Denník N

Tri milióny Čechov sú za zmenu

Foto – TASR
Foto – TASR

Treba sa prestať cítiť v menšine, striasť akýsi podivný pocit, že by sme mali cúvať a zľavovať zo svojich hodnôt.

Môj novinársky kolega a priateľ Martin M. Šimečka v reakcii na prvé kolo českých prezidentských volieb napísal: „Voľby dopadli tak, ako predpokladali predvolebné prieskumy, napriek tomu sa však autor týchto riadkov nemôže ubrániť úžasu: naozaj existujú takmer dva milióny Čechov, ktorí ešte aj dnes dobrovoľne dajú hlas politikovi, ktorý je karikatúrou všetkého, čím by politika mala byť?“ Ponúkol by som celkom inú optiku. Naozaj existujú viac ako tri milióny Čechov, ktorí Zemanov politický štýl odmietli?

Martin má pravdu, že predvolebné prieskumy dokonale zachytili náladu v spoločnosti, napriek tomu väčšina ľudí tak trochu očakávala, že to bude oveľa horšie. Toľko ľudí bolo prekvapených najmä preto, že už sa tak nejako prestalo počítať s tým, že by tu mohla byť aj nejaká väčšia sila, ktorá Zemanovi oponuje.

Veľmi často sa v Česku vedie debata, ako prepichovať sociálne bubliny. Ako nájsť cestu k tej časti spoločnosti, ktorá verí viac Zemanovi ako otvorenej demokracii. Rovnako ako Slováci hľadáme ono „zabudnuté Česko“, ale pri tom usilovnom hľadaní sme tak trochu zabudli sami na seba. Akceptovali sme pocit menšiny, ktorá je obklopená ľuďmi, ktorí s nami nechcú hovoriť, možno ani žiť. A tento dojem mnohých priviedol k záveru, že ani nemá cenu snažiť sa niečo robiť.

Nechcem tým vôbec naznačovať, že Zeman prehrá. Stále je favoritom voľby, pretože aj keď ho väčšina odmietla, mnohí jeho kritici nechcú ísť hlasovať, pretože do druhého kola nepostúpil ten ich kandidát, ktorý jediný podľa nich znamená skutočnú zmenu. V tom sa stále líšime od Slovákov, ktorí vedia, že majú problém, a teda sú ochotní  pristúpiť ku kompromisom. To však nič nemení na tom, že tri milióny voličov dali hlas kandidátom (Drahošovi, Fischerovi, Horáčkovi, Hilšerovi a Topolánkovi), ktorí odmietli Zemanov štýl.

Pred českou spoločnosťou tak leží veľká úloha – ako využiť túto silu, ktorá chce iný politický štýl? Dokonca aj keby Jiří Drahoš v druhom kole zvíťazil, táto otázka nezmizne, pretože jedny voľby, jedna politická zmena, nezvrátia úplne trend.

Podľa mňa je dobrým začiatkom prestať sa cítiť v menšine, striasť akýsi podivný pocit, že by sme mali cúvať, zľavovať zo svojich hodnôt, pretože tí druhí im neveria. S týmto väčším sebavedomím je potom možné začať skutočnú diskusiu s tou časťou spoločnosti, ktorá to vidí inak. A česká ľavica má pravdu, že je nutné do tejto diskusie zaradiť sociálne témy, pretože tie sú pre verejnosť kľúčové.

Už som to raz písal, témou je u nás ľudská dôstojnosť. Chápanie, že cesta k vzájomnému porozumeniu (nezamieňať so zhodou) vedie cez pocit, že všetci, ktorí sedia pri rokovacom stole, sú rovnako dôležití. Že sa skrátka rešpektujeme. A že tie toľko vysmievané západné pravidlá, zvyky, ale aj politická korektnosť chránia najviac práve tých, ktorí sa nimi cítia ohrození. V dejinách sa vždy podarilo časti elity odísť do exilu, ale sociálne slabší sú nútení zostať, pretože nemajú konkurenčnú výhodu.

Česko čaká druhá fáza „revolúcie“, teda nové definovanie spoločenskej zmluvy. Voľba prezidenta môže tento proces urýchliť, začať konečne debatu a, naopak, ukončiť nekonečné a zbytočné rozdeľovanie spoločnosti.

Prezidentské voľby v ČR

Teraz najčítanejšie