Prečo sa Lukašenko bojí Putina a každý chce byť v Minsku taxikárom
Bieloruský prezident odkazuje Európe, že sú aj horší diktátori ako on, a myslí pritom na vodcu v Kremli. Bielorusku vládne už vyše 20 rokov a zrejme na tom nič nezmenia ani novembrové prezidentské voľby.
„Už nie som posledný európsky diktátor. Sú diktátori horší ako ja, nie? Som už menšie zlo,“ povedal nedávno s úsmevom bieloruský prezident Alexander Lukašenko v rozhovore pre agentúru Bloomberg.
A mal na mysli ruského kolegu Vladimira Putina.
Strach z Putina
Odkedy Rusko anektovalo Krym a podporuje proruských separatistov na východe Ukrajiny, ocitlo sa Bielorusko v nepríjemnej situácii.
„Všetci vieme, že môžeme byť ďalší na rade,“ hovorí bieloruský opozičný politik Vincuk Viačorka, ktorý nedávno na pozvanie organizácie Človek v ohrození navštívil Slovensko.
Lukašenko odsúdil anexiu Krymu a k politike Ruska voči Ukrajine sa vyjadruje často veľmi kriticky. Práve v Minsku sa odohrali vlani v septembri a v polovici februára kľúčové mierové rozhovory o vojnovom konflikte na východe Ukrajiny.
Síce vojnu nezastavili, ale podľa západných politikov sú dohody z Minska jedinou šancou, aby sa z konfliktu na Donbase nestala totálna vojna.
Bieloruský spisovateľ: Lukašenko je náš McDonald’s. Svet pozná len jeho, nám je fuk
„Správa sa ako mierotvorca, ale nie je neutrálny. Na vojnových základniach sú ruskí vojaci a nad hlavami nám lietajú ich stíhačky. Do otvorenej konfrontácie s Putinom by nešiel. Bojí sa Ruska, na druhej strane však verbálne podporuje Ukrajincov, veľa Bielorusov je na ich strane, takže by šiel proti sebe, keby to nerobil,“ rozpráva Viačorka.
„Lukašenko tvrdí, že sa zmenil. Stále je však ten istý, hrá svoju hru na obe strany šikovne ďalej a naďalej drží vo väzení niekoľko politických väzňov,“ dodáva o najdlhšie vládnucom politikovi v Európe.
Týždenník Economist v poslednom čísle pripomína, že v roku 2010 po prezidentských voľbách skončilo sedem z deviatich kandidátov vo väzení a Bielorusko ostáva jedinou krajinou Európy, kde platí trest smrti. Vlani popravili troch ľudí.
Alarmed by Ukraine, Russia's ally Belarus is flirting with Europe http://t.co/rFXTwUzwea pic.twitter.com/0l7gYtc2Qa
— The Economist (@TheEconomist) April 10, 2015
Ukrajinský sentiment a ekonomická kríza
Napriek tomu sa však niečo zmenilo. V uliciach Minska od ukrajinskej krízy pomerne často pochodujú mladí ľudia s ukrajinskými modrožltými vlajkami a doma zakázanými červeno-bielymi zástavami (farby pôvodnej vlajky Bieloruska).
Koncom marca, keď opozícia tradične oslavuje bieloruskú nezávislosť, si so sebou zobrali aj transparenty „Rusko = vojna“.
A polícia ani bieloruská tajná služba KGB nezasiahla.
„Keby režim povolil demonštráciu po pracovnej dobe, prišlo by aj viac ľudí ako len niekoľko stoviek,“ hovorí slovenský analytik Balázs Jarábik, ktorý bol osobne na proteste v Minsku.
Krajina podľa neho veľmi silne pociťuje ekonomickú krízu. Dole ju ťahá aj slabý ruský rubeľ a stagnácia ruskej ekonomiky. „Na jedno miesto sa teraz hlási bežne sto ľudí. Štátne podniky prepúšťajú, prípadne zavádzajú krátke trojdňové pracovné týždne,“ hovorí Jarábik.
Niečo také si Bielorusi za Lukašenka nepamätajú.
„Prudko sa zvýšil počet taxikárov v Minsku a ich ceny klesli aj o 70 percent. Ten, kto môže, robí popri bežnej práci aj taxikára,“ rozpráva analytik slovenského think-tanku CEPI žijúci vo Vilniuse.
Bielorusko tento rok na jeseň čakajú prezidentské voľby. To, že ich po vyše 20 rokoch znovu vyhrá Lukašenko, spochybňuje málokto.
„Teraz je pre Bielorusov – keď sa pozerajú na to, čo sa deje na Ukrajine – oveľa dôležitejšia stabilita ako ekonomika. Je jasné, že výsledky volieb nebudú zodpovedať reálnym číslam. Ľudia tú však nechcú žiadne majdany. To by tu hneď nabehli Rusi, čo si uvedomuje aj opozícia,“ hovorí Jarábik.
Verbálne síce Bielorusko stále útočí na Západ a NATO, v skutočnosti si však podľa Jarábika ľudia uvedomujú, že najväčšia hrozba pre nich je Rusko.
„Keď zvážite to, že začali meniť svoju oficiálnu bezpečnostnú stratégiu, kde sa Rusko vždy uvádzalo ako najväčší spojenec, tak je to výrazná zmena,“ hovorí Jarábik.
Bieloruský parlament tento rok okrem iného prijal zákon namierený proti prípadným zeleným mužíčkom – neoznačeným ruským vojakom, ktorí pred rokom začali ruskú okupáciu Krymu.
„Lukašenko pokračuje aj naďalej v tom, čo sa mu šikovne darilo posledných 15 rokov. Hrá svoju opatrnú partiu s Ruskom a zároveň sa snaží byť akceptovaný v Európe, ktorá zistila, že ho svojimi sankciami nezmení,“ uzatvára Jarábik.
Aj podľa riaditeľa londýnskeho Centra pre európsku reformu Charlesa Granta je ukrajinská kríza príležitosťou pre EÚ. Po ukrajinskej kríze je bieloruské vedenie podľa neho náchylnejšie k lepším vzťahom s Bruselom.
„Napriek tomu, že politický autoritársky systém sa zdá byť nemenný, pre ekonomiku a zahraničnú politiku by to platiť nemuselo. Európska únia by mala využiť geopolitickú príležitosť, ktorá sa zjavila v Bielorusku,“ napísal Grant na svojom blogu.
