Denník N

SNS chce poslať do Bruselu začínajúcu úradníčku, aby riešila aj sofistikovaný vojenský výskum

Iveta Marušáková a minister Peter Gajdoš. Foto - Archív I. Marušákovej/TASR
Iveta Marušáková a minister Peter Gajdoš. Foto – Archív I. Marušákovej/TASR

Iveta Marušáková sa má na ambasáde v Bruseli venovať odborným témam, aké za Česko rieši odborníčka s viac než dvadsaťročnou praxou.

Na ambasádu v Bruseli by o dva týždne mala nastúpiť nová posila z ministerstva obrany. Nominanti SNS sa rozhodli vyslať pracovníčku z odboru medzinárodných vzťahov Ivetu Marušákovú. Na ministerstve pracuje zhruba rok.

Takmer dvadsaťdeväťročná Marušáková vyštudovala právo v Košiciach a medzinárodné vzťahy na moskovskej univerzite MGIMO. Po škole zhruba rok pracovala v úradníckom aparáte Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu, než nastúpila na obranu.

Na prvý pohľad to vyzerá ako štandardná nominácia, ktorá neodporuje zákonu. Vyvoláva však otázky, či Marušákovej nepomohli jej rodinné väzby.

Iveta Marušáková je mladšou dcérou predsedníčky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej (pôvodne Marušákovej). Podľa svojho životopisu hovorí viacerými cudzími jazykmi, v profesijnom živote sa však viac než obrane venovala právu.

V Bruseli by sa mala zúčastňovať napríklad na rokovaní o medzinárodných projektoch vojenského výskumu, ktoré slovenská diplomacia považuje za mimoriadne dôležité. Súvisia totiž s integrovaním Slovenska do takzvaného európskeho jadra, ktoré sa tvorí aj v oblasti obrany.

Marušáková mieri konkrétne na Úsek bezpečnostnej a obrannej politiky na stálom zastúpení pri EÚ. Ministerstvo ju posiela na úplne nový post koordinátora, ktorý sa tam teraz vytvára. Ide o manažérsku pozíciu, v ktorej by Marušáková mala riadiť tím ďalších ľudí – vrátane tých, ktorí majú dlhšiu prax než ona.

Hroziaca hanba pre Slovensko?

Iveta Marušáková prišla na ministerstvo obrany až po voľbách 2016, keď tento rezort prevzala SNS. Nastúpila na odbor medzinárodných vzťahov, ktorý viedol nedávno odvolaný Oleg Havasi – človek blízky SNS. Strana ho už od čias Jána Slotu nasadzuje na svoje rezorty.

Ak Marušákovú vyšlú do Bruselu, mala by sa okrem iného venovať európskej iniciatíve zvanej PESCO, ku ktorej sa Slovensko pridalo minulý rok. Na stálom zastúpení pre ňu zatiaľ nie je vyčlenený koordinátor.

Iniciatíva PESCO slúži na prehlbovanie vzťahov medzi štátmi v oblasti obrany. V praxi to znamená, že členské štáty vyhľadávajú napríklad projekty vojenského výskumu, na ktorých by spoločne spolupracovali. Slovensko v tejto sfére aktuálne presadzuje svoj projekt vývoja moderných kanónov, ktorému sa venujú slovenské firmy.

„Nekompetentné zastupovanie v tejto oblasti by bolo nielen hanbou pre Slovensko, ale aj oslabovanie záujmov našej krajiny,“ hovorí Milan Nič, výskumník Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku so sídlom v Berlíne (DGAP).

Česi majú expertku s dvadsaťročnou praxou

Odborník na túto oblasť by mal v Bruseli jednak presadzovať slovenské projekty, vyhľadávať ďalšie príležitosti pre naše firmy a dávať stanoviská k projektom ďalších štátov. Zároveň by mal vypracúvať odporúčania pre veľvyslanca aj pre ministra obrany Petra Gajdoša (SNS).

Tento expert by mal preto aspoň čiastočne rozumieť nielen diplomacii, ale aj vojenským témam od kybernetickej bezpečnosti napríklad až po technológie na doplňovanie paliva za letu.

„Vyžaduje si to znalosť prostredia EÚ, ako aj praktické skúsenosti zo spolupráce ozbrojených síl. Ide o veľmi komplexnú oblasť, ktorá sa nedá naštudovať od stola,“ vraví analytik Nič.

Na porovnanie: za české ministerstvo koordinuje iniciatívu PESCO v Bruseli Jarmila Madejová, ktorá v rezorte obrany pôsobí od roku 1993 a témam súvisiacim s EÚ sa venuje pätnásť rokov.

Na ambasáde v Bruseli pôsobila Madejová už v rokoch 2003 až 2006 a počas českého predsedníctva v EÚ v roku 2009 riadila výbor ATHENA na financovanie vojenských operácií.

Macejková: Osobné veci nekomentujem

Informáciu o pripravovanom vyslaní Ivety Marušákovej získal Denník N z viacerých od seba nezávislých zdrojov. Potvrdili nám ju aj priamo na odbore medzinárodných vzťahov, kde dnes Marušáková pôsobí.

Oficiálne to však ministerstvo komentovať nechce. Denník N poslal hovorkyni Danke Capákovej otázky, či na tento post prebiehal nejaký konkurz, koľko ľudí sa doň hlásilo a čím komisiu presvedčila práve Marušáková.

Hovorkyňa Capáková otázky ignorovala. Odmietla aj žiadosť o zaslanie Marušákovej životopisu. Informácie o jej vzdelaní a predošlej praxi je tak možné získať len zo sociálnej siete LinkedIn.

Svoje vyjadrenie odmietla poskytnúť aj Marušáková, ktorej sme posielali otázky e-mailom a pokúšali sme sa ňou spojiť aj cez jej kolegyne na odbore medzinárodných vzťahov.

Komunikatívnejšia nebola ani jej mama, predsedníčka Ústavného súdu Macejková, ktorá poslala len nič nehovoriaci komentár.

„Predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky nepovažuje za vhodné reagovať na otázky osobného charakteru, ktoré sa netýkajú Ústavného súdu Slovenskej republiky a jeho rozhodovacej činnosti,“ odpísala Macejkovej hovorkyňa Martina Ferencová.

Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. Foto – TASR

Odmietla odpovedať aj na priamu otázku, či jej dcéra pôsobí na ministerstve obrany. V minulosti pritom Macejková nemala problém sa k dcére vyjadrovať.

V roku 2007 po svojom nástupe na čelo Ústavného súdu pre pre časopis Život napríklad rozprávala o tom, že jej vtedy osemnásťročná dcéra Iveta ide študovať právo a že si kvôli nej vypočuje aj hudobnú skupinu Kontrafakt.

Denník N to Macejkovej pripomenul aj s dodatkom, že naše otázky sa netýkajú osobného života, ale pôsobenia jej dcéry v štátnych službách. „Táto vec nesúvisí s prácou Ústavného súdu,“ odpovedala Macejkovej hovorkyňa.

Macejková má dve dcéry. Staršia Katarína začala pracovať ako prokurátorka. Pôvodne nastúpila na okresnú prokuratúru v Dunajskej Strede, v roku 2013 jej podľa zistení Hospodárskych novín vytvorili miesto na Krajskej prokuratúre v Trnave.

Miesto pre Glváčovu hovorkyňu

Na expertné miesta v Bruseli doteraz posielalo ministerstvo obrany ľudí rôzneho typu. Napríklad minulý rok vyslalo na úsek, ktorý by mala viesť Marušáková, skúseného úradníka Michala Olexu. Ten v odbore pracuje viac než pätnásť rokov a má za sebou už jedno štvorročné pôsobenie v Bruseli.

V rovnakej sekcii pôsobí aj Ivan Szabo, ktorý predtým pracoval ako redaktor Hospodárskych novín a s obranou mal len minimálne skúsenosti. A tiež Martina Balleková, ktorá zase pracovala pre prvú dámu Silviu Gašparovičovú a následne ako hovorkyňa ministerstva obrany.

Oboch tesne pred voľbami vyslal vtedajší minister za Smer a dnešný podpredseda parlamentu Martin Glváč. Balleková sa vďaka nemu stala „obranná poradkyňa“ na otázky bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ a Szabo „obranný poradca“ pre financovanie európskych vojenských misií a Európsku obrannú agentúru.

Martina Balleková robila hovorkyňu ministrovi Glváčovi. To ju podľa ministerstva kvalifikovalo na post experta na bezpečnostnú politiku EÚ v Bruseli. Foto – MOSR

Nominanti SNS po svojom nástupe ponechali oboch Glváčových nominantov vo funkciách. „Pokiaľ k nim teraz ministerstvo vyšle aj pani Marušákovú, tak na tom úseku budú štyria ľudia a z toho iba jeden s primeranou praxou,“ povedal Denníku N zdroj blízky ministerstvu obrany.

Opačným prípadom sa stal dlhoročný skúsený odborník Dalibor Pavolka, ktorý pôsobil pri NATO ako šéf obrannej sekcie na stálom zastúpení. Zúčastňoval sa na najvyšších rokovaniach na úrovni ministrov obrany, bol v priamom kontakte s vysokými úradníkmi Aliancie.

V novembri 2016 ho nominanti SNS nechali v tichosti odvolať. Dôvody doteraz nezverejnili. Podľa informácií Denníka N mal Pavolka výhrady k práci niektorých politických nominantov na zastúpení pri NATO.

Čo to spôsobuje?

Vysielanie takzvaných trafikantov môže z pohľadu štátu spôsobiť dva problémy. „Za prvé to demoralizuje kariérnych úradníkov, ktorí si odmakali niekoľko rokov a naraz vidia, že ich preskočí niekto neznámy,“ hovorí bývalý vysokopostavený diplomat v oblasti obrany, ktorý nechcel uviesť svoje meno.

Za druhé: daný človek v Bruseli nemusí robiť svoju robotu poriadne. S jeho úlohami mu musia vtedy buď pomáhať skúsenejší kolegovia, alebo jeho úlohy nevykonáva nikto.

„Potom sa stávajú prípady, že ten človek príde na rokovanie nejakého výboru a netuší, o čom sa tam rozprávajú. Neozve sa, nedá žiaden návrh a keď z neho vypracuje nejaký záznam, tak nemá hlavu ani pätu,“ poznamenal bývalý diplomat.

Na druhej strane, v niektorých prípadoch sa podľa neho ukázalo, že aj ľudia s nedostatočnou praxou boli napokon prínosom. „Niekedy človek zvonku prinesie nové nápady a nový pohľad, ktorý získal napríklad v súkromnej sfére,“ dodal bývalý diplomat.

Ako jeden z príkladov spomína Dominiku Salámovú, ktorú tesne pred voľbami vyslal Glváč na zastúpenie pri NATO. Obrane sa dovtedy venovala len pár mesiacov, predtým pracovala na sekretariáte predsedu parlamentu Petra Pellegriniho.

Nakoniec sa však vraj ukázala pracovitá a zapadla aj medzi skúsenejších kolegov. „Mám informácie, že jej pôsobenie je pre náš tím pri NATO prínosom,“ dodal náš zdroj.

Je však otázka, či by človek bez dostatočnej praxe dokázal zvládať aj iniciatívu PESCO, ktorá je vysoko odborná.

Analytik Milan Nič pripomína, že iniciatívu PESCO pôvodne chcelo Francúzsko vytvoriť len pre úzku skupinu prevažne západoeurópskych krajín, ktoré majú vojenské schopnosti na vysokej úrovni a aj kvalitný personál.

„Až na nátlak Nemecka sa táto iniciatíva otvorila pre čo najširší počet členských krajín vrátane Slovenska. Nemôžeme si preto v tejto oblasti urobiť hanbu,“ dodáva Nič.

Za návrh na vyslanie Marušákovej zodpovedá minister obrany Peter Gajdoš (SNS) a šéf služobného úradu Ján Hoľko (SNS). Foto N – Tomáš Benedikovič

Lukratívny post

Hoci zastúpenie pri Európskej únii spadá pod ministerstvo zahraničia a jeho pracovníci formálne podliehajú veľvyslancovi Petrovi Javorčíkovi, ostatné rezorty si naň môžu vyslať ľudí podľa svojho uváženia.

Návrh na vyslanie Marušákovej ani ministerstvo zahraničia nechce komentovať. „Otázky súvisiace s výberovým konaním a kritériami v konkurzoch sú plne v kompetencii ministerstva obrany, rovnako ako pokrývanie finančných nákladov, ktoré súvisia s týmto miestom,“ odpovedal hovorca ministerstva zahraničia Peter Susko.

Človek na stálom zastúpení môže brať minimálne 3500 eur čistého, plus má pokryté náklady na ubytovanie. Ak je na vyššej úradníckej funkcii, môže to byť ešte podstatne viac.

Pokiaľ však nejde o takzvaného trafikanta, vyžaduje sa od neho, aby pracoval intenzívnejšie než bežný úradník v Bratislave.

Keby sa dalo do Bruselu…

Pre vládnuce strany niektoré posty v Bruseli už dlhé roky slúžia ako miesto na odkladanie im blízkych ľudí.

O najslávnejší príbeh tohto druhu sa postarala pred desiatimi rokmi vtedajšia ministerka práce a dnešná komisárka pre deti Viera Tomanová. Premiéra Roberta Fica sa po tlačovej besede spýtala, čo urobia s odvolaným šéfom Sociálnej poisťovne Ivanom Bernátkom. „Keby sa dalo niekde do Bruselu…“ hovorila Tomanová, nevediac, že sú zapnuté mikrofóny.

Bernátek po medializovaní celej veci napokon nikam nevycestoval.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie