Denník N

Štát oberá dôchodcov z druhého piliera mesačne o desiatky eur, Most to chce zmeniť

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Štátny tajomník z Mosta-Híd naznačuje, že sporitelia by od štátu mali mať o 15 až 20 eur vyššie dôchodky.

Štát neplatí ľuďom, ktorí sú aj v druhom pilieri, také dôchodky, ako by mal, keby zohľadnil to, koľko naozaj zaplatili Sociálnej poisťovni počas pracovného života na dôchodky.

Pravidlá sú nastavené tak, že Sociálna poisťovňa sporiteľom skráti vyrátaný dôchodok výraznejšie, ako to zodpovedá odvodom, ktoré jej v skutočnosti zaplatili na dôchodky. Aj keď je to tak v zákone nastavené roky, vážnejšie sa o tom začína debatovať až teraz, keď štát začal vyplácať penzie prvým dôchodcom, ktorí boli aj v druhom pilieri.

„Krátenie dôchodkov je nespravodlivé, lebo nezohľadňuje všetky odvody na dôchodkové poistenie,“ hovorí štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna, ktorý má pod sebou na ministerstve dôchodkovú agendu.

Tvrdí, že je to taká zásadná vec, že to úplne mení obraz o tom, či je dvojpilierový systém výhodný, alebo nie je. Podľa neho je to podstatnejšie než to, aký veľký odvod sa platí do druhého piliera. Keby sa pravidlá upravili, ľuďom, ktorí sú aj v druhom pilieri, by Sociálna poisťovňa vyplácala o 15 až 20 eur mesačne vyššie dôchodky.

V súčte by mal človek, ktorý je aj v druhom pilieri, pravdepodobne na konci vyšší príjem ako keby bol len v prvom pilieri, lebo by reálne zodpovedal tomu, koľko na dôchodok platil.

Sporiteľom by to pomohlo

Švejna predpokladá, že návrh bude mať v strane Most-Híd podporu. No netrúfa si povedať, či ho podporia aj ďalší koaliční partneri – Smer a SNS.

Zmena by nestála veľa, v tomto roku by bolo menej ako milión eur. V roku 2025, keď bude poberať dôchodok viac ako 60-tisíc sporiteľov, by to stálo do 10 miliónov eur. Nejde o zásadné čísla oproti tomu, koľko štát dáva na dôchodky dnes.

„Paradoxne sme za vyššie výdavky štátu na dôchodky. Je to politika, či to dokážeme vyrokovať,“ hovorí Švejna.

Sporiteľom by to podľa neho dalo viac možností, čo s peniazmi v druhom pilieri. Skôr by dosiahli hranicu pre programový výber. Ak budú mať totiž dôchodok minimálne 432 eur, potom si môžu vybrať peniaze z druhého piliera hoci aj v niekoľkých splátkach.

„Pokiaľ sa tieto zásadné veci vyriešia, ideálne je, aby sa ústavným zákonom zakotvilo, že na Slovensku je stabilný trojpilierový systém,“ hovorí Švejna.

Na lepšie pochopenie, o čo ide, treba vedieť, aké odvody platíme zo svojich platov na dôchodky Sociálnej poisťovni. Oficiálne dôchodkové odvody sú 18 percent. Tomu, kto je v druhom pilieri, Sociálna poisťovňa preposiela na jeho dôchodkový účet v DSS aktuálne 4,25 percenta. Toto percento sa o pár rokov zvýši na 6 percent, vyššie to už podľa zákona nemá ísť.

Takže sporiteľovi sa na jeho dôchodkový účet prepošle tretina z 18 percent. Keď pôjde do dôchodku, Sociálna poisťovňa mu vyrátaný dôchodok (ako keby nikdy nebol v druhom pilieri) vyplácaný štátom skráti o tretinu.

Ibaže aj ľudia, ktorí sú v druhom pilieri, platia ďalších 4,75 % do rezervného fondu. Ľuďom v druhom pilieri sa však dôchodok zo Sociálnej poisťovne kráti tak, akoby nikdy neplatili odvody aj do rezervného fondu. Dôchodky sa vyplácajú aj z ďalších sociálnych fondov, ktoré sú v prebytku a ktoré rovnako platíme (fond nezamestnanosti, garančný fond, fond solidarity). A ešte z daní musí poisťovni poslať peniaze ministerstvo financií.

Dôvod je ten, že na dôchodky prídu do poisťovne štyri miliardy eur, ale štát na dôchodky použije šesť miliárd eur.

„Je evidentné, že ide viac peňazí na starobné dôchodky, ako je napísané v zákone. V skutočnosti nedávame 18 percent zo mzdy, ale viac ako 25 percent. Keby bol štát spravodlivý, nekrátil by dôchodky sporiteľom o tretinu (o 33 %), ale len o 26 percent,“ hovorí ekonóm inštitútu INESS Radovan Ďurana.

Čo je ešte väčší problém

Dôchodky ľudí, ktorí sú aj v druhom pilieri, nezmenšuje iba ich nefér krátenie. Problém je to, že až 80 % sporiteľov si sporí na penziu v garantovaných dlhopisových fondoch. Tie nezarábajú ani zďaleka toľko ako indexové dôchodkové fondy alebo niektoré akciové fondy.

V týchto fondoch si sporia preto, lebo ich tam vláda zmenou zákona v roku 2013 automaticky prehodila. A len malá časť z nich požiadala o presun do niektorého z negarantovaných fondov. Alebo si sporí v oboch typoch fondov naraz.

„Bol to fatálny omyl, keď sa sporitelia presunuli. Veľmi dôležitá vec je, aby sa portfólio sporiteľov zmenilo,“ hovorí Švejna. Riešenie nevidí v tom, že by sa sporitelia znova automaticky prehodili, tentoraz do negarantovaných fondov.

Švejna si myslí, že by o druhom pilieri mali informovať viac médiá. Niektorí ekonómovia viac relevantných informácií pre ľudí očakávajú od štátu. Podľa ekonómov by mal štát vedieť ľuďom povedať, aký dôchodok budú mať o 10 rokov. Švejna o informatívnej kampani neuvažuje.

Odvážnejšie riešenie do budúcnosti načrtol ekonóm Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela. Princíp je v tom, že mladý človek, ktorý začína pracovať, by si do druhého piliera dával celých 18 percent. Postupne ako bude starší a bude mu rásť príjem sa to preklopí v prospech Sociálnej poisťovne.

Podľa Šeba aj sporiteľom to zarobí trochu viac peňazí a aj Sociálna poisťovňa dostane viac, keď to bude potrebovať. „Teraz nastáva fáza upratovať prvý pilier,“ hovorí. Sám nazýva riešenie revolučným, dá sa predpokladať, že veľká politická vôľa pre to nebude.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie