Denník N

Maďarič v rozhovore z januára: Kiska je dobrý prezident

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister kultúry hovorí, že si vie predstaviť Miroslava Lajčáka ako prezidenta, on sám sa zatiaľ kandidovať nechystá. V decembri odstúpil z funkcie podpredsedu strany a v januári hovoril, že ministrom zostane, kým bude cítiť podporu.

Marek Maďarič hovorí aj o tom,

  • ako veľmi chcel byť Robert Fico prezidentom a ako nevideli, že prehrá;
  • o tom, čo hrozí Smeru;
  • ako vníma vzťahy premiéra s prezidentom Kiskom
  • a čo hovorí na taktiku Smeru „kto pôjde do nás kameňom, my doňho dvomi“.

Po decembrovom sneme Smeru ste povedali, že máte pocity ukončenia určitej etapy vo vašom politickom živote. Aká etapa sa teraz začne?

Zrejme som mal na mysli opustenie vedenia Smeru. Keď sa niečo končí, nemusí sa hneď aj nevyhnutne niečo začínať. Môj politický život bol dlhé roky dvojkoľajný – fungoval som ako minister kultúry a vždy som sa snažil neprenášať do kultúry moje stranícke videnie sveta, čo sa mi, myslím, aj úspešne darilo. Druhou koľajou bolo pôsobenie v strane Smer. V tejto chvíli pokračujem ako minister a zostávam ešte politikom.

Vidíte sa v politike aj o päť rokov?

Svoju politickú budúcnosť nejako cieľavedome neprojektujem. Pokiaľ som vôbec niekedy mal nejaké ambície, čo si myslím, že som nemal, tak boli vrchovato naplnené. Aj keď som mal možnosť ísť vyššie – dvakrát som dostal ponuku byť predsedom parlamentu – tak som to odmietol. Ak sa pozerám do budúcnosti, tak len do tej veľmi blízkej. Ak by som sa necítil komfortne v pozícii ministra kultúry, opustím ju. V takom prípade by som bol do najbližších volieb členom parlamentu. Situácia po voľbách môže pre mňa znamenať aj definitívny koniec v politike, ale voľby môžu priniesť aj niečo nové, motivujúce.

Ešte sa cítite ako minister komfortne? Nepresadili ste zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, kandidát, ktorého ste podporili na riaditeľa RTVS, vo vašej strane neuspel, predložili ste na vládu návrh na zmenu voľby riaditeľa RTVS, ale Andrej Danko už povedal, že to nepodporia a zrejme to zostane len medzi nezaradenými materiálmi.

Pokiaľ ide o koncesionárske poplatky, dostali sa až na úroveň vlády, ale nebola politická vôľa v koalícii a Smer ani jeho predseda nemali silu, aby koaličného partnera donútili zmeniť stanovisko. Momentálny návrh zákona o zmene spôsobu voľby riaditeľa RTVS, ktorý som sľúbil, že predložím, bol iniciatívny a nebol v programovom vyhlásení vlády. Ani som veľmi nedúfal, že prejde. Urobil som to preto, aby som ukázal, že je tu aj iná možnosť a že možno v budúcnosti, ak bude priaznivá situácia, sa môžeme pokúsiť zlepšiť voľbu riaditeľa RTVS. Keď hovorím o tom, že či sa v pozícii ministra cítim komfortne, tak to vravím preto, že vznikla nová situácia – opustil som pozíciu vo vedení Smeru. Hoci premiér viackrát vyhlásil, že mám jeho dôveru ako člen vlády, netreba skrývať, že nemusím mať úplnú podporu celej koalície. Moje hodnotenie toho, ako sa budem cítiť, sa začína v tejto chvíli. Nemôžem povedať, že si aktívne hľadám zámienku, ale pán premiér na jednej strane môže deklarovať podporu, na druhej strane však prax môže ukázať, že ju nebudem reálne cítiť.

Pred snemom ste priznali, že sa vám dlhšie nepodarilo hovoriť medzi štyrmi očami s Robertom Ficom. Po sneme ste s ním osobne hovorili?

Len útržkovito v rámci rokovania vlády. Väčší rozhovor som s ním nemal.

To je zvláštne.

Asi má pocit, že všetko bolo povedané. V tejto chvíli som odišiel zo straníckych pozície a vo vzťahu k nemu ako predsedovi Smeru som radový člen.

Kedy sa vám takto pokazili vzťahy? Bývali ste jeho najbližším spolupracovníkom.

Necharakterizoval by som to ako pokazené vzťahy. Už tak úzko vo všetkom nespolupracujeme. Keď som bol členom vedenia, tak sme sa stretávali tak ako s ostatnými členmi vedenia. K väčšiemu rozporu medzi nami zrejme došlo pri voľbe riaditeľa RTVS. Ak ma aj Robert Fico v rámci poplatkov podržal, už vtedy mal možno iný pohľad na to, ako riešiť financovanie verejnoprávnych médií.

Je to tak, že premiér sa dnes už radí iba s Erikom Tomášom a Robertom Kaliňákom?

Nie som toho účastný a neviem to potvrdiť. Robert Fico vždy dával pomerne dôležitý dôraz na mediálnu stránku politiky. Z toho logicky vyplýva, že ten, kto je v danej chvíli jeho hlavným mediálnym poradcom, má pomerne veľký priestor, aby sa s ním stretával, komunikoval a aj ho ovplyvňoval. Určite aj pozícia ministra vnútra sama osebe má taký široký záber, že je pre premiéra častejším partnerom ako minister kultúry.

Ako vnímate pohľad Erika Tomáša na to, ako by mala premiérova politika vyzerať?

Nekomentujem Erika Tomáša, nevidím na to dôvod.

Na sneme ste tiež povedali, že ste sociálny demokrat, radový člen a „vôbec neuvažujem o tom, že by som mal odísť zo strany“. Povedali ste, že ste odporcom postupov, že keď niekto neuspeje, okamžite odchádza zakladať novú stranu. Toto ďalej platí?

V princípe áno. Naozaj si myslím, že ak človek dlhodobo pôsobí v nejakej strane a aj keby sa dostal do hlbších rozporov s inými členmi, tak by nemal hneď utekať a zakladať novú stranu. Neviem, ako to hodnotia moji kolegovia, ale ak sa niekedy vyslovujem kriticky alebo mám iné názory, vždy to robím s ambíciou pomôcť Smeru. Nikdy nie, že chcem strane škodiť. Myslím si, že v tejto chvíli stojí pred nami otázka, či je strana Smer stranou Roberta Fica v tom zmysle, že ju založil a s ním aj skončí, alebo či je Smer stranou síce s veľmi dominantným zakladateľom a lídrom s obrovskými zásluhami, ktorá však bude schopná významne pôsobiť aj vtedy, keď on už nebude predsedom. Bol by som rád, keby platil druhý variant, stále mu dávam určitú nádej. Myslel som si, že v záujme tohto vývoja mali byť určité kroky a zmeny urobené už dnes. Rozhodujúce chvíle ohľadom budúcnosti Smeru však asi nastanú až po najbližších parlamentných voľbách. Od toho, aké budú, bude aj závisieť, či zostanem v politike aktívne, pokojne ako radový člen. Iná otázka to bude, keď strana skončí so svojím zakladateľom. Variant, že Smer skončí so svojím zakladateľom, by bol ten najhorší. Chcem však veriť, že aj Robert Fico si želá, aby strana mala dlhodobý život.

Prečo si myslíte, že sa to ukáže po najbližších voľbách?

Ak chceme, aby strana ďalej žila, musíme nejakých ľudí pripravovať, dávať im šancu, už dnes ich vťahovať do práce, dávať im priestor. Možno budem veľmi príjemne prekvapený a v nasledujúcich obdobiach príde k zmenám. Poznajúc pomery, tak skôr by k niečomu takému mohlo dôjsť až po voľbách. Preto.

Takže do volieb zostávate v Smere?

Dalo by sa to aj takto povedať, ak nenastane nejaká výnimočná situácia.

Budete sa uchádzať o zvoliteľné miesto na kandidátke?

Rozhodol som sa odísť z vedenia s jasným vedomím toho, že ak by som v ňom zostal, mám automaticky zaručené zvoliteľné miesto na kandidátke a dnes som si mohol s veľkou istotou plánovať ďalšiu politickú budúcnosť. Tým, že som sa vzdal miesta podpredsedu, vedel som, že moje miesto na kandidátke nie je automatické. Dnes by som si skôr trúfol povedať, že na kandidátke nebudem. Závisí to od toho, či budem mať záujem a samozrejme od toho, či strana bude mať záujem o človeka, ktorý odišiel z jej vedenia a kriticky sa vyjadruje.

Váš odchod z vedenia sa začal už vtedy, keď ste videli, že Robert Kaliňák odmieta odstúpiť po kauze Bašternák a vy ste s tým mali problém. V strane sa hovorilo o tom, že Kaliňáka už vo vedení nechcú ani Kažimír, Pellegrini alebo Blanár, nikto z nich to však takto nepovedal. Prečo ste zostali sám?

Moje konanie nebolo nikdy motivované vzťahom k jednému človeku, teda tým, čo si myslím, že by mal Robert Kaliňák urobiť. Moje konanie bolo motivované tým, že som videl, že Smer postupne stráca. Prvé kritické slová som povedal na sneme už v roku 2014, kde som hovoril o možnej hrozbe, že pôjdeme cestou SDKÚ alebo HZDS a že by sme mali robiť niečo, aby sa to nestalo. Župné voľby boli ďalším dôkazom poklesu, preto som prišiel s tézou, že by sme mali urobiť aj výrazné personálne zmeny. Vyslovoval som to s tým, že aj sám budem musieť ukázať, že cítim spoluzodpovednosť. Presadzoval som výrazné zmeny, ktoré by sa mohli dotknúť členov vedenia, teda aj Kaliňáka, ale aj iných. Nakoniec, sám som odstúpil.

Prečo sa k vám ostatní nepridali?

Nikdy som nikoho na nič nenahováral, ale ani mi nikto nič nesľuboval. Vždy som v našich orgánoch vystupoval slobodne, neraz kriticky a aj som si cenil, že je to akceptované. Nemienim nikomu nič vyčítať, ani vstupovať do svedomia. Každý sa nejakým spôsobom rozhoduje.

Juraj Blanár je vnímaný ako váš človek. Prehral župné voľby, ale vo funkcii podpredsedu zostal. Ako to vnímate?

Že je slobodný človek, tak ako aj ja. Určite mám k Jurovi Blanárovi blízko ako ku kolegovi, nikdy som však svoju podporu jemu ničím nepodmieňoval. Ani keď som ho presadzoval do vedenia, alebo keď som sa veľmi zasadil, aby vôbec bol na kandidátke do volieb. Nič som za to od neho neočakával, ani za ním teraz nechodím, aby sa správal tak, ako si myslím, že by sa mal. Blanár má za sebou veľa úspechov na regionálnej úrovni. Ak je podpredsedom, asi v tom vidí zmysel.

Ako vnímate stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie, že Blanár pochybil pri nakupovaní CT prístrojov do nemocníc v Žilinskom kraji?

Vidím, že sa to snaží vysvetľovať, verím, že to obháji. Detailne do toho nevidím, ale pokiaľ som to sledoval, nikdy nepadlo obvinenie, že by boli kritériá súťaže našité na jedného záujemcu – boli rovnaké pre všetkých. Výčitka bola, či bola správna metóda váhy bodov pre jednotlivé veci a či sa dosiahla optimálna cena. Myslím si, že on obstarávaním nikoho neuprednostnil, či existovala možnosť iných kritérií, neviem. Musí to vysvetliť a myslím, že sa snaží.

Je to tak, ako sa špekuluje, že Peter Kažimír už nemá žiadne ambície v Smere alebo v politike a chce sa posunúť buď na funkciu guvernéra Národnej banky Slovenska, alebo niekam do zahraničia?

Na tieto otázky neviem odpovedať. Človek všeličo počúva, ale keď niečo vyslovím v nejakom rozhovore a nemusí to byť pravda, dostane to váhu. Otázku, či Peter Kažimír končí, položte jemu.

Udiala sa hádka medzi Kaliňákom a Kažimírom, o ktorej hovoril pre Vasárnap aj prezident Kiska?

Nikdy som z uzavretých rokovaní nevynášal informácie a nebudem to robiť ani teraz. Na poslednom predsedníctve som ani nebol.

Vy ste po sneme hovorili, že je prirodzené, ak v strane vznikajú frakcie. Táto možnosť už padla?

Pojem frakcia je pomocný. Aj dnes sú v Smere rôzne prúdy. Možno sa neprejavujú okato, ale sú skupiny poslancov, ktoré k sebe viac alebo menej tiahnu. Prirodzené zárodky rôznych variantov sociálnej demokracie v Smere sú – sú tam ľudia konzervatívne orientovaní a aj krajne marxisticky, ateisti aj veriaci. Iná situácia by bola, ak by takéto skupinky začali dôsledne presadzovať svoje videnie pri hlasovaní o návrhoch. Dnes takéto frakcie v Smere nie sú.

Na sneme ste mali po vašom prejave celkom potlesk. Ozvali sa vám nejakí členovia a podporili vás?

Nechcem to osobitne prežívať, ale mal som naozaj množstvo reakcií. Sám som bol prevažne pozitívnymi reakciami zaskočený. Boli od bežných ľudí, radových členov Smeru a aj od poslancov strany. Myslím si, že strana je naozaj živá a ľudia chcú, aby Smer ďalej fungoval a existoval. Nepochybne to chcú aj členovia vedenia, len každý môžeme vidieť k tomuto cieľu inú cestu.

Čo si myslíte o premiérovej ohlásenej taktike „kto pôjde do nás kameňom, my doňho dvomi“?

Táto taktika sa mi nepáči. Ale aby sme zase nepreceňovali metaforu vyslovenú na sneme. Ak má byť princípom politiky to, že odpoveďou na niekedy naozaj nepatričnú agresivitu opozície má byť dvojnásobná agresivita Smeru, tak s tým sa nestotožňujem. Do istej miery chápem určitú frustráciu pri atakoch opozície, lebo prejavy niektorých opozičných politikov sú naozaj za hranicou slušnosti. Ale dva kamene na jeden kameň nie je môj štýl.

Hovoríte, že to nemáme preceňovať, ale najmä pokiaľ ide o vzťah premiéra a prezidenta, tak to už vidíme v praxi. Ako spôsob, akým premiér bojuje s prezidentom, vnímate? Premiér teraz povedal, že chce zákon, ktorý by prinútil prezidenta zverejniť financovanie jeho kampane, pričom asi žiadny iný politik nemal také problémy s financovaním svojich veľkolepých kampaní ako Robert Fico.

Keď sa hovorí o vzťahu prezidenta a vlády, nikdy sa nemôžem zbaviť spomienky na vzťah Mečiarovej vlády a prezidenta Kováča. Preto mám v sebe skôr tendenciu pracovať na tom, aby boli vzťahy medzi najvyššími ústavnými činiteľmi dobré. Ak však niekedy vstúpia do vzájomnej kritiky, netreba to hneď označovať za niečo nenormálne. Sme v demokracii, kde je kritizovateľná vláda a aj prezident. Nebol by som precitlivelý, keď prezident v správe o stave republiky niečo skritizuje. To považujem za normálne. Musel to zniesť aj Mikuláš Dzurinda, keď ho napríklad kritizoval Rudolf Schuster. Ak však aj prezident robí niečo, čo je naozaj chybné, musí rátať s tým, že bude kritizovaný – napríklad pri nevymenovaní kandidátov na Ústavný súd, ani po tom, čo mal posudok Benátskej komisie.

Boli to dobrí kandidáti?

To ukáže čas. Aj v minulosti boli kandidáti, ktorí vzišli z politických strán a boli dobrými ústavnými sudcami. A potom sú aj príklady, že sa kandidát naozaj venoval celoživotne ústavnému právu a nebol dobrý ústavný sudca. Kritériá, ktoré prezident verbálne stanovil, zákon nepozná. Sú však aj veci, ktoré si myslím, že by medzi najvyššími ústavnými činiteľmi nemali byť. Nepáčilo sa mi, keď pán prezident zaútočil na Roberta Kaliňáka osobne, keď ho označil za falošného, ale zase ani ovracané lietadlo nemá žiadnu úroveň. Bol by som rád, keby sa vzťahy medzi ústavnými činiteľmi udržali na štátnickej úrovni.

Je v poriadku, keď prezidenta vyšetruje jednotka NAKA, ktorú riadi bývalý člen a sponzor Smeru Bernard Slobodník?

Nemyslím si, že je v poriadku, ak sa na akéhokoľvek ústavného činiteľa hľadá palica v zmysle špeciálneho zákona. Ak je však podozrenie, že sa aj najvyšší ústavný činiteľ niečoho dopustil, mal by zniesť vyšetrenie, otvorene vysvetľovať a zniesť otázky a kritiku.

Hovoríte, že sa vám nepáči taktika útočenia. Vy ste boli šéfom prezidentskej kampane, keď Smer robil z Andreja Kisku scientológa a úžerníka. Vtedy vám to neprekážalo?

Smer robil v kampani predovšetkým pozitívnu kampaň Robertovi Ficovi ako človeku, ktorý je pripravený pre najvyššiu ústavnú funkciu. Informácie o scientológoch priniesli médiá, myslím, že Plus 7 dní, ktorý nemal väzbu na Smer. Veci, ktoré zaznievali neskôr v diskusiách, neboli súčasťou oficiálnej kampane, teda, čo je na bilbordoch, v propagačných materiáloch. To, že Robert Fico použil veci, ktoré sa dostali do priestoru, je normálne. Nemyslím si, že to bola dominantná črta jeho kampane.

Vo finále bola.

Je obrovský rozdiel tvrdo útočiť na politického súpera v kampani, to sa do istej miery očakáva, a inú úroveň by mali mať spory v normálnom čase výkonu funkcie a v čase kampane. V kampani človek občas niečo utŕži a takisto používa negatíva na svojho súpera. Neporovnával by som kampaň a výkon funkcie.

Robert Fico nedávno vyhlásil, že bola politická chyba, že kandidoval za prezidenta a už ju neurobí. Prečo ste si tú chybu vtedy neuvedomovali?

Aj ja si dnes myslím, že to bola chyba. Tým, že bol relatívne krátko predtým zvolený za premiéra, nevedeli sme dostatočne dobre jeho voličov presvedčiť, že majú v ich očiach dobrého premiéra posunúť do Prezidentského paláca, kde aj širšia verejnosť vie, že sú slabšie kompetencie. V danej chvíli to vyzeralo tiež tak, že keby sa Robert Fico stal prezidentom, Smer by mal predsedu parlamentu, premiéra a aj prezidenta. Bol to silný argument pre protikandidátov a ani ľudia nechceli takúto koncentráciu moci. A tiež k nám vtedy práve doplávala móda zvoliť nepolitika. Prečo som to nevidel? Videl som, ako veľmi Robert Fico chce byť prezidentom a chcel som mu to dopriať. Strácal som objektivitu pri posudzovaní prieskumov, ktoré som mal, kde sme aj s určitým predstihom videli, že Fico by v druhom kole prehral. Stratil som profesionalitu a ostražitosť. Želanie bolo silnejšie. Keby išlo o človeka, ktorému by som to tak veľmi neželal, tak by som mu možno dokázal povedať, že do tohto nechoďme, lebo to nie je dosiahnuteľné.

Kto by mal byť kandidátom Smeru na prezidenta?

Otázka prezidentských volieb bude zásadne ovplyvnená tým, či bude kandidovať súčasný prezident, alebo nebude. Ak by Andrej Kiska kandidoval, s vysokou pravdepodobnosťou by obhájil svoju pozíciu. Ak by Andrej Kiska nekandidoval, taká veľká strana ako Smer by mala mať svojho kandidáta alebo jasne hovoriť, koho podporí.

Aký je podľa vás Andrej Kiska ako prezident?

Celkovo je dobrý prezident. Je to prezident, ktorý sa za pochodu učí. Do pozície vstupoval relatívne neskúsený, stále cítim v jeho výkone silný vplyv jeho poradcov, ale to je logické. Postupne zbieraním skúseností si viac presadzuje svoj názor. Je obľúbený, ale dnes už aj tí, čo by naňho vedeli až fanaticky prisahať, vidia, že je to človek z mäsa a kostí, ktorý má aj svoje chyby. Pre mňa je kľúčové, že z hľadiska reprezentovania Slovenska a garantovania našej západnej orientácie spĺňa všetky atribúty. Výkon jeho funkcie je poznačený aj tým, že nevie svoju rodinu presunúť do Bratislavy a asi tej funkcii nedáva toľko času, koľko by možno dával iný prezident. Je to solídny prezident, ale viem si predstaviť aj niekoho takého istého alebo lepšieho. Každý je nahraditeľný.

Skôr sa hovorí o tom, že prezident kandidovať nebude a asi to čoskoro oznámi. Myslíte si, že kandidát Smeru má v dnešnej politickej atmosféru šancu vyhrať prezidentské voľby? Nekopírujú šance kohokoľvek zo Smeru šance Roberta Fica?

Je to veľmi teoretická otázka, na ktorú je možné odpovedať, až keď by som videl, kto sú protikandidáti. Aj Smer má kandidátov, ktorí nie sú až takí silní straníci. Je tiež legitímne, ak si strana vyberie nezávislého kandidáta a podporí ho. Tie mená padajú a pokojne za istých konštelácií môže byť Miro Lajčák vo voľbách úspešný.

Lajčák alebo Maroš Šefčovič?

Neviem zhodnotiť, do akej miery je Maroš Šefčovič na Slovensku známy.

Lajčákov podriadený Rastislav Mojto nedávno opísal situáciu, ako mu minister zahraničných vecí vyčítal, že sa naváža do ministra Kaliňáka, ktorý je dobrý chalan a vykonal veľa dobrého pre jeho rezort a ukazoval mu, že lajkol iniciatívu proti Kaliňákovi na Facebooku. Aj vy kontrolujete podriadených, či lajkujú iniciatívy proti Kaliňákovi?

Môj hovorca Jožo Bednár sa mi občas prizná, čo lajkoval. Nie som však pripravený brať ako bernú mincu to, čo povedal tento diplomat. V rozhovore, ktorý poskytol, boli niektoré veci, ktoré išli kriticky do osobnej roviny ministra, hodnotenia jeho charakteru a to sa mi zdalo cez. Ak bol jeho blízkym spolupracovníkom, písal mu prejavy, tak sa mi to zdalo až pomstychtivé. Neviem, či to, čo hovoril, je pravda. Nezmenil som názor na to, že Miro Lajčák je veľmi kvalitný diplomat, minister a viem si ho predstaviť aj ako prezidenta. Je to však teoretická úvaha, jemu to nemusí vyhovovať a môže mať o svojom živote úplne iné predstavy. Veľmi jasný stranícky kandidát Smeru by mohol mať menšiu šancu ako niekto, kto je vnímaný ako nezávislejší.

Povedal vám už niekto, či by ste kandidátom na prezidenta nemohli byť vy?

Fascinuje ma, že jeden intrigán zverejní na Facebooku (Anton Martvoň, pozn. red.) intrigu, že mám byť údajný kandidát na prezidenta a táto vec začína na moje pobavenie aj zdesenie žiť svojím životom. Áno, ľudia sa ma pýtajú, či nechcem byť prezidentom, či budem prezidentom a podobne. Nikdy som neuvažoval o tom, že by som mal byť prezidentom Slovenskej republiky, asi preto, že nemám sklony sa drať do vysokých poschodí politiky. Ak by som ich mal, tak by som dvakrát neodmietol byť druhým najvyšším ústavným činiteľom. Aj ja si viem spočítať, že dva a dva sú štyri a že ak človek ide do takých funkcií, tak sa zvyšuje jeho politická váha. Pozrite sa, ako napríklad Peter Pellegrini politicky vyrástol aj na tom, že bol predsedom parlamentu. Vnútorne nemám takéto ambície. Nie som zástancom toho, aby človek sám seba nominoval do takých pozícií. Ak by o tom mal niekto uvažovať, mal by vzniknúť reálny dopyt. Vážení ľudia, spoločenstvo by o ňom začalo hovoriť a potom by sa on mal nad tým zamyslieť. Ja som o tom nikdy neuvažoval a ani som si nevšimol, že by po mojej osobe vznikol dopyt. Ani si nemyslím, že taká situácia vznikne. Za prezidenta nekandidujem.

Čo by ste si mysleli o prípadných opozičných kandidátkach Veronike Remišovej alebo Lucii Ďuriš Nicholsonovej?

Som zástanca evolučného vývoja človeka. Keď som v roku 2006 dostal ponuku byť šéfom parlamentu, povedal som si, že je priskoro, že nemám žiadne politické skúsenosti a zabudni na to. Politici by mali prejsť nejakou cestou, aby boli oprávnenými kandidátmi. Bez toho, aby som sa chcel tých dám dotknúť, v mojich očiach ešte tou cestou neprešli.

Vaši stranícki kolegovia kritizovali vyznamenania, ktoré prezident na Nový rok udelil. „Neoceniť nikoho, kto sa zaslúžil o vznik SR, a oceňovať tých, čo boli proti samostatnému Slovensku, je veľmi smutným obrazom o našom prezidentovi,“ napísal poslanec Smeru Ján Podmanický. Ľuboš Blaha kritizoval výber Fedora Gála a Martina M. Šimečku. „Veď Gál vznik SR od začiatku zurvalo odmietal a dodnes Slovensko neznáša. To je výsmech a sedlačina najhrubšieho zrna. A Šimečka? Ten, čo Slovákov označil za fašistov? To je snáď ešte väčší škandál ako Kocáb a ten organizátor Pohody, čo dostali rad minulý rok.“ Ako hodnotíte vyznamenania vy?

