Na Marse je tekutá voda, hovorí nová štúdia
Až doteraz si vedci mysleli, že tekutá voda dnes na Marse nemôže existovať. Je tam príliš chladno a malý tlak. Nová štúdia však tvrdí, že tekutá voda môže prúdiť pod povrchom. Môžu za to soli, ktoré znižujú bod mrazu.
Na Marse je voda, zistili vedci. Nič nové? Nie tak celkom.
Nová štúdia tímu vedcov okolo Javiera Martín-Torresa totiž naznačuje, že pod povrchom Marsu sa ešte aj dnes nachádza tekutá voda. A to je objav, ktorý predtým astronómovia spochybňovali.
Teplota a atmosferický tlak na povrchu Marsu sú totiž také nízke, že voda by sa tam mala nachádzať len v dvoch skupenstvách – ako ľad alebo ako vodná para.
Štúdie však v minulosti nepracovali s kľúčovou premennou – že sa v marťanskej pôde nachádzajú perchloráty, čo sú soli, ktoré výrazne znižujú bod, keď sa tekutá voda mení na pevný ľad.
„Pozorovania podporujú hypotézu, že na Marse dočasne dochádza k vytvoreniu tekutého roztoku solí a vody do piatich centimetrov pod povrchom. Vytvárajú sa v noci a po východe Slnka sa znova vyparujú do atmosféry,“ napísali autori v štúdii, ktorá vyšla začiatkom týždňa v časopise Nature Geoscience.
Keď príde noc, ľad sa mení na vodu
Ide o princíp, ktorý pozná zrejme každý z nás. Predstavte si napríklad chladné zimné ráno. Za oknom sneží a teplomer ukazuje teploty výrazne pod nulou, chodník pred vaším vchodom však pokrýva voda. To preto, lebo váš sused vstal skôr a cestu posypal soľou.
Za normálnych okolností by mal sneh po dopade na chladný povrch zamrznúť. Roztok soli a vody má však oveľa nižší bod mrazu. A nielen to – aj za nízkych teplôt má soľ schopnosť premeniť dopadajúci sneh na tekutú vodu. Ten istý jav, ktorý platí tu na Zemi, sa deje aj na milióny kilometrov vzdialenom Marse.
Bolo to pred siedmimi rokmi, keď sonda Phoenix prvýkrát potvrdila prítomnosť perchlorátov v marťanskej pôde. A rovnaké soli našla aj sonda Curiosity, ktorá už takmer tri roky brázdi povrch kráteru Gale.
Vedci predpokladajú, že pred zhruba troma miliardami rokov bol kráter plný vody. Vedci v novej štúdii prezentovali údaje, ktoré Curiosity získala práve v oblasti tohto krátera.
„Zistili sme, že sa v pôde nachádzajú vápenaté perchloráty, ktoré za vhodných podmienok absorbujú vodné pary z atmosféry,“ povedal v tlačovom vyhlásení jeden zo spoluautorov štúdie Morten Bo Madsen. Znamená to, že počas zimných nocí sa na povrchu Marsu dejú podobné veci, ako keď sneh tu na Zemi dopadne na cestu, ktorú predtým cestári posypali soľou.
„Keď nadíde noc, istý objem vodnej pary kondenzuje a v podobe ľadových kryštálikov dopadá na povrch. Perchloráty však majú vysokú schopnosť absorbcie a po styku s vodou vytvárajú soľný roztok (orig. ‚brine‘ – pozn. red.), čím znižujú bod mrazu, a kryštáliky ľadu sa tak môžu zmeniť na tekutú vodu,“ vysvetľuje Madsen.
Tento roztok solí a vody sa potom dostáva ešte hlbšie pod povrch, kde sa v ňom rozpúšťajú ďalšie soli, a takto sa neskôr môžu vytvoriť akési podzemné prúdy. To by mohlo vysvetľovať aj záhadu tmavých pásov, ktoré v roku 2011 zachytili satelitné snímky Marsu.
Život by sa tam zrejme neudržal
Sonda Curiosity na tečúcu vodu zatiaľ nenatrafila. Autori štúdie však tvrdia, že hoci priamy dôkaz o tekutej vode na Marse nemáme, ich nepriame dôkazy svedčia o tom, že je to len otázka času.
„To, čo vidíme, sú podmienky priaznivé na vznik soľných roztokov na povrchu planéty. Je to podobná situácia, ako keď sme po prvýkrát objavili exoplanéty – nevideli sme ich priamo, boli sme však schopní zachytiť ich gravitačné pôsobenie na hviezdy,“ povedal pre BBC Martín-Torres.
Výskumníci tiež tvrdia, že takejto vody môže byť na Marse oveľa viac. Kráter Gale, kde pôsobí sonda Curiosity, sa totiž nachádza blízko rovníka, kde sú podmienky nepriaznivejšie. Je tam teplejšie a v atmosfére je menej vodnej pary ako v iných oblastiach Marsu.
„Fakt, že sa to deje tam, znamená, že podobný jav je inde ešte častejší,“ povedal pre portál Vox Alfred McEwan, jeden zo spoluautorov štúdie. Vedci však vylučujú, že prítomnosť takejto tekutej vody znamená prítomnosť života na Marse.
„Aktivita vody a teploty sú pravdepodobne príliš nízke na to, aby podporovali život tak, ako ho poznáme na Zemi,“ napísali v štúdii. Podľa BBC sa napríklad teplota soľných roztokov na Marse pohybuje okolo -70 °C a navyše sú vystavené silnej radiácii. Tá pochádza najmä zo Slnka a okolitého vesmíru, a keďže Mars nemá magnetické pole, tieto častice dopadajú priamo na jeho povrch.
Štúdia je dostupná z doi: 10.1038/ngeo2412
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
