Odkaz MMŠ: O hanbe na sociálnych sieťach

Prečo sa ľudia na sociálnych sieťach nehanbia za svoje výroky, ktoré by ich za normálnych okolností vylúčili zo spoločenstva slušných ľudí? A prečo sa dobrovoľne vzdávajú svojho súkromia?

Profesor filozofie Firmin deBrabander hľadá v tejto eseji odpoveď a na začiatku sa hneď sám priznáva k tomu, že strata súkromia je pohodlná: uľahčuje mu rýchlo nájsť reštauráciu podľa svojho gusta, nemusí si pamätať dátumy narodenia svojich priateľov, lebo Facebook to urobí za neho, Google Maps ho navedie na správnu cestu, čím ušetrí veľa času a tak ďalej. Cenou za toto pohodlie je strata súkromia.

Aké je to nebezpečné? Francúzsky filozof Michel Foucalt (1926 – 1984) tvrdil, že človek, ktorý vie, že je pozorovaný, prijíma pravidlá toho, kto ho sleduje, stáva sa disciplinovaným, podlieha autocenzúre – a súčasne si to neuvedomuje. Má pocit, že je naďalej slobodný, čo len posilňuje moc nad ním, robí ju automatickou a anonymnou.

Ako by sa Foucalt pozeral na dnešný digitálny monitoring našich životov? Bol by zrejme presvedčený, že vývoj mu dal za pravdu. Nejde len o to, čo môžu dnes veľké korporácie ako Facebook či Google robiť s dátami o nás, ale aj o samotný fakt sledovania, ktoré devastujúcim spôsobom posilňuje moc. Tá má kapacitu ovplyvňovať naše správanie bez toho, aby sme si to vôbec uvedomili.

Na druhej strane, internet mal byť pôvodne nádejou na väčšiu demokratizáciu sveta, mal pomôcť ľuďom otvoriť sa a slobodne sa vyjadrovať. Internet nám mal umožniť stať sa občanmi, o ktorých sníval Sokrates: žiť otvorene, debatovať a oslobodiť sa od tajomstiev.

To, čoho sme svedkami, by však zrejme značne rozrušilo Sokratovho žiaka Platóna, ktorý považoval za dôležitú súčasť civilizovaného sveta – stud. Hanba za to, akí sme, nám umožňuje stať sa lepšími. Človek bez hanby je otrokom túžob – po bohatstve, moci či rešpekte. Taká túžba je sama osebe tyraniou, lebo nikdy nemôže byť naplnená, písal Platón.

Ale je tu opäť Foucalt, ktorý tvrdil, že neustály tlak na naše svedomie vyvolávajúci pocit hanby – teda spoveď – je výplodom západnej civilizácie, ktorá z nás urobila „spovedajúce sa zviera“. Inštitúcia spovede, ktorú zaviedli katolíci, nabrala v našom sekularizovanom svete formu literatúry a psychoanalýzy, ide však stále o to isté: „Povinnosť spovede je v nás taká zakorenená, že už o nej neuvažujeme ako o moci, ktorá nás obmedzuje.“

Spoveď chápeme ako oslobodenie, lebo nás zdanlivo zbavuje hanby. Ale podľa Foucaulta je to trik, lebo vždy sa spovedáme „niekomu“, v prítomnosti nejakej autority, reálnej alebo fiktívnej. Keď ľudia píšu na sociálne siete, predpokladajú publikum. Nikdy to nie je bezdôvodné.

Takže to, čo sa dnes javí na sociálnych sieťach ako nehanebnosť, môže byť jej opakom. Digitálny dav sa vlastne spovedá, ľudia sa odhaľujú pred digitálnou verejnosťou v nádeji, že ich potreby budú ocenené, ich názory potvrdené, ich výstrednosti nadšene prijaté.

Výsledkom je rastúca konformita uzavretých skupín, ktoré zdieľajú spoločný priestor. A toto je ľahko zneužiteľné mocou. Pretože niet efektívnejšieho spôsobu ako rozdeliť ľudí a zviesť ich na cestu sebaregulácie, ako odhaliť ich perverzitu a súčasne im ju odobriť.