Denník N

Harabin sa cíti poškodený, za to, že ho disciplinárne súdili, žiada 200-tisíc eur

Štefan Harabin. Foto – TASR
Štefan Harabin. Foto – TASR

Aktualizované (1.2. 2018) Niekdajšiemu prvému mužovi justície stále hrozí trest v štyroch disciplinárnych konaniach. Za jedno, ktoré právoplatne vyhral, žiada odškodnenie. Chce takmer desaťnásobok toho, čo môže dostať obeť násilného trestného činu, teda aj pozostalí po zavraždenom.

Ak štát pochybí, občan by sa mal domôcť odškodnenia. Zákon myslí na rôzne prípady, aj na to, ak je niekto neprávom väznený či obvinený.

Teraz sa to snaží využiť aj sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin spolu s kolegami Viliamom Dohňanským a Gabrielou Šimonovou. Chcú odškodnenie za to, že čelili disciplinárnemu konaniu, v ktorom ich súd oslobodil.

Chyby sa podľa nich dopustila predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, pretože disciplinárny návrh podala a ešte sa aj odvolala voči prvostupňovému rozhodnutiu. Ujmu odhadli na 200-tisíc eur pre každého.

Bolo to jedno zo šiestich disciplinárnych konaní voči Harabinovi, v ktorom hrozil postih aj Dohňanskému a Šimonovej. V senáte totiž v dovolacom konaní oslobodili odsúdeného, hoci bežnou praxou na Najvyššom súde je v takýchto konaniach rušiť pôvodné rozsudky a nechať nižšie súdy rozhodovať nanovo – nech oni vyhodnotia dôkazy. Takýto postup však v prípade niekdajšieho finančného riaditeľa banky, ktorý nenahlásil podozrivú transakciu, považovalo trio Harabin, Dohňanský a Šimonová za šikanu a zbytočné predlžovanie súdneho konania.

Harabin je stále sudcom Najvyššieho súdu. Ak by mu v disciplinárnych konaniach dokázali zásadné previnenia, mohol by o tento post prísť.

Štefan Harabin a sudkyňa Gabriela Šimonová z jeho senátu. Foto – TASR

Nepomohla ani zmena zákona

Švecová konanie svojich podriadených sudcov považovala za svojvoľné rozhodnutie a podala disciplinárny návrh.

Prvostupňový disciplinárny senát najskôr sudcov oslobodil, pretože hovoril, že nie je známe, ako ktorý sudca v senáte hlasoval, kto sa teda ako konkrétne pričinil o verdikt.

Aj preto ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) presadila zmenu zákona. Umožnila, aby sa zápisnice o hlasovaní v senáte pre účely disciplinárneho konania odtajnili.

Ak je totiž možné za svojvoľný verdikt postihnúť sudcu, ktorý rozhoduje na okresnom súde sám, malo by byť možné vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť aj voči senátu, teda trojici sudcom na vyšších súdoch. Zdalo sa, že Harabin a spol. to budú mať po tejto novele spočítané. Odvolací disciplinárny senát však zmenu zákona nevyužil. Videl v tom retroaktivitu. Harabina, Dohňanského a Šimonovú oslobodil.

Nechce sa im platiť súdny poplatok

Trojica sudcov sa teraz chce domôcť odškodnenia. „Nejdeme však cez žalobu na ochranu osobnosti, lebo v takom prípade treba platiť súdny poplatok,“ verejne priznáva Harabin. Ten je tri percentá zo žalovanej sumy, čo by teda v prípade sudcov znamenalo minimálne šesťtisíc eur. Na ministerstvo spravodlivosti poslali žiadosť o predbežné prerokovanie ich nároku a žiadajú v rámci neho po 200-tisíc eur.

„Peniaze použijeme na obranu iných sudcov, ktorí budú stíhaní pre právny názor,“ hovorí Harabin.

Ministerstvo spravodlivosti sa však nateraz ich žiadosťou vôbec zaoberať nebude.

Šimonová a Harabin sa ozvali už začiatkom decembra, Dohňanský len pred pár dňami. Prvé dve žiadosti už podľa hovorcu ministerstva Petra Bublu postúpili na predbežné prerokovanie na Najvyšší súd. „V danej veci zastávame názor, že ministerstvo nie je príslušné na zastupovanie štátu pri uplatňovaní nároku na náhradu škody, pokiaľ tá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania predsedníčkou Najvyššieho súdu,“ vysvetlil hovorca.

Predsedníčka Najvyššieho súdu Švecová pôvodne nereagovala, pretože bola v zahraničí na pracovnej ceste. Dodatočne odpísala, že žiadosti vrátil Najvyšší súd ministerstvu. „Najvyššiemu súdu neprináleží konať v mene štátu o uvedených žiadostiach,“ vysvetlila hovorkyňa Alexandra Važanová s tým, že žiadosti považujú za nesprávne postúpené Najvyššiemu súdu. Dodala aj to, že predsedníčka postupovala v predmetnej veci v súlade so zákonom. „Požadovanú náhradu škody preto považuje za nedôvodnú, amorálnu a bez akéhokoľvek právneho základu,“ povedala Važanová.

Chcú viac ako za smrť

Štát síce v zákone počíta s odškodnením nezákonného rozhodnutia, ale hovorí aj o maximálnej výške – tá nemôže presiahnuť odškodnenie obetí násilných trestných činov. V takýchto prípadoch určil štát limit na päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. Ak by sme vychádzali z aktuálneho údaju, tak je to maximálne odškodnenie 24-tisíc eur. Harabin a spol. teda žiadajú takmer desaťnásobok toho, čo môžu dostať pozostalí po zavraždenom.

Niekdajší prvý muž justície výšku odškodnenia určil na základe zmieru, ktorý Najvyšší súd uzavrel s nezákonne prepustenou zamestnankyňou Annou Žatkovou. Prepustil ju Harabinov predchodca Milan Karabín pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd zažalovala, až keď sa jeho predsedom stal Harabin, uzavrel s ňou zmier a odškodnil ju 33-tisíc eurami.

Ak Najvyšší súd považoval vtedy za primerané odškodnenie zamestnanca 33-tisíc eur, tak podľa Harabina v prípade „extrémneho zásahu do subjektívnych práv dlhoročného sudcu“ je odškodnenie 200-tisíc eur primerané. Keď sa ešte ako predseda Najvyššieho súdu sťažoval na Európskom súde pre ľudské práva za to, že bol disciplinárne potrestaný, požadoval nemajetkovú náhradu 100-tisíc eur. Dostal vtedy tritisíc eur.

Harabin hovorí o pocitoch neistoty

Teraz Harabin tvrí, že sa ho disciplinárny návrh veľmi dotkol. Závažne vraj bola spochybnená jeho práca ako sudcu, jeho odbornosť, čo zasiahlo nielen jeho pracovný, ale aj súkromný život. „Tento stav vyvolal v poškodenom pocity neistoty prejavujúce sa nedôverou nadriadených k jeho práci a odbornosti,“ argumentuje Harabin v žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy. Pripomína aj to, že Švecová naňho nepodala len jeden, ale sériu návrhov.

Harabin sa počas disciplinárnych pojednávaní väčšinou usmieva. Ak mu hrozí ďalší disciplinárny návrh, tak s úsmevom odpovedá, že „už sa naň teší“. O Švecovej povedal, že je chudera a nazýva ju neustále „juristútkou“. Ani za to zatiaľ nebol zatiaľ disciplinárne potrestaný.

Štefan Harabin a jeho podporovatelia pred disciplinárnym pojednávaním. Foto N – Veronika Prušová

Harabin je aj ako radový sudca Najvyššieho súdu mediálne veľmi aktívny. Spolupracuje s konšpiračným médiom Slobodný vysielač a s verejnosťou komunikuje prostredníctvom sociálnych sietí.

Na jeho podporu vznikla aj petičná akcia. Občania ho vraj chcú za prezidenta. On hovorí, že o ničom nevie, hoci ako napísal denník SME, na petícii sú aj jeho osobné údaje vrátane rodného čísla. Harabin však stále informácie o tom, že chce kandidovať za prezidenta, odmieta.

Štefan Harabin

Teraz najčítanejšie