Múr nestojí, s Ruskom sa nekamaráti. Trumpov rok bol mimo Twitteru normálnejší, ako sa čakalo
Čo americký prezident presadil? Niektoré kontroverzné sľuby nesplnil, iné áno.
Bol to rok, v ktorom sa hľadal význam slova covfefe, rozoberalo sa, či je veľmi stabilný génius alebo či má väčšie tlačidlo ako „nízky a tlstý“ líder Severnej Kórey. V sobotu si svet pripomenie prvé výročie inaugurácie Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Za jeho prvý rok v úrade veľkú časť pozornosti v médiách zaberali jeho šokujúce a urážlivé vyjadrenia na Twitteri.
Spolu s knihou Michaela Wolffa zo zákulisia Bieleho domu to viedlo až k tomu, že sa v Spojených štátoch otvorene začalo hovoriť o tom, či je Trump duševne spôsobilý na výkon prezidentského úradu.
Jeho tweety však často zatienili to, čo skutočne Trump za jeden rok dokázal (a nedokázal) v Amerike zmeniť.
„Zameranie sa na Trumpovu osobnosť je zodpovedné aj potrebné. Ale pre hodnotenie, aký je doteraz prezident, je to tiež neúplné a nebezpečne to odvracia pozornosť,“ napísal magazín Economist.
Spýtali sme sa analytikov, ako vnímajú to, čo Trump za prvý rok dokázal presadiť. Niektoré sľuby splnil, no mnohé nebezpečné (zatiaľ) nie.
NATO nie je zastarané
Slovákov môže najviac zaujímať, ako zmenil americkú zahraničnú politiku. Pred voľbami zaujali v Európe slová o tom, ako je NATO zastarané, a tiež jeho priateľské vyjadrenia na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina. Zrejme aj Rusi očakávali, že v Trumpovi budú mať do istej miery spojenca. To sa nestalo.
Slovenský analytik Dalibor Roháč z think-tanku American Enterprise Institute žijúci v USA vraví, že v niečom je Trump lepší a v niečom horší, ako očakával.
„Vidno viac kontinuity a ´normálnosti´, než by sa človek nazdával. NAFTA (dohoda o voľnom obchode medzi USA, Mexikom a Kanadou, ktorú chcel Trump prekopať, pozn. red.) stále existuje,“ hovorí pre Denník N.
Odchod od Parížskej klimatickej dohody, ktorú Američania nepodpísali ako jediný štát na planéte, je podľa neho z väčšej časti symbolickým gestom. „Prítomnosť NATO v Európe sa posilnila. S novými sankciami, ktoré schválil Kongres, Spojené štáty zaujali pomerne silnú pozíciu voči Moskve,“ dodáva Roháč.
Veľkú časť roka zamestnávala médiá slovná prestrelka medzi Trumpom a Severnou Kóreou, ktorá podľa niektorých zbytočne eskalovala konflikt. Roháč si však myslí, že tieto „tvrdé, ba až teatrálne Trumpove výpady nemuseli byť nutne na škodu“.
Na druhej strane nad očakávania horší bol podľa neho rok v tom, že sa potvrdil trend, v ktorom americká zahraničná politika rezignovala na svetové líderstvo, čo vidieť napríklad v Sýrii. „Američania jednoducho nechcú byť svetovými policajtmi, ani nechcú písať pravidlá, podľa ktorých sa má svet riadiť. Ale svet policajtov a pravidlá potrebuje a otázkou je, kto (ak vôbec niekto) do tejto roly dorastie,“ hovorí.
Politológ z Univerzity v New Hampshire Andrew Smith hovorí, že americká zahraničná politika je za Trumpa tvrdšia voči Číne, Severnej Kórei, Iránu aj Dáišu (Islamskému štátu).
„Musíme počkať a uvidíme, aký to bude mať dosah, ale je to určite hlavná zmena oproti zahraničnej politike Obamovej vlády,“ hovorí Smith.
Koalícii vedenej USA sa podarilo poraziť Islamský štát v Iraku a Sýrii, aj keď stratégia ofenzívy sa podľa PolitiFact nastavila už za vlády Baracka Obamu. Navyše, za Trumpa bolo bombardovanie krvavejšie. Podľa stránky Airwars počet civilných obetí kampane koalície od minulého marca výrazne stúpol a prekonal aj počty mŕtvych civilistov ruských útokov.
Ekonomika v skvelých číslach
Donald Trump sa počas roka často chváli priaznivou ekonomickou situáciou. Trhy lámu rekordy, za rok pribudlo 2,1 milióna pracovných miest a nezamestnanosť v USA je 4,1 percenta, čo je 17-ročné minimum. Aj Afroameričanov bez práce, ktorí väčšinou Trumpa nevolili, je podľa BBC najmenej od sledovaného obdobia za 45 rokov.
Je to z veľkej časti zhoda okolností. Trump sa ujal vlády v období rastu hospodárstva (v súčasnosti vyše tri percentá HDP), ktorý sa začal už za Obamu. Kroky Trumpa majú na to len malý vplyv a prejavia sa až v budúcnosti.
V ekonomike presadil Trump svoj najväčší zákon. Išlo o daňovú reformu, najväčšiu za posledných 31 rokov. Politológ Smith hovorí, že toto ho prekvapilo najviac.
„Výsledok bol oveľa konzervatívnejší, ako som si myslel, že môže prejsť cez Kongres,“ tvrdí.
Reforma výrazne znižuje dane – pre firmy (z 35 na 21 percent), pre bohatých aj bežných ľudí. Podľa Smitha firmy v Amerike na ňu reagujú pozitívne.
Zároveň to však výrazne zvýši deficit, možno až o jeden bilión (tisíc miliárd) dolárov za desať rokov. Daňové úľavy pre ľudí na rozdiel od firiem budú trvať len desaťročie. The Economist nazval túto reformu „regresívnou a neopodstatnenou“.
„Podpora podnikania je, samozrejme, legitímna, aj keď je otázne, nakoľko je takýto stimul namieste v čase, keď ekonomický rast je aj tak na slušnej úrovni. Celé sa to zdá byť skôr načasované skôr politicky, kým ešte majú republikáni väčšinu v Kongrese, než podľa ekonomickej logiky. Je tiež ironické, keď pravicová vláda tlačí reformy, ktoré zvýšia deficit a dlh,“ hovorí slovenský ekonóm Ján Žilinský pôsobiaci na Newyorskej univerzite.
Dodáva, že táto reforma je v istom zmysle naplnením jeho sľubov o tom, že Amerika bude na prvom mieste. „Tie americké firmy, ktoré majú výrobné pobočky v zahraničí, budú platiť nižšie dane, ak zahraničné príjmy budú investovať naspäť v USA,“ dodáva Žilinský.
Múr nestojí
Smith za Trumpov úspech považuje aj voľby konzervatívnych sudcov na americké súdy (ktorí tu budú aj po jeho odchode z úradu) alebo tiež množstvo regulácií, ktoré zrušil. Economist však píše, že v mnohých prípadoch sa tým znížia štandardy v otázke životného prostredia či ochrany ľudského zdravia.
Niektoré kontroverzné sľuby z kampane Trump zatiaľ nepresadil. Nepodarilo sa mu vyhostiť všetkých 11 miliónov ilegálnych imigrantov, ako hrozil (počet vyhostených v roku 2017 sa veľmi nelíši od predchádzajúcich rokov, aj keď počet zatknutí výrazne narástol).
Rovnako nezvýšil tarify na dovoz čínskych produktov na 45 percent. Nepodarilo sa mu získať financie na múr na hraniciach s Mexikom.
Najbúrlivejší rok
Debaty o skutočných zmenách však počas celého roku zatieňovali šokujúce vyjadrenia či klamstvá (za rok ich povedal vyše dvetisíc) Donalda Trumpa. Naposledy napríklad hovoril o chudobných krajinách ako o špinavých dierach (shitholes), čo spôsobilo diplomatický konflikt.
„Bol to najbúrlivejší rok od čias Billa Clintona. Nikdy som nevidel prezidenta, aby v dobrom či v zlom v takej miere ovládal spravodajstvo médií ako Trump,“ hovorí Smith.
Podľa Dalibora Roháča to má vplyv aj na pozíciu Ameriky vo svete. „Politika bola vždy tak trochu reality šou, ale Trump to so svojím twitterovským účtom dohnal do nového extrému. Výsledkom je postupné oslabovanie amerického ministerstva zahraničia odchodmi diplomatov, verejne viditeľné konflikty medzi Trumpom a členmi jeho kabinetu či funkcionármi Bieleho domu. Zahraniční partneri teraz nevedia, kto vlastne v mene USA dnes hovorí,“ dodáva slovenský analytik vo Washingtone.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
