Denník N

Politológia nie je zbytočnosť

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Miera relevancie politologickej expertízy a vzdelania naznačuje, nakoľko je naša spoločnosť modernou a vedomostnou.

V posledných rokoch sa v tejto spoločnosti šíri názor, že politológov vraj netreba. Proti politológom broja svorne premiér Fico aj predseda SaS Sulík: bežne ich vo verejnom diskurze uvádzajú ako príklad zbytočného či nadbytočného typu univerzitného vzdelávania či vedného odboru. Politológia sa tu pomaly, ale isto stáva synonymom plytvania verejnými zdrojmi v univerzitnom prostredí. Odhliadnime od faktu, že v skutočnosti absolventi odboru politológia po ukončení štúdia na Slovensku v podstate nepoznajú nezamestnanosť.

Hlavným problémom je, že politológia ako vedný a študijný odbor je dodnes mnohým ľuďom u nás vlastne neznáma. V civilizovanom západnom svete, ktorého sme formálne súčasťou, pritom politológia zaujíma vcelku etablované spoločenské postavenie a požíva primeraný rešpekt. Politológia totiž nie je nejaký luxus. Krajina bez fungujúcej politológie nie je západnou a ani civilizovanou krajinou. Existuje perspektíva, že by sme sa i u nás dokázali vo vzťahu k politológii scivilizovať?

Čo je politológia

Politológia je spoločenská veda zaoberajúca sa otázkami o vládnutí – teda otázkami konštitúcie a výkonu moci, ako aj otázkami fungovania a zmien politických inštitúcií a politických usporiadaní. Politológia ako univerzitný odbor ukotvený vo vzdelávacom procese existuje formálne až od roku 1622, keď vtedajší minister financií švédskeho kráľa Gustava Adolfa II., Johan Skytte, založil na Univerzite v Uppsale profesúru v odbore „rečníctvo a politika“.

Možno trochu paradoxne teda politológia ako odbor formálne vznikla na vtedajšej severnej periférii Európy, ktorá sa v prvej polovici 17. storočia snažila o civilizačné dobiehanie vyspelých európskych mocností. Politológia ako univerzitný odbor bola od svojich počiatkov vedou o vládnutí v modernom štáte a o výkone štátnického umenia, či už sa to týkalo domácej politiky, alebo medzinárodných vzťahov. V desaťročiach pred druhou svetovou vojnou sa politológia udomácnila na popredných britských a amerických univerzitách, ktoré sa v rôznych oblastiach spoločenských vied postupne stali poprednými svetovými centrami výskumu a vzdelávania. Univerzity v Škandinávii a v kontinentálnej západnej Európe však zásadne nezaostávali a tvorili spolu so severoamerickými a anglosaskými univerzitami piliere globálnej politologickej akademickej komunity.

Na Slovensku, tak ako i vo väčšine iných krajín komunistického bloku, politológia ako univerzitný odbor v zásade do roku 1989 neexistovala, pretože to z ideologických dôvodov nebolo považované za potrebné. Štúdium spoločenských fenoménov zabezpečovali sociológovia, etnológovia a prípadne historici. Vedecky sa venovať otázkam výkonu moci a riadenia štátu sa mali odborníci na katedrách marxizmu-leninizmu či tzv. vedeckého komunizmu. Otázkam medzinárodnej politiky sa okrem nich mohli venovať ekonómovia, prípadne právnici.

Prvá katedra politológie na Slovensku teda vznikla na Univerzite Komenského pod vedením politického filozofa prof. Miroslava Kusého až v roku 1990. Prvá zakladateľská generácia ponovembrových univerzitných politológov nemala akademické vzdelanie v politológii, ale v odboroch ako sociológia, marxizmus-leninizmus, história, filozofia, ekonómia alebo právo. S cieľom venovať sa politologickým témam výskumne a vyučovať politológiu sa im podarilo vytvoriť katedry a fakulty na viacerých univerzitách, čím bola vcelku úspešne vytvorená organizačná základňa na rozvoj politológie ako odboru v našom akademickom prostredí. Odbor však vzhľadom na mnohorakosť disciplinárnych ukotvení zakladateľskej generácie ostal v určitej forme eklektickej neusporiadanosti.

Dnes sa teda na slovenských univerzitách ešte stále snažíme o štandardizáciu odboru politológia smerom k jasnejšej odbornej profilácii v napojenosti na západnú akademickú politologickú komunitu. A deje sa to aj vďaka tomu, že kľúčové pozície začínajú zastávať aj odborníci s kvalitnejším politologickým vzdelaním, v niektorých prípadoch i západnej proveniencie.

Aký je teda prínos politológie?

Každá moderná spoločnosť potrebuje systematickú odbornú expertízu nielen na výkon politických procesov vládnutia, ale aj na teoretické a analytické uchopenie výkonu politických procesov vládnutia. Politológia je dôležitá z hľadiska spoločenského sebaporozumenia a z hľadiska rozvoja systematického myslenia o štátnosti s orientáciou na politickú prax. Moderný štát je síce niečo, čo nám všetkým zasahuje do života, avšak nie je vlastne ľahké jednoznačne povedať ako, do akej miery, kedy a s akým účinkom. Náš štát má ústavu a zákony, ako aj formálne inštitúcie zastupiteľskej demokracie, avšak ich poznanie nám prezrádza málo o tom, ako v praxi u nás funguje výkon moci a vládnutie.

V dnešnej dobe treba porozumieť tomu, aké mocenské postavenie vo výkone politík u nás majú médiá či podnikateľské združenia, ako sa prejavuje prítomnosť a miera zastúpenia žien v politických rozhodovacích procesoch, ako pôsobia reorganizácie miestnych samospráv, čím a ako sú zabezpečené práva menšín, či ako vplývajú sociálne siete na rozhodovanie voličov. V dnešnej EÚ má každý z 28 členských štátov odlišný politický systém, v podstate stále je niekde predvolebná kampaň a vzhľadom na európsku prepojenosť majú výsledky volieb v iných členských štátoch konkrétne dosahy aj na Slovensko.

Tvorba politík v EÚ vytvára rámec pre slovenské domáce i zahraničné politiky. Okrem toho, EÚ ako politické usporiadanie je v procese dynamického vývoja svojich kľúčových inštitúcií, a preto potrebujeme chápať, ako sa toto usporiadanie vyvíja, a poznať vplyv tohto vývoja na našu štátnosť a na výkon našich politík. V neposlednom rade tu máme celé spektrum globalizačných fenoménov, ktoré majú priame dôsledky na demokratické vládnutie a výkon moci v slovenskej spoločnosti, či už sa to týka kybernetickej bezpečnosti, terorizmu, šírenia hoaxov a falošných správ, alebo sledovania elektronickej komunikácie a práva na súkromie. Politologické teórie a metodológie nám umožňujú systematické štúdium všetkých týchto fenoménov, ktoré majú priamy praktický vplyv na fungovanie a výkon vládnutia na Slovensku, v EÚ i v globálnom prostredí.

Analýzy týchto otázok nemôžeme nechať napospas ekonómom, pretože tí vidia procesy primárne cez prizmu racionálnych výmen a transakcií. To je síce dôležitý pohľad, ale príliš mnoho procesov vo fungovaní našich politických systémov sa nedá vyčísliť v nejakých jasných cenách a ani materiálnych hodnotách. Takisto tieto analýzy nemôžeme zveriť právnikom, pretože tí kladú dôraz na formálne právne regulácie a úpravy, avšak príliš veľa mocenských procesov v našich spoločnostiach i globálne sa deje mimo rámcov formálnych regulácií a zákonov. No a sociológovia síce majú mnohé metodologické a teoretické východiská spoločné s politológmi, avšak ich analýzy často sledujú iné aspekty než výkon vládnutia, fungovanie politických inštitúcií a výkon politickej moci.

Test modernosti

Absolventov politológie dnes nájdete prakticky vo všetkých sférach našej spoločnosti. Politológov potrebujeme všade tam, kde je potrebné strategicky myslieť, analyzovať kvantitatívne i kvalitatívne dáta a produkovať systematické a zmysluplné postupy a výstupy s dôrazom na politický a spoločenský kontext. Mnoho z nich sa uplatňuje na rôznych pozíciách v štátnej správe či v miestnych samosprávach. Pracujú v diplomacii, v inštitúciách EÚ či v medzinárodných organizáciách. Výrazné uplatnenie nachádzajú v médiách, a to v politických častiach redakcií novín, televíznych staníc a spravodajských portálov. Nemálo z nich funguje v mimovládnych organizáciách, v kreatívnom priemysle a v reklamných agentúrach. Celkovo, i v prostredí biznisu sa uplatnilo množstvo absolventov politológie, niekoľko z nich i na vrcholových pozíciách korporácií.

Ako ukazujú mnohé výskumy z korporácií, diverzita expertízy vo firemných tímoch je poväčšine pridanou hodnotou a korporátny svet tomu v úspešných prípadoch rozumie. Znamená to okrem iného, že v korporátnych tímoch je často prínosné mať vždy aspoň jedného politológa, ktorý dokáže vnímať politické aspekty firemných produktov a prípadne pomáhať korporáciám nachádzať správnu mieru spoločenskej zodpovednosti a politickej korektnosti. Samozrejme, politologičku vo firme nepotrebujete na montovanie prevodoviek. Politologická expertíza je relevantná najmä v tých organizáciách, ktoré tvoria vedomostnú spoločnosť.

A tak miera relevancie politologickej expertízy a vzdelania naznačuje, do akej miery je naša spoločnosť modernou a vedomostnou. Pochopiteľne, pre tých, ktorí vidia Slovensko i v budúcnosti ako jednu veľkú low-costovú dielňu, je politológia len zbytočnosťou. Naopak, pre tých, ktorí vidia túto krajinu ako súčasť modernej západnej civilizácie, je u nás politológia slabo rozvinutá a vnímajú nutnosť jej rozvoja. Tak si vyberte a povedzte si, ako vnímate Slovensko, a to by mohlo i naznačiť, aký by ste mohli mať vzťah k politológii.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie