Denník N

Z vlastnej skúsenosti vieme, že demokratické voľby nutne neznamenajú férové voľby

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V každej krajine V4 sú pri moci vlády, ktoré síce v rôznej miere, ale zneužívajú moc, aby sa vyhli férovej volebnej súťaži.

Česko čaká druhé kolo prezidentských volieb a vylúčiť nemožno ani predčasné parlamentné voľby. Maďarské parlamentné voľby budú podľa oznámenia prezidenta z minulého týždňa 8. apríla tohto roku. Poľsko čakajú budúci rok parlamentné a o dva roky prezidentské voľby. Na Slovensku to bude presne naopak, nového prezidenta si zvolíme budúci rok, nový parlament pravdepodobne v roku 2020 – ak teda nebudú predčasné voľby, čomu zatiaľ nič nenasvedčuje.

Všetky tieto voľby budú mať spoločné to, že budú demokratické. Aspoň v základnom zmysle tohto slova, občania budú môcť prísť k urnám a tam slobodne a tajne dať svoj hlas vybraným kandidátom a stranám.

Spoločné však budú mať pravdepodobne aj to, že žiadne z týchto volieb nebudú férové. V krajinách, ako je Maďarsko a Poľsko, je to už isté, v prípade Česka veľmi pravdepodobné. A podľa toho, ako sa napríklad vyvíja situácia v RTVS, by ani Slovensko nemalo byť v rámci vyšehradských krajín výnimkou.

Samozrejme, v miere neférovosti volieb budú obrovské rozdiely, nemožno všetky krajiny a ich vládnuce elity stavať na jednu úroveň. V Maďarsku situá­cia zašla tak ďaleko, že je možné oprávnene spochybniť i demokratickosť a slobodný charakter volieb, aj keď ich ešte dopredu nemožno vyhlásiť za nedemokratické a neslobodné.

Poľsko je zatiaľ niekde uprostred, ale aj v Česku a na Slovensku budú vládnuce strany zneužívať moc, ktorú majú, aby nad konkurentmi získali výhody nezlučiteľné s demokratickými pravidlami. A vďaka tomu sa udržali vo vláde.

Podstatné je, že neférovosť volieb neznamená len to, že (najmä) vládni politici proti svojim konkurentom nasadia klamstvá, podpásovky, falošné správy. Pôjde o viac než to, že súkromná televízia TA3 v záujme svojho majiteľa pred poslednými parlamentnými voľbami na Slovensku vytrvalo propagovala Andreja Danka a SNS, čím strane pomohla vrátiť sa do parlamentu a získať vládne posty.

Babiš a Zeman

Bude to vážnejšie narušenie volebnej súťaže než to, že český prezident Miloš Zeman chce pred druhým kolom svojho konkurenta Jiřího Drahoša nalákať na diskusie do súkromných televízií, ktoré patria jeho podporovateľom a ktorých moderátori mu pôjdu na ruku.

Dokonca pôjde o viac než „len“ o to, že Andrej Babiš v Česku v prípade predčasných volieb využije vlastný majetok (nahromadený pochybnými metódami) a získa tým výhodu nad ostatnými stranami, ktoré sú po vlaňajších predvolebných kampaniach finančne vyčerpané.

Všetky tieto veci síce tiež deformujú politickú súťaž a protirečia demokratickým hodnotám, nemožno ich podceňovať, ide však skôr o etické prešľapy vypovedajúce o charaktere niektorých politických aktérov než o spochybnenie samotného demokratického systému.

Neférovosť nadchádzajúcich stredoeurópskych volieb však zájde oveľa hlbšie. Ide alebo s veľkou pravdepodobnosťou pôjde o systémové zmeny, o narušenia základu demokratického systému, o dôsledné a masívne zneužívanie štátnej správy, verejných inštitúcií, verejnoprávnych médií a verejných financií.

Česku vládne Babišov kabinet bez dôvery parlamentu a od tohto týždňa v demisii. Ak Zeman zostane prezidentom, môže toto vládnutie v demisii potrvať veľmi dlho. Čo je tiež proti pravidlám parlamentnej demokracie.

To, že nemá dostatočný demokratický mandát, vláde nebráni, aby v štátnej správe robila čistky. Tie sa týkajú najmä ľudí v dôležitých kontrolných funkciách. Vláda odstraňuje tých, čo majú na starosti napríklad dohľad nad finančnými trhmi a dotáciami. Odchádzajú ľudia, ktorí by mohli obmedzovať protiprávne podnikanie Babišových firiem, pokutovať jeho pochybné podnikateľské metódy alebo len upozorňovať na to, ako sa premiér opakovane ocitá v konflikte záujmov.

Vláda zneužíva moc, aby Babiš získal ešte viac verejných peňazí použiteľných na predvolebnú kampaň. A zároveň aby zabránila voličom získať seriózne informácie o činnosti vlády a aktivitách vládnych politikov, na základe ktorých by sa mohli pri ďalších voľbách rozhodovať.

Podobne postupuje Zeman, ktorý si robí kampaň z verejných peňazí. Úradujúci prezident tvrdil, že ju vôbec nepovedie. V skutočnosti robil a robí po celý čas veľmi intenzívnu kampaň vrátane predvolebných mítingov, len ju vydával napríklad za cesty po regiónoch a stretnutia hlavy štátu s občanmi. A čo je najdôležitejšie, necháva si túto kampaň zaplatiť z rozpočtu krajov, obcí a verejných inštitúcií, ktoré ho musia hostiť.

Bolo by veľkým prekvapením, keby sa Babiš a spol. z vládnej pozície nesnažili podriadiť si verejnoprávne médiá, ktoré považujú za svojich nepriateľov. V každom prípade už cez svojich ministrov vnútra a spravodlivosti, cez šéfov poslaneckých kontrolných výborov vykonávajú silný tlak na orgány vyšetrujúce Babišove kauzy – zďaleka nejde len o veľmi pravdepodobný dotačný podvod v prípade jeho haciendy Čapí hnízdo.

To všetko prekračuje rámec obvyklého neetického konania v politike a samozrejme to bude výrazne deformovať pomery pri ďalších voľbách. Podobne ako je už dnes voľba prezidenta neférová, pretože pri nej jeden kandidát zneužíva verejné peniaze, budú neférové z oveľa viac dôvodov i budúce české parlamentné voľby.

Nie sme tam, ale môžeme byť

Na druhom konci stupnice neférovosti volieb stojí Maďarsko, podľa posledného hlásenia organizácie Freedom House najmenej demokratická a slobodná krajina Európskej únie. Vypočítať len najdôležitejšie podrazy a deformácie volebného systému a politického prostredia, ktorým si premiér Viktor Orbán a jeho strana Fidesz chcú zaistiť volebné víťazstvo, je na samostatný článok.

Ako príklad stačí uviesť jeden z posledných prípadov – najvyšší kontrolný úrad, ovládaný vládou, uložil likvidačnú finančnú pokutu opozičnej krajne pravicovej strane Jobbik, ktorú Fidesz považuje za svojho najnebezpečnejšieho konkurenta, lebo z veľkej časti sa snaží osloviť podobný druh voličov.

Jobbik dostal túto pokutu za niečo, čo môže byť naozaj na hrane zákona (podľa pochybnej a takisto účelovej právnej normy presadenej vládou), ale čo bežne robí i Fidesz, ktorý za to rovnaký úrad nijako nepostihuje. Pokuty za údajné porušenie zákona dostali i dve malé demokratické opozičné strany, boli však rádovo menšie než tá, ktorú úrad vymeral Jobbiku.

Slovensko najvýraznejšie systémové deformácie politického prostredia po roku 1989 zažilo za vlády Vladimíra Mečiara. V menšej miere sa však férovosť politickej súťaže snažili obmedziť všetky vlády Roberta Fica.

Súčasná nie je výnimkou. Posledným príkladom je prebiehajúca čistka vo verejnoprávnej televízii, ktorá konečne začala plniť svoju kontrolnú funkciu, držala si kritický odstup od vládnej moci, a to bolo na vládnych politikov príliš.

Je, žiaľ, veľmi reálna možnosť, že sa Jaroslavovi Rezníkovi z poverenia Roberta Fica a Andreja Danka podarí verejnoprávne médiá opäť premeniť na poslušný propagandistický nástroj vládnych strán. Alebo aspoň v niečo, čo si nebude robiť svoju prácu, nebude pomáhať občanom, aby získali pravdivý obraz o činnosti vládnych politikov.

A tým prispeje k tomu, že ďalšie voľby nebudú férové, vládne a opozičné strany v nich nebudú mať ani zďaleka rovnaké šance osloviť voličov a voliči nedostanú informácie potrebné k tomu, aby sa mohli zodpovedne rozhodnúť.

Slovensko ešte zďaleka nie ja tam, kde Maďarsko alebo Poľsko, ale to neznamená, že sa tam nemôže v prekvapivo krátkom čase dostať. A že nie je dosť varovných signálov, že by sa týmto smerom mohlo vydať.

Andrej Babiš

Prezidentské voľby v ČR

Viktor Orbán

Teraz najčítanejšie