Denník N

Po 3 rokoch nemá štát ani jednu akciu Váhostavu, ani jedného človeka v orgánoch firmy, hoci naň minul 11 miliónov

Takto to vyzeralo, keď v apríli 2015 schôdza veriteľov schvaľovala reštrukturalizačný plán firmy. Foto - Tasr
Takto to vyzeralo, keď v apríli 2015 schôdza veriteľov schvaľovala reštrukturalizačný plán firmy. Foto – Tasr

Policajti sľubujú, že pre Váhostav padne žaloba. Podobne to vyzeralo aj v prípade Doprastav, už ho nevyšetrujú.

Pamätáte sa, ako Robert Fico pred troma rokmi sľuboval, že je pripravený pomôcť obetiam Váhostavu a nebude to na úkor daňových poplatníkov? „Musí aj spoločnosť Váhostav prevziať nejakú ekonomickú zodpovednosť za stav, ktorý vznikol,“ rečnil Fico, keď oznámil, že s firmou Juraja Širokého vyrokoval 49-percentný podiel vo firme pre zraniteľných veriteľov firmy.

Prešli tri roky a všetky akcie Váhostavu naďalej vlastní Juraj Široký. Formálne sa k nim hlási približne rok. Predtým to s akcionármi vyzeralo takto:

Keďže štát medzičasom skúpil pohľadávky jeho veriteľov v hodnote 26,5 milióna eur (za polovicu ich hodnoty), má na sebe dlhy aj nárok na akcie.

Doteraz Širokého firma splatila štátu takmer 2 milióny eur z pohľadávky, žiadne akcie mu však neposunula. Štát tak nemá žiadny vplyv na Širokého firmu, žiadneho človeka v jej dozornej rade či predstavenstve, zatiaľ len zaň splácal dlhy voči menším stavebníkom.

Naopak, Váhostav ďalej stavia pre štát, a na väčšinu dlhov môže na dlhý čas zabudnúť.

Podľa súdneho plánu postačí, ak do konca júna 2020 splatí nezabezpečeným veriteľom 19 percent dlhov. Pri 104-miliónovom dlhu to znamená 19,5 milióna eur.

Manažéri Váhostavu tak do roku 2020 nemusia riešiť, ako splatia zvyšných 84 miliónov eur. Tento zvyšok si môžu veritelia pýtať až potom, a to do hodnoty 50 percent napríklad cez exekúcie a neskôr až do 100 percent – ak firma vykáže zisk.

Matovič: Pomoc sponzorovi

Komentár z vládneho úradu Roberta Fica k súčasnému stavu vo Váhostave sme nedostali.

Ministerstvo financií (má na starosti agendu akcií Váhostavu) píše, že robí všetko preto, aby sa investované peniaze rýchlo vrátili. Štátna Slovenská konsolidačná, ktorá o akciách rokuje, sľubuje, že hotovú dohodu o akciách všetci neskôr uvidia vo verejnom registri zmlúv.

„Ja sa obávam, že to bude iba spôsob, ako použiť spoločné peniaze na podporu sponzora Smeru, a podľa skutkov to vyzerá tak, že to tak aj bolo myslené,“ okomentoval šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič.

Keď premiér chce, veci sa riešia rýchlo. Kauzu Váhostav považoval pred tromi rokmi (po tlaku médií a opozície) za takú vážnu vec, že jej predznamenal trestno-právnu dohru.

„Vidíme tam zjavné znaky trestného konania, predovšetkým podvodu, a vidíme tam znaky poškodzovania veriteľa,“ rečnil v apríli 2015, keď firma potrebovala prejsť odpisom dlhov a v jej priestoroch urobili policajti raziu.

Pre Váhostav sľubujú žalobu

„Môžeme konštatovať, že z rozsiahleho spisového materiálu vyšetrovateľ Policajného zboru v jednej časti už vyhodnocuje získané dôkazy a v dohľadnej dobe bude spracovaný návrh na podanie obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,“ odpísali z Prezídia Policajného zboru v januári 2018.

Zrejme pôjde o poškodzovanie veriteľa, ako avizoval premiér.

Podobné podozrenie skúmali vyšetrovatelia z Národnej kriminálnej agentúry aj v prípade odpisovania dlhov Doprastavu. Minulý rok v máji zastavili trestné stíhanie. Odvolali sa na paragraf, podľa ktorého „nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci“.

Ako odpísali dlhy

  • V apríli 2015 dlhoval Váhostav nezabezpečeným veriteľom 104 mil. eur (časť z toho, vyše 30 mil. eur vlastnia schránkové firmy).
  • Reštrukturalizačný súd schválil, že Váhostav musí počas piatich rokov vyplatiť 18,75 % z týchto pohľadávok.
  • V tom bol zahrnutý príspevok bánk, ktoré sa vzdali časti svojich zaistených pohľadávok v prospech veriteľov bez záruk a namiesto 100 % dostanú 85 %.
  • Ústupok bánk bola časť balíka dohôd, ktoré v reakcii na kauzu Váhostav predstavil premiér Robert Fico.
  • Po tlaku médií a opozície jeho poslanci zmenili konkurzný zákon.
  • Podľa tejto zmeny platí, že keď skončí súdom schválený splátkový kalendár (5 rokov), zostane zvyšok dlhov ďalej bežnými dlhmi do hodnoty 50 percent. Veritelia si ich budú môcť vymáhať aj cez exekúcie.
  • Zvyšok hodnoty pohľadávok v reštrukturalizácii do 100 percent zostáva majetkovým právom a veritelia si môžu peniaze pýtať, ak firma vykáže zisk.
  • Veriteľom, ktorým sa tento plán nepozdával, ponúkla vláda možnosť predať jej pohľadávky za ich polovičnú hodnotu, najviac však za 200-tisíc eur. Preto sa ponuka javila menej výhodne pre tých, ktorým Váhostav dlhoval viac než 400-tisíc eur.
  • Pohľadávky štátu v hodnote 26,5 milióna eur nakoniec predalo štátu 467 firiem. Štát za ne zaplatil 12,6 milióna eur.
  • Cez splátkový kalendár zaplatil Váhostav štátu zatiaľ 1 987 465,76 eura, ďalšia splátka príde v júni 2018 a posledná v roku 2020.

Kauza Váhostav

Problémy Doprastavu

Teraz najčítanejšie