Denník N

Tri bilbordy kúsok za Ebbingom. Tak sa volá jeden z filmov tohto roka

Frances McDormand ako zatrpknutá matka. Foto - CinemArt SK
Frances McDormand ako zatrpknutá matka. Foto – CinemArt SK

V kinách je americká čierna komédia Martina McDonagha so štyrmi Zlatými glóbusmi.

Pomenovať nejaký film Tri bilbordy kúsok za Ebbingom (plus Missouri v anglickom origináli) znamená, že máte slabosť pre staré československé komédie s recesistickými názvami ako Koniec agenta W4C prostredníctvom psa pána Foustku, alebo je ešte možnosť, že kašlete na marketing, lebo máte obzvlášť silný príbeh. Taký ako tento.

Je začiatok roka a nikto nepochybuje o tom, že príbeh starnúcej matky nahnevanej nečinnosťou policajtov v prípade vraždy jej mladistvej dcéry, ktorá si hnev ventiluje štipľavými posolstvami pre miestneho šerifa na bilbordoch za mestom (čím ešte viac vystupňuje nenávisť), patrí medzi filmy roku 2017 a horúcich favoritov na Oscary.

Čerstvo získal štyri Zlaté glóbusy vrátane silnej ženskej hrdinky v podaní Frances McDormand. Zapadol do feministickej nálady vo filmovom biznise po kampani #MeeToo vrcholiacej práve na udeľovaní cien zahraničných novinárov v Hollywoode.

Film sa zdá byť aktuálny aj v súčasnej Amerike po Trumpovi. Ako keby zrkadlil hnev bieleho malomesta na nefunkčný štát. Ale to je skôr náhoda, lebo vznikal dávno, vlastne desaťročia, predtým.

Čudný bilbord pri ceste

Bolo to pred dvadsiatimi rokmi, keď dramatik a režisér Martin McDonagh autobusom cestoval po Amerike. Čudný nápis na bilborde mu padol do oka v niektorom z južných štátov.

„Bol to odkaz, úderný a silný. Ako v našom filme. Musel som sa pýtať: kto ho tam vyvesil? Akú bolesť cítil a prečo?“ spomínal pre Salt Lake Tribune írsko-britský umelec. A motív si zapamätal, aj keď k filmu muselo prejsť ešte veľa rokov.

Dalo by sa vymenovať dosť dôvodov, čím je snímka Tri bilbordy kúsok za Ebbingom taká výnimočná, hoci stála na hollywoodske pomery skromných 12 miliónov dolárov. Predstavuje nevídanú kombináciu komédie a drámy. Postavy sa neustále častujú cynickými hláškami. S čiernym humorom sa hovorí o takých témach ako rakovina, upálenie, znásilnenie, rasizmus.

Celá snímka stojí najmä na výborných hercoch (okrem Frances McDormand sú to Woody Harrelson a Sam Rockwell). A hlavne má geniálny scenár. Na svete okrem Quentina Tarantina či bratov Coenovcov nie je veľa ľudí, ktorí by ho dokázali napísať a zrežírovať.

Od divadla k filmu

„Vzorce sú na hovno, nudia ma,“ vysvetľuje písanie scenárov 49-ročný Martin McDonagh. „Nie je nič horšie ako marvelovka, kde presne viete, čo príde.“

V jeho filmoch totiž nikdy neviete. Nakrútil ich zatiaľ tri a všetky boli hitmi. Možno preto, že ich napísal populárny dramatik, ktorý sa nikdy netajil, že radšej ako divadlo má film.

Syn írskych rodičov sa narodil v Londýne. Tam aj sám vyrastal. Za rodinou chodieval len prádzninovať a západné končiny Írska s neotesanými vidiečanmi ho neskor inšpirovali pri písaní hier.

Keď mal šestnásť rokov, odišiel zo školy a dlho bol na podpore. Bol filmovým maniakom, ktorý hltal fastfood a komické príbehy o mafiánoch. V nijakej práci sa dlho neohrial, vždy dal výpoveď, aby mohol písať – divadelné hry ovplyvnené Tarantinom, Scorsesem a Beckettom.

Umelec bez vysokej školy sa ukázal ako jeden z najväčších talentov mladého britského divadla. Za krátky čas napísal dve trilógie, pravidelne vypredával scény na Broadwayi, dokonca sa v roku 1997 stal druhým dramatikom histórie (po Shakespearovi), ktorému v Londýne uvádzali štyri hry naraz. Netrvalo to ani desať rokov, keď sa zrazu rozhodol, že s divadlom končí.

Mal 35 rokov a pocit, že ako dramatik sa opakuje. Nie však ako filmár.

Cestu k celovečernému debutu mu otvoril Oscar, ktorý v roku 2004 dostal krátky film Six Shooter. Ten film sa volal V Bruggách, hrali v ňom známi herci Colin Farrell či Ralph Fiennes a krátko po uvedení na festivale Sundance na začiatku roka 2008 sa stal hitom. Časť jeho úspechu a kúzla bola v prostredí: nenájdete totiž veľa gangsteriek, ktoré by sa odohrávali v stredovekom belgickom mestečku, v atmosfére malieb Hieronyma Boscha.

Nasledovala snímka Sedem psychopatov, ktorá tiež nebola zlá, ale až Tri bilbordy kúsok za Ebbingom sú skutočným prelomom.

Silná ženská hrdinka

Okrem dávnej spomienky na čudný bilbord v Amerike mal McDonagh jasno ešte v inom. Od začiatku počítal so silnou ženskou hrdinkou, ktorá predtým v jeho snímkach chýbala.

Mala byť neohrozená, mať zmysel pre humor a jej bolesť – zármutok zo straty dcéry, ktorú niekto prepadol, znásilnil a upálil – mala byť univerzálna. Herečke Frances McDormand ju napísal na telo. Držiteľka Oscara a manželka Joela Coena najprv dlho váhala, pripadala si na rolu stará. Prečo má šesťdesiatnička takú mladú dcéru? Aj to jej však autor dobre zdôvodnil.

Dôležité pre filmára ďalej bolo, aby ani postavy policajtov z opačnej strany barikád, než je hlavná hrdinka, neboli jej nepriateľmi. „Je to film o dvoch ľuďoch, ktorí vedú spolu boj, ale obaja sú dobrí. Lepšie povedané, niet tu jasných hrdinov či zloduchov,“ povedal McDonagh pre magazín Deadline.

Hovorí, že zápletku nemusel vymýšľať, celý dej sa organicky odvíjal od pôvodného nápadu. Faktom je, že príbeh vôbec nepôsobí kŕčovito ani vykonštruovane.

Spravodlivosť do vlastných rúk

Je to skrátka ten typ filmu, z ktorého by sa mohli poučiť slovenskí alebo českí filmári – možno by zistili, že smutno-smiešne vyznenie príbehu nemusí znamenať len mechanické vkladanie vtipných hlášok do tragédie. Líši sa aj od komédií Coenovcov: postavy v ňom nie sú len dehumanizované komické figúrky, ktorým sa smejeme, ale príliš s nimi nesúcitíme.

Okrem toho Tri bilbordy kúsok za Ebbingom stelesňujú ešte ďalší trend v súčasnom americkom filme. Najmä v posledných rokoch pribúdajú príbehy s hrdinami, ktorí v malomeste či inom type zapadákova berú spravodlivosť do vlastných rúk; k osudovej atmosfére prispieva hudba (najlepšie Nick Cave) a odkazy na westerny.

Reč je najmä o filmoch ako Hell or High Water či Wind River, ktoré napísal či režíroval scenárista Sicaria Taylor Sheridan. Práve snímku Wind River zatieňujú Tri bilbordy kúsok za Ebbingom.

Možno je to tým, že nesú aj zmierlivé posolstvo. Napriek veľkej bolesti a hnevu hrdinovia prídu na to, že zlo plodí ďalšie zlo, a dokážu odpúšťať. Najmä, ak ich spája jeden nepriateľ.

Filmové recenzie

Teraz najčítanejšie