Viete si predstaviť rok bez nákupov oblečenia? Príbehy troch žien, ktoré si dali takúto výzvu

Po tonách vyložených, pretriedených a rozdaných vecí som si prestala kupovať šaty, hovorí Zuzana, ktorá vtedy pomáhala prežiť utečencom putujúcim do Európy.

A post shared by Jana Šlinská (@_dzejny) on

„Tento rok som si dala jednu veľkú výzvu – celý rok bez nákupov oblečenia a doplnkov,“ napísala si Jana Šlinská do statusu na Facebooku a Instagrame a získala za to stovky lajkov a desiatky podporných komentárov.

To isté rozhodnutie pred rokom urobila blogerka Daniela Slávik. „Rozhodla som sa rok nenakupovať oblečenie, topánky, doplnky a nosiť to, čo mám. Chcem naplno využívať veci, ktoré vlastním a mám ich rada,“ napísala v blogu Daniela. Bála sa, že príde chvíľa, keď si pre nejakú špeciálnu príležitosť bude musieť kúpiť nové oblečenie a svoju výzvu nedodrží. Prišli, štátnice, promócie, a Daniela zistila, že v skrini má skutočne oblečenie na každú príležitosť.

„Pozrela som sa do skrine a povedala som si, že neexistuje udalosť, na ktorú by som sa nemohla obliecť,“ hovorí Daniela. Jej výzva skončila pred pár dňami. „Kúpila som si kabát, ktorý som potrebovala, ale nevrátila som sa do toho tempa, ako pred výzvou,“ hovorí Daniela.

Daniela si predtým nejakú drobnosť kúpila každý týždeň, Jana asi raz za mesiac. Obe svoj záväzok zverejnili aj preto, aby ich to v ťažších chvíľach motivovalo vytrvať. A aby sa o tom dozvedelo čo najviac ľudí, ktorí sa môžu pridať.

Čoraz viac ľudí sa začína zamýšľať nad tým, ako menej plytvať potravinami, tvoriť menej odpadu alebo si nekupovať zbytočnosti len preto, že sú lacné. Tri rôzne ženy si nezávisle od seba dali predsavzatie, že si budú kupovať menej alebo žiadne oblečenie. Dá sa to? A hlavne – má to vôbec zmysel?

Dva roky bez nákupov

„Definitívne som si oblečenie prestala kupovať pred viac ako 2 rokmi, keď som začala dobrovoľníčiť s utečencami,“ začína svoje rozprávanie Zuzana Kizáková. Organizovala zbierky oblečenia a zo Slovenska, Nemecka či Švajčiarska k nim prichádzali desiatky ton oblečenia v kamiónoch. Oblečenie im ponúkajú dodnes, sklady už však majú plné.

„Keď som vykladala a triedila tie tony oblečenia, premýšľala som nad tým, koľko tisícov možno miliónov ton zbytočného oblečenia, ktoré už nikto nechce alebo nepotrebuje, je na svete. A aký je ten kolobeh neustáleho nakupovania nových a nových vecí zbytočný,“ spomína Zuzana. „Cez ruky mi prešlo množstvo takmer nových a nepoužívaných, a aj drahých kusov oblečenia, ktoré niekto vyhodil.“

Sama pre utečencov vytriedila polovicu svojej skrine a hovorí, že jej nič z toho dodnes nechýba. Myslela na to, koľko ľudskej energie, prírodných zdrojov a peňazí na ne bolo zbytočne minutých. „Čiže po tých tonách vyložených, pretriedených a rozdaných šiat som si prestala kupovať šaty,“ hovorí Zuzana. Pri oblečení sa snaží riadiť filozofiou nulového odpadu. Teda kupovať čo najmenej, používať viackrát a recyklovať (angl. reduce, reuse, recycle).

Zuzana Kizáková. Foto – Lena Kušnieriková

Inšpirácia? Moja plná skriňa

„Kedysi som veľmi veľa nakupovala. Potešilo ma to na chvíľku, ale neskôr sa mi tie veci len hromadili doma. Začala som sa pýtať, načo sú mi a že by som takú výzvu mohla skúsiť,“ hovorí Daniela. Narazila na text o žene, ktorá

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |