Denník N

Cirkevné a súkromné gymnáziá v Bratislave môžu prísť o väčšinu prvých tried

Ministerka školstva Martina Lubyová pozvala na ministerstvo koledníkov Dobrej noviny z Podunajských Biskupíc. Foto – Facebook ministerstva školstva
Ministerka školstva Martina Lubyová pozvala na ministerstvo koledníkov Dobrej noviny z Podunajských Biskupíc. Foto – Facebook ministerstva školstva

Obmedzenie počtu gymnazistov na západe Slovenska sa dotkne najviac cirkevných a súkromných škôl. Štátne dostali omnoho viac tried.

Väčšina cirkevných a súkromných 8-ročných gymnázií v Bratislave zrejme nebude môcť v septembri otvoriť prvý ročník. Od nového školského roka by mala totiž platiť kvóta na to, koľko študentov smie nastúpiť na 8-ročné gymnáziá.

Dnes v Bratislavskom kraji na takýchto školách študuje 19 percent študentov, od septembra ich bude môcť byť len 10 percent.

O tom, koľko tried a koľko žiakov smie mať jednotlivé 8-ročné gymnázium, nerozhoduje ministerstvo školstva, ale okresné úrady. Tie patria pod ministerstvo vnútra.

Čísla o tom, ktoré školy smú otvoriť koľko tried, zverejnila europoslankyňa Jana Žitňanská. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) ich spochybňuje, tvrdí, že do nich často zaratúva aj experimentálne triedy, ktoré však nepatria do tohto limitu.

Cirkevné a súkromné majú najmenej

Okresné úrady teraz rozhodli, že od septembra bude smieť v Bratislave otvoriť jednu triedu len jedno cirkevné gymnázium.

Hoci o možnosť otvoriť prvú triedu žiadalo šesť súkromných gymnázií, spomedzi nich bude smieť ročník otvoriť len jedno, a to s dvoma triedami. Celkovo súkromné gymnáziá žiadali o šesť tried.

Štátne gymnáziá, ktoré patria pod okresné úrady, dostali toľko tried, o koľko požiadali.

Kaliňák hovorí, že sa pozerali na to, koľko žiakov sa na školy hlási a ako školy skončili v rebríčkoch kvality. Na cirkevné školy sa podľa neho hlásilo vyše 400 študentov a je ich šesť. Na štátne sa hlásilo vyše 1100 a je ich päť.

Združenie katolíckych škôl vníma toto rozhodnutie ako účelové a neobjektívne. „V civilizovanej krajine nemôžeme schváliť diskrimináciu, aby sa súkromným a cirkevným školám zakázalo otvárať triedy a štátnym sa to umožní,“ hovorí prezident Združenia katolíckych škôl Ján Horecký.

Školy podľa neho nedostali žiadne vysvetlenie, prečo nesmú otvoriť triedu. Nevedia ani to, podľa akých kritérií o tom okresný úrad rozhodoval.

Problém majú aj súkromné 8-ročné gymnáziá. V Bratislavskom kraji ich je päť; z nich tri podľa šéfky asociácie súkromných škôl Saskie Repčíkovej pracujú s deťmi, ktoré majú špecifické nadanie – intelektové, športové alebo jazykové.

„Tieto osemročné gymnáziá nemajú mať povolenú ani jednu prvú triedu, čo znamená komplikácie v chode celej školy, ale predovšetkým žiadnu možnosť špecializovaného vzdelávania pre špecificky nadané deti,“ hovorí Repčíková.

V iných krajoch problémy nemajú. Ak chce štát znižovať počet osemročných gymnázií, malo by sa to podľa nej robiť transparentne a na základe dosiahnutých výsledkov.

Podľa údajov, ktoré zverejnil Arcibiskupský úrad v Bratislave, nebude smieť gymnaziálnu triedu otvoriť:

  • Gymnázium sv. Uršule – cirkevné
  • gymnázium Vážska – súkromné
  • gymnázium Dudvážska – súkromné
  • Spojená škola sv. Vincenta de Paul – cirkevná
  • Spojená škola de la Salle – cirkevná
  • gymnázium CENADA – súkromné
  • Súkromné gymnázium Mercury – súkromné
  • Evanjelické lýceum v Bratislave – cirkevné
  • Spojená škola Svätej Rodiny – cirkevná

Záujem o gymnáziá môže obmedzovať nie to, že škola je menej kvalitná, ale to, že je cirkevná, alebo to, že sa na nej platí školné.

Ministerstvo školstva o kritériách na výber škôl nerozhodovalo, pripravili ich okresné úrady. „Cítim sa komplikovane v tejto situácii, lebo zasahujem do kompetencií ministerstva školstva,“ hovoril Kaliňák.

Ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) hovorí, že sa chce pozrieť na to, podľa akých kritérií sa triedy určovali. Predpokladá, že sa počty tried na jednotlivých školách ešte zmenia. Ako, to dnes nevie.

S Kaliňákom chce napríklad rokovať o tom, aby aj evanjelické školy získali triedu. Sama o tom však rozhodnúť nemôže, lebo to nie je v jej kompetencii. Rokovať by o tom mala v nasledujúcich dňoch aj s bratislavským županom Jurajom Drobom (SaS).

Chce zmeniť kompetencie

Lubyová chce zmeniť aj kompetencie, presadiť, aby o tom, koľko tried smú prijať 8-ročné gymnáziá, rozhodovalo ministerstvo školstva, nie okresné úrady. Kedy to presadí, však nevie povedať.

„Vyzerá to tak, že najviac strácajú cirkevné, potom súkromné a najmenej štátne. Preto sa budem zaujímať, podľa akej metodiky získali triedy,“ povedala Lubyová.

Vyzerá to podľa nej disproporčne, ale chce presadiť, aby cirkevné školy aj súkromné školy dostali viac tried, ako ich majú dnes. „Myslím, že to neostane takto a bude to optimalizované,“ hovorí Lubyová.

Dodáva, že to nemôže upraviť sama, nemá na to kompetencie, bude teda môcť len presvedčiť ministra alebo okresné úrady. „Budem sa snažiť, aby sme to preskúmali,“ povedala. Koľko tried by mali mať cirkevné či súkromné školy, nevedela povedať.

Už v utorok europoslankyňa Jana Žitňanská zverejnila, že cirkevné a súkromné školy nedostanú triedy. V stredu po rokovaní vlády ministerka Lubyová povedala, že ešte nevidela metodiku, podľa ktorej okresné úrady vyberali.

Záujem a kvalita sú však podľa nej relevantné údaje. Metodika, podľa ktorej môže okresný úrad vybrať, ktorá škola bude smieť otvoriť triedu a ktorá nie, neexistuje. Nie je určená ani v zákone, ani v nižšom nariadení. Je teda úplne na rozhodnutí okresného úradu, podľa čoho bude vyberať.

„Metodika sa dá meniť, nie je to Písmo sväté ani zákon,“ povedala Lubyová. Ak by mala tú kompetenciu, v kritériách by bola kvalita, záujem, ale aj uplatniteľnosť na trhu práce či v ďalšom štúdiu a tiež regionálna dostupnosť.

Poslanec Miroslav Beblavý (Spolu) kritizuje výber gymnázií. Podľa neho prídu o kapacitu práve najlepšie školy.

„Okresný úrad rozhodol, že dve tretiny kapacít musí zavrieť napríklad gymnázium pre mimoriadne nadané deti na Teplickej ulici (prvé miesto v rebríčku kvality INEKO), polovicu musí zatvoriť gymnázium na Grösslingovej (štvrté miesto) a úplne sa skončí osemročné vzdelávanie na evanjelickom lýceu (šieste miesto),“ napísal na blogu na Denníku N.

V rovnakej kapacite pokračuje napríklad gymnázium na Hubeného ulici (24. miesto) či gymnázium na ulici Ladislava Sáru (19. miesto), píše Beblavý. „Nerozumiete? Ani sa nedá. Nejde ani tak o konkrétne školy ako o dôkaz, že dať úradníkom možnosť rozhodovať o bytí a nebytí škôl sa končí zle. Zo zákona, ktorý mal obmedziť zbytočné školy, sa stal zákon, ktorý ide zlikvidovať alebo osekať tie najkvalitnejšie,“ dodal.

Inštitút INEKO, na ktorého hodnotenie sa odvolával aj minister Kaliňák, nevidí „silnú súvislosť“ medzi svojím hodnotením a tým, či škola bude smieť otvoriť triedu alebo nie. „Medzi školami s výraznou redukciou sú aj školy s vysokým hodnotením výsledkov žiakov, ako napríklad gymnáziá na Grösslingovej a Teplickej či evanjelické lýceum v Petržalke,“ povedal Peter Goliaš z INEKO. O žiakov prišli aj školy s veľmi dobrými výsledkami – Pankúchova a Tilgnerova.

Ospravedlnenie

Inštitút INEKO sa ospravedlňuje 8-ročnému gymnáziu Vincenta de Paul na Bachovej ulici v Bratislave za to, že sme ho v článku Denníka N zo 17.1.2018 označili za školu „so slabším hodnotením výsledkov žiakov“. K uvedenému označeniu došlo mylnou zámenou za gymnázium s rovnakým menom a sídlom v Topoľčanoch. Hodnotenie bratislavského gymnázia Vincenta de Paul podľa metodiky INEKO je dostupné tu.

„Spomedzi škôl so slabším hodnotením výsledkov žiakov nedostali triedy Gymnázium sv. Uršule a športové gymnázium na Ostredkovej,“ hovorí Goliaš.

Ministerstvo by podľa neho malo zverejniť metodiku, podľa ktorej sa rozhodovalo. Upozorňuje však, že rebríčky INEKO nevypovedajú komplexne o kvalite školy – treba ich brať ako pomocný ukazovateľ pri výbere školy. „Určite by to nemal byť jediný zdroj pri rozhodovaní o veľkosti škôl,“ povedal.

V Bratislavskom kraji hodnotí INEKO podľa výsledkov žiakov celkovo 26 gymnázií – práve takýto počet gymnázií spĺňa podmienku na dostatočný počet žiakov, aby im podľa metodiky INEKO bolo možné prideliť hodnotenie. „Z toho gymnáziá, ktorých zriaďovateľom je cirkev, sa umiestnili na piatom, šiestom, štrnástom a dvadsiatom piatom mieste,“ hovorí Matej Tunega z INEKO.

Nie je podľa neho významný rozdiel medzi výsledkami škôl podľa toho, či ich zriadil štát, cirkev alebo sú súkromné. „To platí nielen na základe výsledkov škôl v Bratislavskom kraji, ale vyplýva to aj z malej analýzy, ktorú sme pripravili v roku 2014 na základe údajov za školy z celého Slovenska. Rozdiely medzi školami boli veľmi malé, pričom cirkevné školy dosahovali priemerné až mierne nadpriemerné výsledky,“ dodal.

Kaliňák s limitom nesúhlasí

Pôvodne mal byť limit na prijatie študentov na 8-ročné gymnáziá len 5 percent, vtedy by podľa Kaliňáka triedy získali len štátne školy. Tvrdí, že ministerku presvedčil, aby sa limit zvýšil, aj keď ani s 10 percentami nie je spokojný.

Chcel by, aby limit nebol alebo aby ho zvýšili. „Ak máte záujem, aby bolo viac tried, môžete sa pridať k môjmu malému hnutiu, vo vnútri vlády, v ktorom preferujeme 8-ročné gymnáziá,“ hovorí Kaliňák.

Podľa zákona stále platí, že na 8-ročné gymnáziá smie ísť len 5 percent študentov, ale ministerka to chce zmeniť poslaneckým návrhom. Kedy, nepovedala. Nemyslí si však, že by sa limit mohol ešte výraznejšie zvýšiť.

V iných krajoch môže byť viac žiakov

Kým v Bratislavskom kraji limit spôsobuje problém a to, že sa na 8-ročné gymnáziá dostane zhruba polovica z počtu študentov, ktorí tam študujú dnes, v iných župách to môže mať opačný efekt. V iných krajoch totiž na 8-ročných gymnáziách študuje päť až sedem percent študentov.

Ak sa v nich zvýši limit na desať percent, môže sa tam počet študentov postupne zvyšovať oproti tomu, koľko ich študuje dnes.

Názory na existenciu 8-ročných gymnázií a to, koľko detí by mali prijímať, sa rôznia. Riaditeľka vzdelávacieho projektu To dá rozum Renáta Hall hovorí, že by najlepšie a najhoršie deti mali zostať spolu.

„Na základe rôznych výskumov vieme, že priskoré oddeľovanie detí do rôznych prúdov vzdelávania nie je prospešné pre žiadnu časť žiakov – ani pre tých, ktorí idú do výberových škôl, ani pre tých, ktorí zostávajú,“ povedala.

Potvrdzujú to podľa nej aj výsledky hodnotenia PISA, kde sa výsledky žiakov na osemročných gymnáziách zhoršili v porovnaní s minulosťou. „Zároveň vzniká príliš homogenizované prostredie, pričom zmiešané vzdelávacie prostredie s deťmi s rôznymi úrovňami schopností v jednej triede môže pôsobiť inšpiratívne na deti so slabšími výsledkami,“ tvrdí.

V zmiešanom prostredí sa podľa nej učia od svojich šikovnejších rovesníkov, majú skúsenosť s excelenciou, kreativitou, vnútornou motiváciou či profesijnými ambíciami, čo ich môže motivovať k vyšším výkonom a alternatívnejším spôsobom uvažovania.

Najostrejšie o osemročných gymnáziách hovorí analytik INEKO Peter Goliaš. Za obmedzenie či až zrušenie osemročných gymnázií podľa neho hovoria medzinárodné skúsenosti. Ukazujú, že skoré rozdelenie žiakov môže škodiť vzdelávaciemu systému. Šikovnejšie deti totiž dokážu potiahnuť slabšie, ak zostanú spolu v triede. Niektoré odporúčania tak hovoria, aby deti ostávali spolu na prvom aj na druhom stupni základných škôl.

Teraz najčítanejšie