Denník N

Newsfilter: Bratislavské deti majú nebezpečný náskok pred košickými rovesníkmi

1. Čím ďalej od Bratislavy, tým horšie školy tam deťom dávame. 2. Maďarič rebeluje, ale Smer to nezaujíma. 3. Rezník sľubuje dravších Reportérov + krátke správy, zaujímavé články, nový Shooty, citát a status dňa.

Komplexné IT riešenia. Kompletne od VNETu. Poďme robiť biznis spolu v časoch ktoré sa menia

Správy dňa vybral a komentoval Roman Pataj

1. Čím ďalej od Bratislavy, tým horšie školy tam deťom dávame

Testovanie piatakov základných škôl aj po roku potvrdilo, že u nás existuje dramatický rozdiel v úspešnosti detí z chudobnejších a bohatších rodín.

Celoslovenská úspešnosť z matematiky bola priemerne 64,7 percenta (pred rokom 62,8) a zo slovenčiny 62,8 percenta (pred rokom 63,1).

Najlepšie dopadli žiaci v Bratislavskom kraji, ktorí mali zo slovenčiny úspešnosť takmer 71 percent. Na opačnom konci sú Prešov a Košice, kde horko-ťažko preskočili 57 percent. Tretí zdola je Banskobystrický kraj.

Poslednú trojku teda s prehľadom tvoria najchudobnejšie župy s jasne najväčším počtom segregovaných rómskych osád, ale aj najvyšším podielom chudobných obyvateľov, čo nie sú automaticky len Rómovia.

Alarmujúce detaily. Toto sú však údaje za všetkých žiakov v konkrétnom kraji, detailnejší pohľad je takmer rovnako alarmujúci ako pred rokom. Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (tento neľudský eufemizmus sa používa na označenie chudobných detí bez šance na kvalitné vzdelanie) mali vtedy úspešnosť z matematiky iba 24 percent, tentoraz dopadli o čosi lepšie a dosiahli úroveň 27 percent. V najhoršom Košickom kraji však menej ako 24 percent. Plus tri percentuálne body medziročne môžu byť začiatok trendu, ale aj jednorazová odchýlka.

Aj keby to tak bolo a aj keby i v ďalších rokoch úspešnosť najchudobnejších detí v testoch rástla takýmto tempom, čo je veľmi nepravdepodobné, potrvá ešte veľmi dlho, kým sa priblížia k svojim bohatším rovesníkom.

Dôsledky sú notoricky známe. Jedným je napríklad nárast extrémizmu, ktorý obete chudoby vydáva za príčinu našich problémov. Iným je masová neschopnosť nájsť si dobre platenú prácu či dokonca aspoň nejakú prácu, čo má vplyv na celé regióny s nekvalifikovanou pracovnou silou. Ťažko do nich budú prichádzať väčší investori, ak pre nich nemá kto pracovať, hoci na papieri by ľudí našli. Opačný problém máme na západnom Slovensku, kde investori síce sú, ale musia dovážať pracovníkov zo zahraničia, lebo spomedzi domácich už takmer všetci pracujú.

Ministerka školstva Lubyová avizuje, že problém na východnom Slovensku pomôže vyriešiť aj viac peňazí pre školy, ktoré sa dokážu znevýhodneným deťom venovať počas celého dňa. Menej aktívne školy o peniaze prídu. Znie to ako dobrý nápad, ale o podobných plánoch bezvýsledne počúvame už roky.

2. Maďarič  hrá ďalej disidenta, Smer to nezaujíma

Bývalý podpredseda Smeru a ešte stále minister kultúry ďalej vedie rebéliu proti vlastnej strane. V rozhovore, ktorý sme zverejnili v stredu večer, zopakoval svoje základné výhrady voči svojej partaji, ale pridal aj jednu novinku – Marek Maďarič označil Andreja Kisku za dobrého prezidenta.

Urobil to v čase, keď sú vzťahy medzi ním a Smerom doteraz najhoršie. To sa dá pokojne označiť za definitívne rozlúčenie sa s vlastnou stranou.

Čo ešte Maďarič povedal:

  • O svojej politickej budúcnosti nemá jasno, ale ak nenastane výnimočná situácia v Smere chce zostať minimálne do volieb.
  • Predpokladá, že na ďalšej volebnej kandidátke už nebude.
  • S Robertom Ficom sa od snemu Smeru medzi štyrmi očami nerozprával.
  • V roku 2014 mu prieskumy ukazovali, že Fico môže v druhom kole prezidentských volieb prehrať, ale signály podcenil, ale keď videl, ako veľmi chce byť Fico prezidentom, chcel mu to dopriať. „Stratil som ostražitosť a profesionalitu“
  • Odmietol odpovedať, či bola medzi ministrami Kažimírom a Kaliňákom hádka pre uniknuté daňové záznamy prezidenta Kisku.
  • Nepáči sa mu Ficova taktika „kto do nás kameňom, my doňho dvomi“.
  • Nepáči sa mu ani osobný útok Kisku na Kaliňáka, v ktorom ho označil za falošného, no Kaliňákov útok ovracaným lietadlom podľa neho nemá úroveň.
  • Andrej Kiska je podľa neho dobrý prezident, hoci s chybami.
  • U kedysi predstaviteľa nacionalistického krídla v Smere obzvlášť pri hodnotení Kisku potešila táto veta: „Pre mňa je kľúčové, že z hľadiska reprezentovania Slovenska a garantovania našej západnej orientácie spĺňa všetky atribúty.

Z hľadiska budúcnosti Smeru je varovné, že prišli len dve hlasnejšie reakcie. Odmietavá od Ľuboša Blahu, pri ktorom netreba nič dodať a pochvalná od bratislavského regionálneho poslanca Smeru v Bratislavskom kraji Martina Borguľu, čo je v Smere v súčasnosti už nepodstatná postava.

Inými slovami, momentálne sa zdá, že Maďarič už vlastnú stranu nezaujíma a všetci čakajú, kedy konečne zmizne z radaru.

3. Rezník Reportérov vráti v septembri

Riaditeľ RTVS oznámil, že zrušení Reportéri sa do programu vrátia v septembri. Budú vraj „zdravší, precíznejší a dravší“.

Pomôcť tomu majú akísi vererejnoprávni konzultanti a právnik, ktorý by mal redaktorom pomôcť predchádzať žalobám. Dnes ich televízia na tento program registruje 13, čo na investigatívnu reláciu nepôsobí ako neprijateľne vysoké číslo.

Jaroslav Rezník sa doteraz o budúcnosti Reportérov vyjadroval hmlisto, avizoval, že analýzy o tom, ako ďalej, môžu trvať až rok. Čo sa dalo chápať aj tak, že pauza by trvala až dovtedy. Teraz sa zdá, že prestávka bude kratšia.

Rezník však stále nevysvetlil, prečo sa na „ozdravovaní a sprecízňovaní“ Reportérov nedalo pracovať za chodu, bez toho, aby ich formálne zrušil. Nevieme, čo presne tí konzultanti budú, ale určite nie nejaký zázrak, ktorý by sa nedal zariadiť aj skôr ako o pol roka. Ešte ľahšie je v takej veľkej firme zabezpečiť právnika.

Pripusťme však predstavu, že v septembri prídu presnejší Reportéri. To sa dá aspoň teoreticky, no momentálne už ako  úplné sci-fi sa zdá, že budú aj dravší. Televízia súčasných vôbec nepodržala. Navyše je podozrenie, že s tým má čo do činenia Matica slovenská. Ak je naozaj pravda, že tento anachronizmus z 19. storočia s takmer nulovou mocou má čo len minimálny vplyv na to, čo sa vysiela RTVS, naozaj neexistuje záruka, že omnoho významnejšie inštitúcie a osoby ho nemajú a nebudú mať omnoho väčší.

(Viac o nálade v RTVS píše Dušan Mikušovič tu.)

Jednou vetou:

4. Ministerstvo školstva pripravuje zrušenie Národného ústavu celoživotného vzdelávania, odvolali jeho riaditeľku Zuzanu Štrbíkovú.

5. Súd začal konkurzné konanie proti skrachovanej životnej poisťovni Rapid life so sídlom v Košiciach, po vyhlásení konkurzu budú mať klienti 45 dní na uplatnenie pohľadávok.

6. Polícia plánuje legislatívne zmeny, aby viac chránila chodcov na priechodoch pre chodcov, mali by mať prednosť už vtedy, ak je zrejmé, že chcú na priechod vstúpiť.

7. Ak sa v susedných krajinách nepodarí stav s africkým morom ošípaných dostať pod kontrolu, ministerstvo pôdohospodárstva zváži aj prísnejšie opatrenia, ktoré sa týkajú najmä zásadného zníženia počtu diviakov, odhadom až o 50 000.

8. Opozícia chce umožniť vysielanie českých rozprávok určených deťom do 12 rokov v českom jazyku, návrh novely zákona o štátnom jazyku predložili Ondrej Dostál, Peter Osuský (SaS), Viera Dubačová a Zuzana Zimenová (klub Spolu).

9. Ústavný súd odmietol sťažnosť štátneho podniku Lesy SR v kauze Slanské lesy, dlhoročná kauza sa týka prevodu vlastníctva lesných a iných pozemkov v hodnote desiatok miliónov eur.

10. Novým členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by sa mal stať ekonomický analytik Juraj Kotian, prezident Andrej Kiska predložil návrh na jeho vymenovanie do parlamentu.

Zaujímavé články:

Ako ukazuje tento prípad, v mene udržania starého poriadku sa dokázali spojiť obyvatelia, zákonodarná a výkonná moc. Na vraždách sa podieľali ľudia, ktorých hlavnou úlohou bolo vraždám zabraňovať. To všetko sa stalo v roku 1964, sto rokov po konci americkej občianskej vojny. Hlboký americký juh je naozaj hlboký.

Samo Marec o vraždách na americkom juhu. (dennikn.sk)

Lebky majú viditeľné zárezy vedúce pozdĺžne uprostred lebky vyryté obsidiánovým nástrojom. Navyše na najlepšie zachovanej lebke bol na hornej časti prevŕtaný otvor. Výskum potvrdil, že sa udiali až po smrti jedinca. Čo sa teda v Göbekli Tepe vlastne odohrávalo?

Jana Mellnerová Šuteková, Peter Barta o významnom archeologickom nálezisku Göbekli Tepe. (sme.sk)

Status dňa:

Hlavně se neposrat!

O pár dní čaká Českú republiku druhé kolo prezidentskej voľby. Občan, ktorý chce voliť, má technicky 2 možnosti – buď chce, aby v úrade pokračoval prezident Zeman, alebo chce zmenu. Zmena sa v druhom kole volá Jiří Drahoš. Napriek tomu, že ČR má oproti Slovensku v mnohom náskok, tento typ volieb so všetkým, čo k tomu patrí, zažije prvýkrát. Tím Miloša Zemana bude celé 2 týždne tvrdo pracovať na tom, aby voličov a potenciálnych voličov pána Drahoša zneistil, spochybnil, rozvyklal a v konečnom dôsledku odradil.

Jiří Drahoš však postúpil do druhého kola. Presvedčivo. To znamená, že niečo robil lepšie, ako jeho súperi. A to tiež neboli nejaké bezcenné nuly, ale normálni, sebavedomí a pracovití kandidáti. Zopakujem, Jiří Drahoš robil niečo lepšie ako oni a postúpil. Hry o tom, či je kandidát Drahoš „želé“, či je nevýrazný, alebo neviem aký, sú normálna súčasť kampane jeho protivníkov. Každý, kto chce vo finále získať viac ako polovicu hlasov z tábora pravicovejších, liberálnejších a stredových voličov, musí byť trochu umiernený. Pretože každé tvrdšie vymedzenie znamená konflikt. Konflikt predovšetkým vo vlastnom voličskom tábore a množstvo rezolútnych vyhlásení, že „Drahoš je nevoliteľný“. Popri týchto deklaráciách sa potom občas zabúda na to, kto je na druhej strane, čo reprezentuje a dokonca sa objavuje množstvo krivoľakých racionalizácii, prečo je to vlastne lepšie. Aj z úst a klávesníc ľudí, kde by to jeden nečakal.

Kandidátov čaká ostrá mediálna kampaň a debaty, kde môže stratiť iba jeden z nich. Pretože kandidát Zeman môže povedať alebo spraviť čokoľvek a neublíži mu to. A to je dôvod, prečo má kandidát Drahoš oveľa ťažšiu pozíciu a to bude vyžadovať aj istú dávku tolerancie od jeho publika.

Kandidát Drahoš ani jeho podporovatelia nepotrebujú presviedčať presvedčených a útočiť na opačnú stranu. Pretože tým čiastočne obstreľujú aj stred, ktorý tento typ arogancie zle znáša. Kandidát Drahoš potrebuje vytrvať v tom, čo robil dosiaľ a každú Žumpu z hradu otočiť na neschopnosť prezidenta urobiť riadny odpočet jeho práce, jeho chabé výsledky a nedostatok iných tém. Je zbytočné vysvetľovať, že nechce voziť migrantov, alebo že nechce hneď zajtra euro a diktát Bruselu, to je ihrisko, kde nemôže vyhrať. Tie útoky budú tvrdé a nepríjemné, ale ak to pán Drahoš ustojí, ustojí aj úrad.

Je úplne bezpredmetné meditovať nad tým, či je pán Drahoš ideálny kandidát. Taký nie je. Je to kandidát, ktorý dokázal obhájiť pozíciu lídra opozície voči Zemanovi a voliči rozhodli. Nie je ani isté, či bude pán Drahoš dobrý prezident. Otázka je, či zmena oproti súčasnosti stojí za pokus, alebo nie. Takže ak chcete na Hrade zmenu, vaša voľba je jasná. A ak nie, tak je jasná rovnako. Good night and good luck!

Citát dňa:

Zjednodušene povedané, kvalifikovaní a bezúhonní pracovníci sú v rozumnej miere na Slovensku vítaní v prvom rade z členských štátov EÚ.

Richard Sulík, predseda SaS

 

Shooty:


Odkaz Martina M. Šimečku:

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Newsfilter

  • Newsfilter Denníka N vyberá každý večer 10 udalostí dňa. Tri najdôležitejšie vysvetľuje v dlhších bodoch, zvyšné jednou vetou. Pridáva odkazy na zaujímavé články, citát dňa, najnovšieho Shootyho a na záver Posledné slovo Braňa Bezáka
  • Píšu ho editori a editorky Denníka N Roman Pataj, Juraj Javorský, Tomáš Gális, Filip Obradovič, Jana Shemesh a Monika Tódová
  • Nové vydania zverejňujeme na webe každý pracovný deň do 20:00, v nedeľu navyše vychádza súhrnný Týždenný newsfilter. Súčasne so zverejnením na webe posielame Newsfilter aj ako newsletter (aktivujte si odber tu)
  • Vždy nasledujúce ráno do 6:00 garantujeme zverejnenie audioverzie v predplatiteľskej aplikácii Denník N a kdekoľvek počúvate podcasty

Teraz najčítanejšie