Prvý raz od studenej vojny rozošlú Švédom príručku pre prípad vojny alebo krízy

Jej pracovný názov znie Keď príde kríza alebo vojna a vyjsť by mala v máji tohto roka. Vo Švédsku po prvý raz od studenej vojny znovu do 4,7 milióna domácností rozošlú brožúru o tom, ako sa pripraviť na vojnu. Jedným z dôvodov sú aj rastúce obavy z ruskej hrozby.

Tie sa objavujú nielen pre ruskú anexiu ukrajinského polostrova Krym, ale aj množiace sa incidenty, ako napríklad výskyt záhadnej ponorky vo švédskych vodách či časté narušovanie leteckého priestoru ruskými lietadlami a dezinformačné kampane.

Príručka by mala, ako píše Financial Times, riešiť, ako sa zapojiť do totálnej obrany v čase konfliktu či zabezpečiť si základné potreby od vody, jedla až po kúrenie. Oproti prvému vydaniu z roku 1961 a jej pokračovaniam z čias studenej vojny sa v nej budú riešiť aj novodobé podoby hrozieb ako hackerské útoky, terorizmus a klimatické zmeny.

Irish Times ich brožúrky prirovnal k armagedonskému IKEA katalógu.

„Celá spoločnosť sa potrebuje pripraviť na konflikt, a nielen vojenský. Nepoužívali sme také slová ako totálna obrana či najvyšší poplach takých 25-30 rokov aj viac. Takže znalosť medzi občanmi je veľmi nízka,“ povedala pre FT Christina Anderssonová, ktorá vedie projekt vo Švédskej civilnej agentúre pre mimoriadne situácie, ktorá spadá pod ministerstvo obrany.

Táto škandinávska krajina, podobne ako Fínsko, nie je členom Severoatlantickej aliancie (NATO), hoci debaty o zbližovaní sa s touto organizáciou sú už dlhšie v agende politických strán. Za členstvo sú napríklad opozičné pravicové strany, vláda je skôr za strategické partnerstvo.

„V septembri máme voľby, no nemyslím, že by členstvo v NATO alebo Rusko boli hlavnou témou,“ povedala Denníku N švédska novinárka Sandra Lundová. Verejná mienka sa však podľa nej v poslednom čase začala obracať v prospech NATO.

To, čo pred piatimi rokmi bolo nemysliteľné, je teraz podľa expertov realitou. „Vojenský útok na Švédsko sa nedá vylúčiť, ani použitie vojenských prostriedkov proti Švédsku alebo iných hrozieb,“ píše sa v správe, ktorú pripravil výbor naprieč celým politickým spektrom, a schválil investície do lepšej obrany a pripravenosti verejnosti na časy možnej krízy.

Menovite sa v nej Rusko nespomína, o ruskej hrozbe sa však hovorí často. Švédsko minulý september zorganizovalo najväčšie vojenské cvičenia za vyše 20 rokov, na ktorých sa zúčastnilo 19-tisíc švédskych vojakov a ich spojencov zo škandinávskych i pobaltských krajín a z Francúzska aj zo Spojených štátov.

V Nórsku bol v roku 2015 natočený v spolupráci so Švédmi najdrahší seriál Okupácia (Okkupert), ktorý je o hypotetickej okupácii Nórska Ruskom. Seriál, ktorého autorom je slávny autor trilerov Jo Nesbø, rozčúlil Kremeľ.

„Myslím, že pocit, že sme v bezpečí a veci sa nemôžu zmeniť, je ilúzia,“ povedal spisovateľ pre Guardian s tým, že najskôr ho odrádzali, že tá myšlienka je odtrhnutá od reality. Nasledujúce mesiace na Ukrajine ukázali, že to bolo správne,“ povedal Nesbø ešte pred tromi rokmi.

Fake news hrozba ako terorizmus

Časté incidenty s ruskými lietadlami vo švédskom vzdušnom priestore či záhadná ponorka vo švédskych vodách ten pocit nezmenili. S tým, že viac ako o vojenskej hrozbe sa hovorí o fake news a dezinformačnej vojne.

Práve obavy zo zahraničného ovplyvňovania politiky označil šéf švédskej tajnej služby SAPO v rozhovore pre BBC za jednu z priorít popri terorizme, ktorý je považovaný za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu. Žiadateľ o azyl z Uzbekistanu v Štokholme zabil minulý rok autom piatich ľudí.

Za rovnako vážnu však považuje šéf SAPO aj dezinformačnú vojnu.

„Nehanbíme sa povedať vo Švédsku, že najväčšou hrozbou pre bezpečnosť z tejto perspektívy je Rusko,“ povedal Anders Thornberg. Ako príklad dáva napríklad vymyslené listy o predaji zbraní Ukrajine s údajným podpisom ministra obrany, či vymyslenú správu o útoku moslimov na kostol, ktorú šírili boti na sociálnych sieťach so sídlom v zahraničí.

„Ak chcú šíriť neistotu v našej krajine, tak to robia,“ dodal.

Britská tajná služba: Rusi klamú o zostrelení MH17

Britská tajná služba SIS (známa aj ako MI6) nedávno vo svojej správe opísala ruský štát ako „obdivuhodného protivníka“. Píše v nej okrem iného aj o tom, že Rusko dodalo raketový systém, ktorý v roku 2014 zostrelil boeing nad ukrajinským Donbasom, a nesie za to zodpovednosť.

Za poslednú dekádu sa podľa Londýna stala z Ruska vážna hrozba, a to najmä po anexii Krymu, angažovaní sa vo vojenských konfliktoch vo svete a kyberútokoch proti Západu.

Práve nim sa britskí agenti venujú vo väčšom. Útok na americkú Demokratickú stranu v čase prezidentských volieb je podľa britskej spravodajskej služby súčasťou rozsiahlej ruskej operácie, ktorá chce narušiť západný politický diskurz.

„Operácia zahŕňa tradičné subverzie, propagandu a dezinformačné kampane. Je tiež možné, že kyberútoky pod falošnou identitou islamistických skupín sú pokusom o šírenie strachu a nezhôd na Západe,“ píše sa v správe, ktorá ako príklad dáva heknutie francúzskej televízie, ku ktorému sa prihlásil takzvaný Islamský kyberkalifát, aj podľa francúzskej tajnej služby však išlo v skutočnosti o ruských hekerov.

Všetky tri ruské tajné služby – FSB, GRU aj SVR – majú podľa Britov za úlohu podnikať informačné operácie, ktoré majú podporovať ruskú perspektívu aj vytváraním podvrhov. Typickou ukážkou podľa SIS je Ukrajina, kde podniká Rusko informačnú vojnu na masívnej škále. Príkladom je snaha presvedčiť svet, že nenesie zodpovednosť za zostrelenie letu MH17 malajzijských aeroliniek. V Nemecku išlo o dezinformačnú kampaň o údajnom znásilnení Lisy, ktorá mala oslabiť kancelárku Angelu Merkelovú.