Denník N

Čo sa dialo v RTVS po zastavení Reportérov: Rezník svoj prvý stret ustojí, no niektorých ľudí stratil

Jaroslav Rezník v budove Slovenského rozhlasu. Foto N – Vladimír Šimíček
Jaroslav Rezník v budove Slovenského rozhlasu. Foto N – Vladimír Šimíček

Po náhlom zrušení Reportérov už časť redakcie spravodajstva nemusí uveriť, že vedenie stojí za nimi a podrží ich, keď prídu tlaky od mocných ľudí. Rezník sľúbil, že relácia sa vráti v druhej polovici septembra.

Generálny riaditeľ Jaroslav Rezník sa usmieva. Na zasadnutí Rady RTVS v rozhlasovej budove obrátenej pyramídy, ktoré nezvykne lákať veľa novinárov a z povinnosti tu zväčša sedia len agentúrni spravodajcovia, teraz vidieť aj novinárov z printových médií. Rezník sa s väčšinou zvíta a zaželá im všetko dobré v novom roku.

Prečo je tu tentoraz toľko ľudí? Rada preberá zastavenie investigatívnej relácie Reportéri, o ktorom Rezník rozhodol minulý týždeň. Rezník si berie slovo, kritizuje otvorený list, ktorý mu redakcia poslala, a opakuje, že robili priveľa faktografických chýb. „Nie som veľkým priaznivcom otvorených listov, tento som si prečítal so záujmom a údivom,“ povedal.

Nakoniec sľubuje, že Reportérov vráti na obrazovku už od polovice septembra. Pôvodne redakcii hovoril len o tom, že reláciu treba podrobiť analýze, ktorá bude trvať zrejme rok. „Jasne a zreteľne sme deklarovali, že si uvedomujeme dôležitosť investigatívy vo vysielaní,“ povedal Rezník. „Reportéri sa vrátia do jesennej štruktúry zdravší, precíznejší a dravší,“ sľúbil.

Na zasadnutí Rady sedeli aj redaktori zastavených Reportérov. Rada im slovo neudelila. Rezník sľúbil, že aj do jesene ich televízni diváci uvidia na obrazovke, keďže relácia dočasne sfúzuje s programom Občan za dverami. Rezník to prezentoval ako pozitívnu vec, keďže Občan za dverami má v nedeľu popoludní sledovanosť okolo 300-tisíc ľudí, zatiaľ čo Reportérov v pondelok večer sledovalo priemerne asi 60-tisíc divákov. Občana za dverami navyše budú reprízovať v pôvodnom čase Reportérov.

Relácii chce navyše prideliť „verejnoprávnych konzultantov“ a právnika, ktorý by mal posudzovať texty, ktoré Reportéri čítajú, aby sa predišlo žalobám. Teraz je ich voči relácii vedených trinásť.

Necelé dva týždne, ktoré dnešnému Rezníkovmu vystúpeniu na Rade RTVS predchádzali, priniesli do televízie a rozhlasu zatiaľ najväčšie napätie po nástupe nového riaditeľa do Mlynskej doliny.

O kríze sa však hovoriť nedá. Ale je fakt, že veľká časť redakcie spravodajstva už neverí, že vedenie RTVS stojí za svojimi reportérmi – a podrží ich, keď prídu tlaky od mocných ľudí.

Búza o zastavení Reportérov nevedel

Napätie v RTVS spustilo náhle zastavenie investigatívnej relácie Reportéri. Novinári sa o Rezníkovom rozhodnutí dozvedeli 8. januára popoludní, po porade, na ktorej to generálny riaditeľ oznámil redakcii.

„Asi polhodinu pred poradou som sa od kolegyne dozvedel, že nemáme byť sami, ale že s nami budú aj kolegovia z programu Občan za dverami,“ opisoval priebeh porady moderátor Reportérov Pavol Fejér.

„(Jaroslav Rezník) po takom nejakom formálnom úvode povedal, že pre našu reláciu má na stole množstvo sťažností, a že s tým treba niečo robiť. Vzápätí nám oznámil, že Reportéri dočasne končia a relácii sa bude venovať oddelenie výskumu a vývoja,“ vravel Fejér.

Foto N – Tomáš Benedikovič

RTVS nemala vopred pripravené stanovisko, ktorým by zastavenie relácie odkomunikovali verejnosti. Hovorkyňa Erika Rusnáková ho ešte len písala v čase, keď už jej volali novinári, ktorí sa o zastavení Reportérov dozvedeli.

Zmeny boli rýchle a išli priamo od generálneho riaditeľa RTVS. O zastavení Reportérov nevedelo ani len programové oddelenie, ktoré sa až na poslednú chvíľu, v podstate zarovno s médiami, dozvedelo, že im v pondelkovom večernom slote bude chýbať jedna relácia.

„Nevedel som o tom a nepovažujem to za šťastné riešenie,“ povedal Denníku N programový riaditeľ televíznej časti RTVS Tibor Búza, ktorý prišiel do manažmentu telerozhlasu ešte za bývalého šéfa RTVS Václava Miku a zostal tam aj po výmene riaditeľov.

Aj keď Rezník hovoril o sťažnostiach voči programu, sám nespomenul žiadnu konkrétnu reportáž, s ktorou mal byť väčší problém. V tom čase sa však už vedelo, že sa na jeden príspevok z novembra sťažuje Matica slovenská.

„V reportáži sa vyskytli mnohé zjavne nepravdivé a nepresné informácie, ktorých nepravdivosť je overiteľná, z toho dôvodu sa ustanovizeň rozhodla podať sťažnosť a žiadosť o opravu,“ vraví hovorkyňa Matice Veronika Matušková. „Týkalo sa to predovšetkým nepravdivých údajov o rozpočtovaných prostriedkoch na financovanie matičných aktivít v regiónoch, ale aj nákladov na mzdy zamestnancov či takzvaného rezervného fondu, ktorý v Matici v skutočnosti nikdy neexistoval.“

Denník N o sťažnosti Matice písal ešte začiatkom roka, podnet dostala aj Rada pre vysielanie a retransmisiu. Autorka reportáže, Lýdia Kokavcová, sa preto priamo na porade s vedením ozvala. „Kolegyni prekážalo, že v oficiálnom vyjadrení RTVS k tomuto príspevku sme boli dopredu submisívni, v situácii, keď to bolo nepatričné,“ opisoval jej vystúpenie Fejér.

V ústrety Matici?

Pri Matici je dobré sa zastaviť. Niektoré médiá dávali stopku pre Reportérov do súvislosti práve s jej sťažnosťou na reportáž Lýdie Kokavcovej. Otec riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka je totiž členom Prezídia Matice slovenskej, poradného orgánu predsedu Matice, ktorým je od konca minulého roka Marián Gešper.

Takáto interpretácia je zrejme prehnaná, aj Pavol Fejér tvrdí, že to mohla byť maximálne posledná kvapka. No vo vnútri RTVS vyvolalo nevôľu, akým spôsobom vedenie RTVS na sťažnosť Matice zareagovalo. V oficiálnom stanovisku totiž hovorkyňa Erika Rusnáková – pred tým, ako sťažnosť preskúmali – vopred pripúšťala omyl.

„Ak dospejeme k názoru, že sme v reportáži pochybili, tak uvedieme veci na pravú mieru, lebo sa domnievame, že ku kultúrnemu výkonu verejnoprávnej služby patrí aj právo na omyl a jeho následnú nápravu,“ písalo sa vo vyjadrení RTVS. Matica sa vo svojich Slovenských národných novinách pochválila, že sa jej sťažnosťou zaoberá priamo Rezník.

Centrála Matice slovenskej. Foto N – Tomáš Benedikovič

Matica v sťažnosti napadla niekoľko tvrdení v reportáži Kokavcovej, ktorá sa zaoberala najmä tým, koľko z peňazí, ktoré Matici každý rok posiela štát (ide o necelého 1,5 milióna eur), reálne ide na podporu kultúry v regiónoch a koľko minie na chod jej martinské ústredie.

Matica napríklad namietala Kokavcovej výrok, že tlačiareň Neografia, ktorú dostali od štátu ešte za Mečiara, je posledné roky v strate. Inštitúcia argumentuje tým, že v roku 2016 dosiahla jej tlačiareň zisk.

To je pravda, ale ako na valnom zhromaždení v Liptovskom Mikuláši priznal správca Matice Maroš Smolec, bolo to najmä vďaka predaju budovy v Martine.

Ako ukazuje portál finstat.sk, Neografia bola v hlbokej, viac ako miliónovej strate, v rokoch 2013, 2014 aj 2015. Za rok 2017 ešte Finstat dáta neukazuje. Podobne Matica namietala tvrdenie, že viac ako polovicu z jej rozpočtu (vyše milióna eur) zhltnú náklady na mzdy. Ide podľa nej o nižšiu sumu, necelých 800-tisíc eur. Matica však do tohto výpočtu nezarátala náklady na sociálne a zdravotné odvody. Aj tie je pritom možné považovať za súčasť nákladov na platy a s nimi ide naozaj o sumu vyššiu ako milión eur.

Oslavná reportáž v Správach RTVS

Po porade – už spojených – redakcií Reportérov a programu Občan za dverami sa v pondelok 8. januára podvečer konala aj veľká porada redakcie spravodajstva. Po informácii o zastavení Reportérov mala pomerne búrlivý priebeh a jednou z tém bola práve Matica. Nešlo však už len o spomínanú reportáž Lýdie Kokavcovej z Reportérov.

Dva dni pred tým, v sobotu 6. januára, totiž vo večerných Správach RTVS odvysielali reportáž o slávnostnom novoročnom koncerte, ktorý Matica usporiadala vo Zvolenskej Slatine. Išlo o pomerne oslavný príspevok, v ktorom sa rozoberalo, čo dobré urobila Matica pre slovenskú štátnosť (reportáž približne od 42. minúty Správ RTVS).

Matica sa dokonca nedávno sama na webe pochválila, že o jej koncerte vo Zvolenskej Slatine televízia nakrútila „pozitívnu reportáž“. Časť redakcie spravodajstva RTVS však mala pocit, že išlo o PR príspevok, ktorý mal Maticu odškodniť za kritickú reportáž v Reportéroch. To vedenie spravodajstva telerozhlasu poprelo.

Veronika Matušková z Matice tvrdí, že s presunom Reportérov nič nemajú. „V tejto súvislosti nikto z našej ustanovizne nevyvíjal žiadnu aktivitu a na uvedené témy sme nerokovali s generálnym riaditeľom RTVS Jaroslavom Rezníkom. Ide v plnom rozsahu o vnútornú záležitosť RTVS, do ktorej Matica slovenská nechce zasahovať,“ povedala.

Za to, že v televízii o Matici odznelo niečo pozitívne, môže podľa Matuškovej nová mediálna politika Matice po výmene vedenia. „Oveľa dôslednejšie a operatívnejšie informujeme verejnoprávnu RTVS o plánovaných kultúrnych a vedeckých podujatiach. Pozitívnym výsledkom boli aj reportáže z matičných akcií v RTVS,“ tvrdí hovorkyňa Matice.

Táto epizóda však dokazuje, že ponosy Matice, ktorej médiá hovoria napríklad o Tiborovi Búzovi ako o „programovom deratizátorovi“, boli v RTVS témou, aj keď jej vplyv na rušenie programov nemá význam preceňovať. Problém je v tom, že niektorí redaktori RTVS po tejto príhode získali pocit, že sa vedenie RTVS dokáže správať submisívne už vopred, bez oficiálneho prerokovania sťažností napríklad na Rade pre vysielanie, ktorá preveruje sťažnosti na televízie a udeľuje im aj pokuty.

A vedenie RTVS sa takto zachovalo pri inštitúcii, ktorá nemá reálny politický vplyv – na rozdiel napríklad od ministrov vlády Roberta Fica či predstaviteľov parlamentných strán. Otázka preto môže byť: Ako sa bude správať pri nich?

RTVS. Foto N – Tomáš Benedikovič

#somReporterRTVS

Deň po zastavení Reportérov riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník na porade k programom o osmičkových výročiach (roky 1918, 1948 či 1968) oznámil autorskej dvojici rozhlasovej debaty Dejiny.sk, Róbertovi Kotianovi a Petrovi Turčíkovi, že ďalšie diely nebudú vyrábať oni.

Kotian z porady odišiel s tým, že v programe skončili úplne, vedenie RTVS po medializácii tvrdilo, že došlo len k rozšíreniu tímu tvorcov.

„Táto informácia je pre mňa novinka,“ komentoval stanovisko RTVS Kotian. Odvtedy ubehol týždeň a pár dní. Aká je situácia dnes? „Pán Rezník som mnou odvtedy nekomunikoval, ale ani som nedostal oficiálne oznámenie o skončení prípravy relácie. Faktom však je, že sa na jej príprave už nepodieľam,“ vysvetľuje Kotian.

Aj táto drobnosť ukazuje, že Rezník to so zmenami v programe nemal úplne premyslené a udiali sa rýchlo. Už preto, že RTVS uzatvárala zmluvu s Kotianom a Turčíkom na tri mesiace a naposledy ju podpísala v decembri. Ak by vedenie RTVS dlhšie premýšľalo nad tým, že Kotiana s Turčíkom vymenia, mohli to urobiť v decembri a zmluvu s nimi nepodpísať. Nehovoriac o tom, že si dvojicu vybrali na moderovanie novoročnej debaty, do ktorej sa pustil podpredseda SNS Anton Hrnko.

Podobne chaoticky zatiaľ vyzerá avizované spájanie redakcií Reportérov a Občana za dverami. Redakcie mali zatiaľ len jednu poradu. Podľa plánov vedenia RTVS sa má posilnený program Občan za dverami, ktorý RTVS vysiela raz týždenne, v nedeľu, rozšíriť o jednu reportáž. Aj sami tvorcovia Občana za dverami sa pozastavili nad tým, či na to treba šesticu reportérov zo zrušenej investigatívnej relácie. Stačili by aj dvaja.

Tvorcovia Reportérov sa po oznámení o zrušení relácie dohadovali na spoločnom postupe niekoľko dní, nakoniec sa minulý štvrtok rozhodli napísať otvorený list. Zverejnili ho v piatok 12. januára. „Toto rozhodnutie nás zaskočilo, sklamalo a nesúhlasíme s ním,“ napísali v ňom. „Pozastavenie relácie Reportéri môže ohroziť napĺňanie úloh verejnej služby RTVS, ako ich definujú Zákon o RTVS a Štatút RTVS.“

Kým v malej redakcii Reportérov niekoľko dní dohadovali spoločný postup, o nejakej forme protestu sa rozprávali aj redaktori televízneho a rozhlasového spravodajstva. Nakoniec sa rozhodli zrušenú redakciu podporiť individuálne – už preto, že vo veľkom spravodajskom tíme by bolo zrejme nereálne dohodnúť jednotný postup. Aj tak sa však mnohé známe tváre správ ozvali na Facebooku – od Zuzany Kovačič Hanzelovej cez Martina Strižinca, Janu Maťkovú, Danielu Hajčákovú až po Michala Katušku. Reportérov podporili cez hashtag #somReporterRTVS.

Odvtedy sa redaktori spravodajstva RTVS snažia vyhýbať tomu, aby o atmosfére v televízii či rozhlase hovorili do iných médií. Dôvody sú v podstate dva: mnohí sú presvedčení, že články o aktuálnom stave v skutočnosti škodia reputácii RTVS ako značke, a nechcú podnecovať ďalšie okrem tých, ktoré aj tak vzniknú (keďže o situácii v RTVS hovoria politici, minister kultúry a dnes o nej rokovala Rada RTVS). A po druhé, vo vedení RTVS rastie subjektívny pocit, že súkromné spravodajské portály na nich usporiadali hon a ich podriadených hecujú ku kritike.

Ľudia, ktorí z RTVS po Rezníkovom príchode odišli, pozorujú dianie v telerozhlase už s odstupom. Bývalý šéfeditor spravodajstva RTVS Juraj Fellegi, ktorý odišiel k 31. októbru 2017, hovorí, že všetko podstatné už povedal vlastne svojím odchodom. „Považoval som za neprípustné, aby hovorcovia a ľudia z politickej oblasti mali vplyv na obsah správ RTVS,“ naráža na fakt, že šéf spravodajstva Juraj Rybanský či šéfka rozhlasových správ Petra Stano Maťašovská pracovali pred RTVS na tlačových odboroch ministerstiev – a navyše pod ministrami z aktuálnej vládnej koalície.

Fellegi však zároveň hovorí, že od augusta 2017, teda nástupu nového generálneho riaditeľa, do konca októbra, keď on sám z RTVS odišiel, sa nestalo, že by mu Rezník zavolal a chcel niečo zmeniť vo večerných správach. „Keby to urobil, viete to v ten deň, ako sa to stalo,“ vraví Fellegi.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Rezník už vzburu prežil

Jaroslav Rezník pracuje na čele verejnoprávnych médií od roku 1993, keď nastúpil ako riaditeľ košického rozhlasového štúdia. V roku 1998 už stál na čele celého rozhlasu, dostal sa tam ešte na sklonku vlády Vladimíra Mečiara.

Už vtedy proti nemu časť redakcie rozhlasového spravodajstva spísala petíciu, kde protestovali proti snahám vedenia rozhlasu zasahovať do správ. Súčasná redaktorka Denníka N Jana Shemesh si napríklad spomenula, že Rezník robil redaktorom v rozhlase školenia o tom, ako sa robí propaganda v západných médiách. Súkromná agentúra SITA v tom čase vydala správu, podľa ktorej Rezník pred zlomovými voľbami v septembri 1998 pravidelne navštevoval centrálu HZDS. Rezník neskôr povedal, že urobil chybu.

Proti Rezníkovi vystupoval najmä súčasný riaditeľ prieskumnej agentúry Polis Ján Baránek. Niektorí redaktori nakoniec z rozhlasu na protest proti Rezníkovi aj odišli. Riaditeľ RTVS však aj vďaka tejto skúsenosti vie, že podobné malé vzbury sa v médiách dejú, a nie je dôvod, aby ich neustál.

Ustojí aj túto, aj za cenu, že svoje pôvodné výroky o tom, že Reportéri sa vrátia o rok, už musel – zrejme pod tlakom Rady RTVS, médií či ministra kultúry – zmeniť.

RTVS za Rezníka

Teraz najčítanejšie