Čo s osemročnými gymnáziami. Zrušiť, obmedziť alebo posilniť? Odpovedajú odborníci a politici

Čo si o užitočnosti a rizikách škôl pre talentované deti myslia Lubyová, Remišová, Beblavý, Draxler, Gröhling, Dráľ, Blaščák, Rafael, Hall, Pupala a Lafférsová.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo robiť s osemročnými gymnáziami? Pomáhajú alebo naopak škodia školskému systému? Pýtali sme sa expertov a politikov, ktorí sa venujú školstvu, ako hodnotia 8-ročné gymnáziá. Či by mali aj naďalej fungovať a v akej forme. 

Čo sa dočítate v texte:

Pri dnešnom nastavení školstva som za zachovanie 8-ročných gymnázií, ale s dvoma podmienkami. Prvou je, že by mali byť elitnými inštitúciami, pre veľmi obmedzené percento populácie.

Juraj Draxler, bývalý minister školstva za Smer

Kým nebudú mať slovenské základné školy kapacitu rozvíjať plný potenciál aj nadaných detí, je prirodzené, že niektorí rodičia hľadajú pre svoje deti podnetnejšie prostredie.

Zuzana Lafférsová, Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií

Osemročné gymnáziá vznikli ako výberové školy pre najnadanejších žiakov. Štúdium na týchto školách je v prvých štyroch ročníkoch náročnejšie ako na druhom stupni základných škôl, uviesť môžeme napríklad povinné dva cudzie jazyky.

Ministerstvo školstva

Osemročné gymnáziá by nemali fungovať. Fungovať by mali kvalitné základné školy, ktoré dokážu zabezpečiť flexibilné vzdelávacie cesty pre všetkých.

Branislav Pupala, profesor pedagogiky, pôsobí na Trnavskej univerzite, pre SaS vypracoval reformu raného a základného vzdelávania

Osemročné gymnáziá boli pôvodne určené len pre malý podiel najlepších žiakov, problémom bola len Bratislava, kde v určitom období odchádzalo na 8-ročné gymnáziá až 30% z populačného ročníka.

Veronika Remišová (OĽaNO), podpredsedníčka výboru pre vzdelávanie

V krajinách  ako napríklad Fínsko, ktoré dokážu na základných školách zabezpečiť kvalitné vzdelávanie berúce do úvahy rôznorodosť schopností detí, osemročné gymnáziá netreba. Slovensko takou krajinou nie je.

Miroslav Beblavý (Spolu), poslanec

Ministerstvo rieši problém zo zlého konca. Zavedie limity, no motivácia žiakov odísť zo základných škôl nezmizne. Vidím to tak, že v súčasnosti ministerstvo trestá rodičov a žiakov za to, že si chcú vybrať lepšie možnosti, namiesto toho, aby zlepšovalo stav základných škôl a aby rodičia či žiaci nemali dôvod odchádzať.

Branislav Gröhling (SaS), člen výboru pre vzdelávanie

Dlhodobo vysoký podiel žiakov na osemročných gymnáziách v Bratislavskom kraji nie je spôsobený tým, že by v ňom bol nadpriemerný počet mimoriadne nadaných detí, ale tým, že je v ňom oproti iným krajom nadpriemerný počet lepšie situovaných rodín.

Peter Dráľ, analytik Nové školstvo

Vyučovanie v bežných školách je dnes zamerané na podporu priemeru – učitelia v týchto školách  nevedia pracovať so zvyšnými dvoma skupinami žiakov –so znevýhodnenou skupinou detí, ktoré potrebujú individuálny prístup a viac času a s talentovanými žiakmi, ktorí rovnako potrebujú individuálny prístup a viac času.

Vlado Rafael, eduRoma

Existuje široký odborný konsenzus o tom, že skorá selekcia žiakov do rôznych prúdov vzdelávania prehlbuje nerovnosti a vzdelanostne ubližuje žiakom, ktorí ostávajú v hlavnom prúde a len minimálne, ak vôbec, pomáha tým, ktorí idú do výberových škôl. Nemusíme ani argumentovať Fínskom, ktoré tento koncept vôbec nepozná.

Fedor Blaščák (Progresívne Slovensko), aktivista, poradca štátneho tajomníka na ministerstve školstva

Juraj Draxler, bývalý minister školstva za Smer

Pri dnešnom nastavení školstva som za zachovanie 8-ročných gymnázií, ale s dvoma podmienkami. Prvou je, že by mali byť elitnými inštitúciami, pre veľmi obmedzené percento populácie. Na rozdiel od existujúcej právnej úpravy sa prikláňam k tomu, aby bol vstup na ne regulovaný celoštátnymi testami. Ako minister som avizoval, že vytvoríme celoštátne testy pre stredné školy,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |