský priemysel.
Aj Nemci v ponuke naznačili, že vďaka ich metóde bude môcť Slovensko urobiť obchod bez súťaže. „OCCAR nie je organizácia Európskej únie, preto sa na ňu európska legislatíva nevzťahuje,“ vysvetlili Nemci.
To isté oficiálne potvrdila aj organizácia OCCAR pri otázkach Denníka N. „Naše pravidlá nie sú v konflikte s európskymi pravidlami, pretože sa na ne nevzťahujú. Rešpektujú však ich ducha,“ napísala hovorkyňa organizácie OCCAR Cristina Ferruz.
Nemci zároveň vo svojej ponuke dodali, že rovnaký obchod, aký ponúkajú Slovensku, uzavreli aj s vládou v Nemecku, Holandsku a Litve, ktoré si tiež od nich nakúpili vozidlá Boxer. Pokiaľ by sa teraz pridalo aj Slovensko, armáda by mohla prevziať prvé kusy vozidiel už o rok.
„Ak by sa Slovensko pripojilo k programu, ktorého sa účastní Nemecko, Holandsko a Litva, prvé vozidlá by mohli byť dodané už za dvanásť mesiacov,“ písali Nemci.
Hoľko tvrdí, že by mu takýto postup prekážal. Argumentoval tým, že transportéry Boxer vyrábajú súkromné firmy, a preto by v skutočnosti nešlo o medzivládny obchod. „Zákon hovorí, že nákup vláda-vláda prebieha vtedy, keď vláda vlastní aj fabriky,“ povedal Hoľko.
Inokedy to neprekáža
Na tieto vyhlásenia v pondelok zareagoval bývalý minister za SaS Ľubomír Galko. Pripomenul, že za druhej vlády Smeru nakupovalo Slovensko podobným spôsobom vrtuľníky Black Hawk za 235 miliónov eur.
Aj tento obchod urobili cez medzivládnu dohodu s Američanmi, pričom mu nepredchádzala otvorená súťaž. Nominanti SNS ho doteraz nekritizovali. Naopak, označujú ho za jeden z prvých veľkých modernizačných projektov slovenskej armády.
„Je hanbou slovenskej vojenskej diplomacie, že minister Gajdoš a generálny tajomník Hoľko sa znížili k detinskej lži a tvrdili, že nemecký výrobca chcel obísť verejné obstarávanie a že dohodu na úrovni vlád je možné uzavrieť len so zapojením štátnych firiem. To je čistý nezmysel, lebo pri helikoptérach Black Hawk je tiež zainteresovaná súkromná firma,“ vysvetlil Galko.
Tendru by to nebránilo
Hoľko v pondelok nespomenul ani druhú podstatnú vec. Slovenskému ministerstvu by ani nemecká ponuka nebránila v tom, aby z vlastnej iniciatívy urobilo otvorenú súťaž.
Do nej sa mohli zapojiť viacerí výrobcovia, a pokiaľ by si ministerstvo vybralo Nemcov, dohodu s nimi mohlo uzatvoriť cez agentúru OCCAR.
Takýmto spôsobom kupovala transportéry Boxer vláda v Litve. Najprv si v roku 2014 vyžiadala ponuky od deviatich výrobcov z Európy i z USA, o ktorých vopred informovala aj novinárov. Z nich si potom vybrala nemecké boxery a zmluvu uzavrela cez OCCAR.
Naopak, SNS sa v tichosti dohodla s Fínmi a až dodatočne priznala, že mala na stole ešte ďalšie ponuky. Všetko vysvetlila argumentom, že Fíni ako jediní boli ochotní urobiť so Slovenskom spoločný vývoj transportéra. Odborníci to označujú len za trik, ktorým sa SNS vyhla povinnosti urobiť tender.
Výhody aj nevýhody
Na druhej strane: z nemeckej ponuky jednoznačne nevyplýva, že by pre Slovensko bola výhodnejšia než fínska.
V neprospech nemeckého vozidla hovorí predovšetkým to, že je drahšie. Napríklad Litva kupovala boxery v priemere za 5,1 milióna eur za kus. Slovenské ministerstvo sľubuje, že cena fínskych transportérov nepresiahne štyri milióny za kus.
Naopak, výhodou Boxera je, že poskytuje vojakom o niečo lepšiu ochranu než fínska Patria.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
