Študuje na Oxforde aplikovanú matematiku: Študenti tam majú neskutočné možnosti

Katarína Škrabáková študuje na Oxforde aplikovanú matematiku a hovorí, že to nie je až také ťažké, ako si ľudia často myslia.

Katarína Škrabáková z Považskej Bystrice študuje na Oxforde. Foto – archív K. Š.

Po skončení gymnázia v Považskej Bystrici odišla študovať do Brna na Vysoké učení technické, odkiaľ sa dostala dvakrát aj na Erasmus – do Švédska a Nórska – a v zahraničí sa jej zapáčilo tak, že sa rozhodla skúsiť vyskúšať dostať sa na Oxford a Cambridge.

„Bolo to celkom náhle rozhodnutie. Mám kamaráta z Bratislavy, ktorý kedysi študoval rovnaký odbor ako ja. Asi pred dvoma rokmi mi o tom hovoril a celkom sa mi to páčilo. Ani som nemala v pláne sa hlásiť, lebo som úplne neverila, že by ma mohli zobrať. Až jedného dňa som sa jednoducho zobudila s pocitom, že to musím skúsiť a že to miesto určite dostanem. Niečo ako šiesty zmysel alebo Božia vôľa, keďže som veriaca. Nejako zázračne to vyšlo, síce som pokazila, čo sa dalo, ale nejako to nikomu neprekážalo, a tak som na Oxforde,“ spomína.

Okrem Oxfordu ju prijali aj na Cambridge. „Tam som sa rozhodla prihlásiť po mojom prijímacom pohovore na Oxford, ktorý išiel veľmi zle a nemyslela som si, že by ma zobrali. Skúšajúci dvakrát vybuchli smiechom, keď som povedala niečo zlé, a tak som si povedala, že skúsim aj Cambridge. Bakalárski študenti sa môžu prihlásiť iba na jednu z týchto dvoch univerzít, ale magisterskí môžu skúsiť na obidve. Počas prijímacieho pohovoru som zabudla potvrdiť svoje miesto na internáte a zistila som to až mesiac a pol po uzávierke, ale nejako to bolo všetkým jedno a o miesto som neprišla.“

Katarínin ročník na Oxforde. Foto – archív K. Š.

Všetko je zaujímavejšie a praktickejšie

Pred príchodom do Veľkej Británie však musela ešte zvládnuť testy z angličtiny a ukončiť v Brne bakalárske štúdium. Nakoniec si mohla vyberať medzi Oxfordom a Cambridgeom.

„Obidve ponuky mi prišli v priebehu jedného týždňa. Aj keď sa mi program na Cambridge páčil možno ešte viac (tam bola čistá matematika, na Oxforde máme aplikácie matematiky vo fyzike, biológii, financiách atď.), mala som vnútorný pocit, že by to nebolo dobré rozhodnutie. Nakoniec sa to ukázalo ako správna voľba, keďže zo štátnic som dostala B, nezískala červený diplom a na Cambridge by ma teda nezobrali. Na Oxford to však stačilo.“

Katarínu k štúdiu na Oxforde sčasti motivovala aj povesť, ktorú univerzita má. „Aj to, že s oxfordským titulom nemá človek nikde problém nájsť si zamestnanie. To však asi nebola hlavná motivácia. Išlo skôr o to, že Oxford má najlepšiu aplikovanú matematiku minimálne v Európe a je to tam na oveľa lepšej úrovni ako u nás. Výučba je oveľa zaujímavejšia, učíme sa veľmi užitočné veci, ktoré zároveň aplikujeme v mnohých rôznych oblastiach. U nás sa veľa času venuje teórii a nie je nič moc, keď nevidíme, ako sa to dá reálne použiť,“ hovorí Škrabáková.

Aj diplomové práce budú praktické. „Niektorí navrhnú lepší a presnejší model hodnotenia tropických búrok a ich sily, vhodnú kombináciu chemoterapie a rádioterapie na liečenie rakoviny, prípadne numerické metódy, ktoré by mali zlepšiť rozlíšenie obrazov v MRI. Zároveň tam bola aj kombinácia matematiky a biológie, čo boli moje obľúbené predmety na strednej škole. Stretávame sa s veľkým množstvom zaujímavých ľudí, často s najlepšími vedcami v ich oblastiach. Sú neskutočne milí a ochotní čokoľvek vysvetliť a pomôcť. Nestalo sa mi, že by sa niekto nás snažil potopiť. V Oxforde je aj multikultúrna spoločnosť, ľudia všetkých národností, rás a vierovyznaní, čo sa mi páči a vyhovuje mi. Mám pocit, že od iných kultúr sa môžeme veľa naučiť, pretože je veľa vecí, ktoré robia lepšie ako my.

Brno som mala veľmi rada, s mnohými ľuďmi sme stále v kontakte, ale na Oxforde sa väčšina vecí robí oveľa zaujímavejšie a praktickejšie. Všetci učitelia sú milí a snažia sa pomôcť, ako sa dá, aby nám to uľahčili. Samozrejme, je toho aj viac a náročnejšie. A ešte človek dostane veľa jedla zadarmo, lebo na fakulte sú stále nejaké akcie,“ smeje sa.

Katarína Škrabáková. Foto – archív K. Š.

O slovenskej univerzite by zrejme neuvažovala

V štúdiu na Oxforde ju od začiatku podporovali rodina aj kamaráti. „Keď som dostala ponuku na to miesto, potrebovala som zohnať financie, keďže také štúdium na Oxforde nie je práve najlacnejšie. Vtedy mi veľa známych a kamarátov posielalo odkazy na všetky možné štipendiá, ktoré našli a mysleli si, že by mi mohli pomôcť. Našla som si vďaka tomu aj to, ktoré som nakoniec dostala, a dosť mi to ušetrilo čas.“ Škrabáková získala štipendium Martina Filka.

Na prijímacie skúšky sa pripravovala ťažko. „Pozvánka na pohovor chodí len týždeň dopredu a práve vtedy som mala zápočtový týždeň. Pozerala som si však odporúčanú literatúru – boli to dve knihy s viac ako tisíc stranami – a snažila som sa vygoogliť si najčastejšie oblasti, na ktoré sa pýtajú. Nakoniec však riešili niečo, na čo som vôbec nebola pripravená a čo ma vtedy ani nebavilo, a tak to aj vyzeralo. A teraz je z toho môj obľúbený predmet,“ hovorí.

Po strednej škole rozmýšľala aj o matfyze v Bratislave, ale nakoniec sa rozhodla pre Brno. „Momentálne by som o štúdiu na Slovensku asi ani neuvažovala. Je to pomerne zastaraný systém, napríklad štátnicové skúšky sú z môjho pohľadu prežitok, ktorý mal byť už dvadsať rokov zrušený, nie úplne prakticky orientované a prístup niektorých pedagógov by mi asi prekážal.“

Zahraničnú školu by odporúčala aj ostatným študentom. „Za pokus to stojí. Je to určite náročnejšie ako ísť na slovenskú alebo českú univerzitu. Mám pocit, že väčšina ľudí má veľký problém s angličtinou, keďže jej výučba na Slovensku nie je ideálna a na tých lepších univerzitách vyžadujú pomerne vysokú úroveň. Aj ja som robila jazykové testy na dvakrát, hoci som žila rok v zahraničí a po anglicky som už niečo povedať vedela. Nie je to však také ťažké, ako si veľa ľudí predstavuje. Na Slovensku máme veľa šikovných ľudí, ktorí by sa na podobné univerzity mohli dostať, keby chceli.“

S držiteľkou Nobelovej ceny

Či je Oxford náročný, záleží podľa nej na odbore, ktorý človek študuje. „Myslím si, že to nie je až také zlé,“ hovorí. „Mám za sebou iba prvý semester a ten býva zväčša náročnejší, potom by sa to vraj malo podstatne zlepšiť. Zároveň bakalárske štúdium je oveľa zrelaxovanejšie ako magisterské a časové i vedomostné nároky sú oveľa nižšie. Sú tam obdobia, keď človek pre úlohy nestíha spať a jesť, ale nie je ich až toľko. A semester trvá iba osem týždňov, takže ak je to jeden z tých horších, nie je dlhý.“

Na Oxforde má študent neskutočné možnosti. Každý deň sa konajú zaujímavé prednášky z rôznych oblastí, je tam mnoho klubov a spoločností.

„Stretávame veľa zaujímavých ľudí, napríklad na mojej ‚college‘ je najmladšia nositeľka Nobelovej ceny Malála Júsafzajová (pakistanská bojovníčka za ľudské práva – pozn. red.), bežne ju stretnem na večeri. V októbri u nás na fakulte prednášal Stephen Hawking, aj keď tam študentov nepustili, ale aspoň sme sa pokúšali sledovať ho z diaľky. Učí ma jeden z najuznávanejších odborníkov na matematickú biológiu na svete atď. Aj moji spolužiaci sú super, zaujímaví a veľmi inteligentní ľudia z rôznych krajín.“

Malala Júsafzajová v roku 2013. Foto – TASR/AP

Katarína hovorí, že počas štúdia na Oxforde sa naučila veriť v svoje schopnosti.

„Nedostaneme všetko naservírované na striebornej tácke. Na veľa vecí musíme prísť sami. Takmer všetky úlohy sú také, že nám k nim povedia teóriu na hodine, ale prax musíme zistiť a pochopiť sami. Zo začiatku som mala tendenciu všetko rýchlo vzdať s pocitom, že na to sama neprídem. No postupne sa učím to skúšať a pýtať si radu od ostatných len v najhoršom prípade. Navyše mám veľa spolužiakov zo súkromných stredných škôl, ktoré sa zameriavajú na to, aby sa ich žiaci dostali na prestížne univerzity ako Harvard či Princeton, niektorí už majú jeden magisterský titul. A ja mám iba gymnázium v Považskej Bystrici a Vysoké učení technické, ešte v menej matematickom odbore ako zvyšok triedy. Niekedy je ľahké mať pocit, že tí ostatní toho vedia viac a lepšie. No postupne sa učím veriť svojim výsledkom, názorom a presadiť si to svoje.“

Považská Bystrica

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |