Denník N

Železnice postavili úplne novú stanicu v Púchove, zdedila staré problémy

Nová železničná stanica v Púchove. Foto – Autor
Nová železničná stanica v Púchove. Foto – Autor

Žiadne občerstvenie, wifi, problémy s údržbou. Ale aj nádej do budúcnosti.

Zrýchlenie koľajníc medzi Novým Mestom nad Váhom a Púchovom na 160 km za hodinu znamenalo zmenu ich polohy. Novej trase však zavadzala železničná stanica Púchov, a tak ju v roku 2012 zbúrali. Nová vznikla ako drobná súčasť tohto projektu za 250 miliónov eur. Nikdy sa oficiálne pred médiami neprestrihávala páska, stanicu otvárali postupne od roku 2016. Na rozdiel od podobne starej Bratislavy – Predmestie je aj otvorená a tak je to najnovšia stanica, ktorú môžu cestujúci naozaj využívať.

Veľké priestory a problém s údržbou

Vo svete tendrov na eurofondy vyhráva najlacnejšia ponuka a preto neprekvapí, že stanica v Púchove nepôsobí nijako výnimočne. Z hľadiska služieb cestujúcim nie je veľmi odlišná od tých, ktoré ŽSR prevádzkuje roky. Vzhľadovo je skôr dielom projektanta, ako architekta.

Hoci na architektúre sa šetrilo, na priestoroch nie. Cez dva páry automatických dverí sa ide do veľkej vstupnej haly, ktorá sa ťahá cez dve podlažia. Na prízemí je napohľad dosť miest na sedenie, a preto prekvapí, že je tu aj poschodie, ktoré má v dvoch „skleníkoch“ sedenie pre ďalších, možno 60 ľudí. Vedú sem dve schodištia a výťah.

ŽSR už postavili mnoho staníc, na ktorých mali problém udržiavať horné poschodie v čistote, často skončili zničené a na záver zamrežované. Až na ovracanú zem v čase návštevy boli zatiaľ čakárne v Púchove čisté a dokonca využívané. V roku 2017 totiž projektanti kreslia všade viac zásuviek, a preto boli čakárne plné mládeže s telefónmi na nabíjačkách.

Veľké čakárne môžu pôsobiť ako zbytočný priestor na údržbu navyše, tunel pod stanicou do obce Horné Kočkovce, ktorý je súčasťou stanice, je však nevyhnutnosť. Minulý rok miestne médiá už riešili jeho zlý stav. „Schody sú špinavé, opadávajú kachličky.“ Odpoveď ŽSR znela, akoby im potreba údržby napadla až dodatočne. Odpísali, že vyhlasujú výberové konanie na upratovanie. Zrejme sa netýka grafitov, východ podchodu bol v čase našej návštevy posprejovaný.

Toalety majú klasicky stály dozor, ale projektantom zjavne nikto nepovedal, že pani bude za čistotu aj vyberať peniaze. Nová stanica jej priniesla skôr zhoršenie pracovných podmienok, sedí v miestnosti určenej pre výlevku. Označenie záchodov je amatérsky prefotené na kancelárskych papieroch. Mimochodom, odpad ŽSR ani v najnovšej stanici neseparuje.

Zlepšujeme sa, neveríte?

Na predaj lístkov tu stále slúžia dve drobné okienka, hoci Železničná spoločnosť Slovensko už dávno namiesto nich zavádza skôr klientske centrá, pripomínajúce prostredie banky.

Sám štátny dopravca má momentálne kampaň o zlepšovaní kultúry cestovania. Kultúru predaja ale naopak ešte zhoršuje. Celé okienko je polepené amatérskymi letákmi na doplnkový tovar ako „balóny šťastia“.

Ani najnovšia stanica nebola príležitosťou, aby sa dopravca dohodol so ŽSR na takom detaile, ako napríklad zabudovanie terminálu na platobné karty do okienka. Pokladníčky stále musia zariadenie strkať do malého otvoru na peniaze, akoby mali byť platobné karty len dočasný výstrelok.

Čo je určite dočasné, sú okienka samotné. Predaj lístkov bude do pár rokov takmer určite fungovať cez smartfóny, automaty alebo priamo vo vlakoch. Snáď je toto jedno z posledných okienok železničných pokladníc, ktoré sa na území Slovenska od čias Rakúsko-Uhorska postavili.

Nech sa páči, najedzte sa inde

Vstup do jediného malého kúta na stanici, ktorý vyzerá, že by ste si tam mohli kúpiť niečo na jedenie, hatí lavička. Aj pri pohľade cez ňu je úplne zrejmé, že vnútri si nič nekúpite. Priestor je prázdny. Na dverách je nalepený oznam, ktorý správne odhaduje, že hľadáte jedlo. Sú tam adresy troch najbližších jedální či predajní potravín. Pritom vyše tisíc cestujúcich denne, ktorí stanicu podľa štatistík  využijú, by obchodík uživilo.

Aj na toto sa miestne médiá často pýtali. Odpoveď ŽSR bola, že eurofondy, za ktoré stanicu stavali, neboli určené na komerčné priestory. Reálne tam malý priestor pre obchodík nakreslili a postavili. Ale teraz slúži len ako nosič informácie, že najesť sa dá inde.

Samozrejme, investícia do koľajníc, signalizačných systémov a celej výpravnej budovy je omnoho dôležitejšia ako nejaký obchod. Ale fakt, že európske železničné stanice, hoci aj financované z eurofondov, majú bežne obchody aj reštaurácie, podnecujú skôr myslieť si, že papiere si nevypísali správne Železnice Slovenskej republiky.

„Sme si vedomí, že poskytovanie doplnkových služieb je bežným a zaužívaným javom takmer v každej železničnej stanici,“ povedala ŽSR o chýbajúcom gastre v Púchove.

Našťastie, na kávu, sušienky a vodu sú tu aspoň tri automaty, na ktoré ŽSR podľa stanoviska miestnych médií vybavila výnimku na ministerstve dopravy.

Prestrihávanie pásky

Prvé vizualizácie novej stanice v Púchove majú takmer desať rokov, ide o veľký projekt s množstvom kompromisov a odráža sa na ňom známy fakt, že ŽSR sa dlhodobo nevnímajú ako zákaznícky orientovaná spoločnosť, ale ako správca koľají, ktorého zákazníkom je Železničná spoločnosť, Cargo či Regiojet.

Správca železničných staníc však má dôležitú úlohu v presádzaní ľudí z áut do vlakov. Našťastie v ŽSR si to začínajú uvedomovať. Riaditeľ železníc v poslednom rozhovore pre SME povedal, že „v budúcnosti by chceli urobiť podrobný manuál, z ktorého by sa vychádzalo pri modernizácii a rekonštrukcii staníc“.

Ak by bola ďalšia nová stanica po Púchove v architektonickej ročenke, bolo by to úžasné. Na začiatok bude stačiť občerstvenie, wifi, jednotný navigačný vizuál, bezpečné parkovanie bicyklov, menej, ale dobre udržiavaných priestorov, moderná predajňa lístkov… to už sa oplatí aj prestrihávať pásku.

Teraz najčítanejšie