Vždy treba počítať s tým, že vyznamenania sú predmetom diskusie. Nerád sa do toho púšťam, pred rokom som bol do toho vtiahnutý a nebolo mi to príjemné, ale vtedy išlo skôr o procesný problém. Je to výber pána prezidenta a jeho subjektívny pohľad. Bolo čitateľné, na čo položil dôraz. Rešpektujem jeho výber a blahoželám všetkým vyznamenaným. V zostave boli niektorí, ktorí ma naozaj vyslovene potešili a aj takí, ktorým by som ja vyznamenanie nedal. Nenašiel som tam však nikoho, o ktorom by som mal potrebu povedať, že to vyznamenanie nemal dostať. V jednej veci má Jano Podmanický pravdu – z hľadiska istej symboliky, že to bolo udeľované na 25. výročie vzniku Slovenska, by som sa nenahneval, keby tam boli jeden-dvaja, ktorí boli aktívne za vznik Slovenskej republiky.

Kto napríklad?

Napríklad Milan Kňažko, ktorý by určite zapadol aj do konceptu, ktorý pán prezident uprednostnil, že mal veľké zásluhy v Novembri aj pred Novembrom 1989. Je nespochybniteľný ako umelec a patril k tým, ktorí sa pozitívne stavali k vzniku Slovenskej republiky.

Boli ste vy za vznik Slovenskej republiky?

Áno bol.

Lucia Žitňanská povedala, že „spochybňovanie prezidentom vyznamenaných osobností podľa kľúča, či chceli, alebo nechceli tento štát, je hlboký návrat v čase a pripomína situáciu z minulého roka, keď boli zase niektorí ocenení kádrovaní podľa pôvodu“. Nemá pani ministerka pravdu?

Má pravdu v tom, ak niekto zaujme optiku, že niekto vyznamenanie nemal dostať. Je to taká ľahká téma ako futbal. Každý sa v tom vyzná a cíti sa oprávnený hovoriť, kto sa mu páči alebo nepáči.

Váš kamarát a bývalý riaditeľ RTVS Václav Mika povedal, že zvažuje kandidatúru na primátora Bratislavy. Čo si o tom myslíte?

Z hľadiska jeho manažérskych skúseností a ľudských dispozícií ako človeka, ktorý vyliečil chronického pacienta RTVS, by možno aj dokázal vyliečiť chronického pacienta Bratislavu. Je to kandidát, ktorý by mohol byť solídny primátor.

Hovorili ste s Jaroslavom Rezníkom osobne potom, čo zrušil Reportérov RTVS?

Nie. Neuznávam vzťah, že by si mal minister volať riaditeľa verejnoprávneho média a niečo mu vyčítať. Máme styčné plochy, keď sa napríklad rozprávame o zmluve so štátom alebo o legislatíve, ale toto tam nespadá.

Ako vnímate list redakcie investigatívnych Reportérov Rade RTVS, ktorý podporili aj redaktori spravodajstva, kde proti zrušeniu relácie protestujú?

Je chybou, že táto investigatívna relácia bola zrušená. Ak dobre čítam vyjadrenia pána riaditeľa alebo jeho hovorkyne, aj on je zástancom toho, aby na obrazovke bola investigatíva. Ak by som mal ako riaditeľ kritický názor na reláciu a zároveň záujem ju zlepšiť, aj krátkodobé pozastavenie by som predrokoval s Radou, aj keď to nevyplýva zo zákona. Spôsob zrušenia „z ničoho nič“ považujem za nešťastný. Nemôžem si dovoliť tvrdiť, že by pán Rezník porušil zákon, lenže v tomto sú médiá na tom podobne ako politici. Veľmi dôležitá je dôveryhodnosť. Pán Rezník si v tejto chvíli náhlym zrušením relácie nedodal na dôveryhodnosti a nedodal ani na dôveryhodnosti RTVS. Ak pán riaditeľ nekomunikoval presvedčivým spôsobom s redaktormi, neukázal nový koncept, nečudujem sa, že vzniesli námietky. Nemyslím si, že riešením je zlúčenie investigatívnej žurnalistiky s občianskou, sú to dva úplne odlišné svety. Dúfam, že to riaditeľ vyrieši rýchlo tak, aby dôveryhodnosť skôr posilnil ako oslabil.

Nebolo chybou pána Miku, že z relácie neurobil výkladnú skriňu investigatívy? Aj samotní reportéri priznávajú, že zásadným politickým témam sa skôr vyhýbali a nemal ich kto robiť.

Je to vec názoru. Paľo Fejér dostal za svoju prácu ocenenia. Určite mohli byť lepší a ak sa na to niekto takto díval, mal im pomôcť. Zrušenie je nešťastné hlavne v kontexte toho, že RTVS kritizujú vládni politici. Súvisí to nejako?

Podľa vás to súvisí?

Už otázka je závažná. Neviem to povedať, nemám dôkaz, ani som nechcel vyslovovať hypotézu. Ak však vládny politik skritizuje dvoch moderátorov relácie Dejiny.sk a nasleduje to, že im je časť práce odobratá, je to oprávnená otázka. Pokiaľ ide o pozíciu generálneho riaditeľa, uzavriem to tak, že každý si je sám strojcom svojho šťastia. Pokiaľ ide o RTVS, je tam taká klíma, že sa neobávam, že ak by niekto chcel toto médium zbavovať jeho nezávislosti, mohlo by sa mu to podariť.

V poslednom čase ste často jediný zo Smeru, ktorý kritizuje rôzne kauzy alebo udalosti, ktoré iným vašim straníkom neprekážajú. Ako sa spätne pozeráte na najväčšie kauzy Smeru – ako bolo financovanie strany, sponzorské zmluvy, nahrávka s hlasom podobným premiérovmu, že zoženie peniaze vlastnou hlavou?

Na Smer bolo v histórii naváľaných veľa káuz a museli by sme ísť kauzu po kauze, aby sme povedali, či niekde bola vyvodená zodpovednosť, alebo nebola a či niečo bolo objektívne, alebo nebolo. Ak sa vrátim k prípadu nahrávky – vyšla týždeň pred parlamentnými voľbami, kde je vždy podozrenie, či je niečo objektívne, alebo zmanipulované. Hlavný terč útoku sa vyjadril jednoznačne, že je to vymyslené. Nasledovali dva roky vlády Ivety Radičovej. Dosť dlhý čas na to, aby vláda presvedčila verejnosť, že to tak bolo. Za tie dva roky sa to neudialo. Prečo teraz očakávate, že sa k tomu budem vracať ja?

Neudialo sa to preto, lebo to nedal špeciálny prokurátor preskúmať. To nie je etické vysvetlenie toho, čo sa stalo.

Ja mám byť špeciálny prokurátor?

Mal by Robert Fico povedať, či bol v byte na Vazovovej ulici z kauzy Gorila?

K tomuto sa svojím spôsobom Robert Fico trvalo vyjadruje. Keby som bol v jeho koži, vedel by som, čo by som mal povedať. On sa vyjadruje, ako sa vyjadruje, ja to akceptujem.

Môže byť Robert Fico štvrtýkrát premiérom?

Za určitých okolností áno, tá možnosť tu je. Záleží na tom, aké výsledky urobia iné strany, či bude Smer obíditeľný, alebo nie, či preniknú do parlamentu nové strany, aký výsledok urobia strany, s ktorými možno niektorí nie vždy chcú ísť do koalície. Vieme, že iný typ koalície teraz nebol možný, lebo Bugár a Matovič neboli schopní sa spojiť. Ak sa Smer udrží nad 20 percent a aj iné veci budú prajné, je to možné.

Podľa prieskumu, ktorý si vraj dal robiť Smer, je stále druhým najdôveryhodnejším politikom strany Robert Kaliňák a niektorí to používajú ako argument v jeho prospech, prečo by mal zostať vo funkcii. Je to argument?

Neviem o takom prieskume, ale ani by ma to neprekvapilo. Či má byť niekto v nejakej funkcii, to nemusí stáť len na jeho popularite. Určite to môže byť pomocné zdôvodnenie, ale pre mňa sa tým odpoveď na to, či má byť niekto vo funkcii, nevyčerpáva. Aj populárni politici odstupujú z funkcií.

Marek Maďarič (51)

Minister kultúry a do decembra 2017 aj podpredseda Smeru. Od roku 2002 bol šéfom mediálneho oddelenia Smeru, už v prvej vláde Roberta Fica sa stal ministrom kultúry, v tejto funkcii bol aj v ďalších vládach Smeru. Viedol viaceré kampane strany a v roku 2014 aj Ficovu prezidentskú kampaň. Je aj scenáristom a dramaturgom, vo funkcii ministra odpremiéroval v roku 2015 v divadle Aréna hru Dáma bez kamélie aj o slovenskej oligarchii a výstavbe na Bratislavskom hrade.

Marek Maďarič

Teraz najčítanejšie