Denník N

Nemecko je stále ďaleko od vlády, zlyhanie môže znamenať koniec Merkelovej aj Schulza

Líder nemeckých sociálnych demokratov Martin Schulz. Foto – AP
Líder nemeckých sociálnych demokratov Martin Schulz. Foto – AP

O tom, či sociálni demokrati vstúpia do formálnych rokovaní o veľkej koalícii, sa rozhodne v nedeľu.

Nemecko už štyri mesiace čaká na novú vládu. Keď minulý piatok predstavitelia dvoch najsilnejších strán po piatich dňoch debát po celonočnom rokovaní ohlásili, že dosiahli predbežnú dohodu, uľavilo sa nielen im.

Vznik novej nemeckej vlády je dôležitý nielen pre nemeckých voličov, ale aj pre európskych partnerov, ktorí chcú reformovať Úniu. Po septembrových voľbách to najprv vyzeralo na koalíciu troch strán, ktorú Nemecko nikdy doteraz nemalo, dnes už do úvahy pripadá iba veľká koalícia konzervatívnej únie CDU/CSU a sociálnych demokratov (SPD).

Ani po predbežnej dohode však ešte nič nie je isté. Sondážne rozhovory podľa Merkelovej ukázali, že CDU/CSU a SPD môžu spolupracovať a „zaručiť, že život v Nemecku bude stále dobrý aj o 10 až 15 rokov“. No sociálni demokrati stále váhajú.

Rozhodne sa v nedeľu

Vo vnútri strany nie je jasná zhoda na tom, že SPD by mala vstúpiť do ďalšej vlády s kresťanskými demokratmi. Proti sa už postavili regionálne organizácie SPD v Sasku-Anhaltsku i Berlíne a s koalíciou nesúhlasí ani mládežnícka organizácia SPD.

Marek Lenč z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici si myslí, že SPD napokon v nedeľu veľkú koalíciu odsúhlasí. „Rozhodujúci je postoj Schulza, ktorý za koalíciu lobuje, rovnako ako viacero vrcholových politikov SPD. V strane má Schulz stále väčšinovú podporu,“ hovorí.

„Nič to však nemení na tom, že SPD je vnútorné rozdelená, nemá jasnú stratégiu, a strane veľká koalícia politicky ubližuje,“ dodáva.

Odporcovia veľkej koalície môžu ako argument využiť aj najnovšie prieskumy. V nich sociálni demokrati padajú. Ich podpora už klesla pod 20 percent a momentálne by SPD volilo iba 18,5 percenta voličov.

To môže zohrať úlohu aj pri rozhodovaní šesť stoviek delegátov, ktorí budú v nedeľu na zjazde SPD hlasovať o tom, či sa vôbec formálne rokovania o koalícii začnú.

Iný prieskum však ukazuje, že väčšina Nemcov (60 percent) chce, aby SPD s veľkou koalíciou súhlasila. Ani potom to však nebude koniec. Strany ešte čakajú náročné formálne rozhovory a po nich by ešte prípadnú koalíciu malo schvaľovať viac ako 440-tisíc členov SPD, rovnako ako v roku 2013.

Nevyrokovali dosť

Niektorí predstavitelia sociálnych demokratov si myslia, že ich strana nedokázala využiť oslabenú pozíciu Merkelovej a nezískala od nej dostatok ústupkov. V 28-stranovom dokumente, ktorý z rokovaní vzišiel, sa nespomínajú napríklad vyššie dane pre bohatých, ústupky pri zjednocovaní rodín azylantov a zmeny v zdravotníctve, ktoré SPD chcelo presadiť.

Schulz však hovorí, že vedenie SPD bolo pri rokovaniach úspešné. „Presadili sme veľa vecí, ktoré zlepšia životy ľudí,“ vyhlásil predseda sociálnych demokratov.

Teraz o tom musí presvedčiť aj delegátov zo svojej strany. Martin Schulz síce hovorí, že na stole by mali ostať všetky možnosti, no Merkelová nechce viesť menšinovú vládu. Ak by členovia SPD veľkú koalíciu odmietli a Merkelová by sa nenechala prehovoriť na vládnutie bez zaručenej podpory, Nemecko by pravdepodobne čakali predčasné voľby.

Tie by mohli ukončiť éru Angely Merkelovej. „Nové voľby sú pre Merkelovú politickým vabankom. Pri súčasnom stave by sa očakával pokles preferencií CDU/CSU, SPD, nárast AfD a Die Linke,“ hovorí Lenč. Upozorňuje, že ak by sa AfD podarilo získať ešte viac percent, pokojne sa môže stať, že veľká koalícia už nebude reálna a jedinou možnosťou bude takzvaná Jamajka (CDU/CSU, FDP, Zelení). O tej už raz politickí lídri neúspešne rokovali.

Predčasné voľby by mohli znamenať aj koniec politickej kariéry Martina Schulza. Šéf SPD sa do nemeckej politiky vrátil z Európskeho parlamentu, jeho tvár však sociálnym demokratom nepriniesla víťazstvo vo voľbách, hoci na začiatku jeho návrat vyzeral optimisticky.

Schulz o sebe hovoril ako o budúcom kancelárovi, no nadšenie z nového lídra sociálnych demokratov postupne vyprchalo a SPD vo voľbách dosiahla najhorší výsledok od druhej svetovej vojny.

A v neposlednom rade – predčasné voľby môžu Nemcov znechutiť. „Objavila by sa otázka, prečo musia občania zachraňovať situáciu, keď si politici nedokážu robiť vlastnú robotu – dohodnúť sa. Septembrové voľby vyšli Nemcov na 92 miliónov eur. Volebné preferencie by teda ovplyvnilo aj to, kto by bol vo verejnej debate označený za hlavného vinníka toho, že sa nedokázali dohodnúť,“ uzatvára Lenč.

Angela Merkelová

Svet

Teraz najčítanejšie