Denník N

Štefunko povedie Progresívne Slovensko: Nie sme žiadni vítači imigrantov

Ivan Štefunko. Foto N – Vladimír Šimíček
Ivan Štefunko. Foto N – Vladimír Šimíček

Trúfame si na desať až pätnásť percent, hovorí nový predseda hnutia Progresívne Slovensko Ivan Štefunko. Odmieta vládu so Smerom a hovorí, že spájanie sa so stranou Miroslava Beblavého „nie je na programe dňa“.

Snem nového hnutia Progresívne Slovensko zvolil za svojho predsedu Ivana Štefunka (40). V rozhovore hovorí:

  • či má na to, aby bol lídrom politickej strany,
  • aký je vzťah hnutia a bystrického župana Jána Luntera,
  • aký je rozdiel medzi nimi a stranou Miroslava Beblavého,
  • čo hovorí na výčitky Richarda Sulíka, že sú proimigrační ľavičiari,
  • aj či môže jeho politickú dráhu ovplyvniť podnikanie so skupinou Pro Partners.

Keď Progresívne Slovensko vznikalo, novinári sa vás pýtali, kto bude vašou tvárou. Najprv sa špekulovalo, či to bude Andrej Kiska, potom, či oslovíte Ivetu Radičovú. Nakoniec ste predsedom vy. Neberte to zle, ale – bude to stačiť?

Bude to stačiť, lebo sme postavili veľmi dobrý tím ľudí, ktorí sa vzájomne dopĺňajú, a do budúcna budú pribúdať ďalšie osobnosti. Nie som líder, ktorý búcha do stola; som ten, kto vie združovať ľudí. Sme partia, kde má každý svoj príbeh a každý má aj čo povedať do fungovania hnutia.

Na Slovensku sme však zvyknutí skôr na strany postavené na silných lídroch.

My robíme všetko inak.

Mohol sa stať predsedom Progresívneho Slovenska niekto iný?

Mohol, ale nestal. Minimálne traja či štyria ľudia mohli byť pokojne predsedami. Nakoniec sme zrejme vyšli najmä z toho, že som dal väčšinu ľudí dokopy. Každého jedného človeka som s našou myšlienkou oslovil ja alebo Martin Filko. Okrem toho, ono nie je úplne jednoduché stať sa lídrom neparlamentnej strany, ktorá má pred sebou veľa bojov.

Sledujem Miroslava Beblavého, ktorý má tiež ambíciu viesť novú vlastnú stranu, Spolu. V poslednom čase o ňom vychádzajú promo články v bulvári, napríklad o tom, ako sa zoznámil so ženou, na Facebooku zverejňuje vtipy s mačičkami a dokonca začal blogovať na portáli pre mladých, refresher.sk – zrejme aby ukázal voličom svoju ľudskú stránku. Čo budete robiť vy, aby ste presvedčili, že ste tiež človek?

Budem venovať najbližšie dva roky svojho života chodeniu po Slovensku a ukazovaniu svojej ozajstnej tváre.

To je všetko? Nové strany zväčša skúšajú rôzne marketingové triky. Keď do Siete prišiel politický marketér Radovan Choleva, lídrom vyzliekol kravaty a vyhrnul im košele. V Progresívnom Slovensku nemáte manuál, ako z vás spraviť populárneho lídra?

Nemáme, ideme po obsahu a ten nám zvýši popularitu. Marketing nie je niečo, čím sa momentálne zaoberám. Naozaj sa venujem tomu, ako zmeniť túto krajinu – to je dôvod, prečo my všetci ideme do politiky. Je zaujímavé, že na Progresívnom Slovensku nikto nespochybňuje, či sme kompetentní – to každý uznáva, že sme. Ale všetci riešia, či budeme vedieť pritiahnuť ľudí. Je to trochu špecifická vlastnosť slovenských komentárov. Na druhú stranu, ja počúvam ľudí, nechám si poradiť, a keď prídu s niečím, čo nie je odtrhnuté od reality, tak s tým budem v pohode. No odmietam byť za Mickey Mousa. Politik sa nemusí vyzliekať donaha, aby bol iný.

Je na Slovensku nejaká osobnosť, ktorú ste lákali do hnutia, ale dala vám košom?

Je niekto, koho som oslovil, a zatiaľ povedal: „Ešte nie.“

Kto to je?

To vám nemôžem povedať. Dôvody, prečo ľudia hovoria „ešte nie“, sú v zásade dva. Po prvé, ak niekto povie, že ide do politiky, prestane mať možnosť vyjadrovať sa k svojim odborným témam. Stalo sa to aj mne. Pri všetkej skromnosti, naozaj sa vyznám do inovačného a startupového prostredia, no prestali ma oslovovať, lebo si všetci povedia – veď to je už politik. Po druhé, je zbytočné mať dva roky pred voľbami desiatky ľudí, ktorí sa politicky angažujú, bez toho, aby mali reálnu možnosť priložiť ruku k dielu. Našou stratégiou je postupne oznamovať ďalšie inšpiratívne osobnosti, ktoré sa k nám budú pridávať.

Ivan Štefunko. Foto N – Vladimír Šimíček

Medzi ohlásenými rečníkmi na vašom sneme je aj starosta Spišského Hrhova, Vladimír Ledecký. Vstúpi do Progresívneho Slovenska?

Keďže vystupuje na našom sneme, má k nám minimálne blízko. Ale členom hnutia nie je a momentálne k nám nevstupuje.

Čo Ján Lunter, ktorý sa po svojom víťazstve v župných voľbách ukázal na vašej debate a pochválil váš program – a ktorého ste niektorí z hnutia finančne podporili v kampani?

Podporili, transparentne cez transparentný účet. Aj s Jánom Lunterom máme k sebe blízko, lebo máme podobné DNA. To DNA je, že predtým, než poviem, že chcem kandidovať, predstavím jasný plán a víziu, čo chcem so svojím mandátom spraviť, a dám dokopy tím podporovateľov, ktorí sa ku mne hlásia. Toto je príbeh Jána Luntera, Matúša Valla (kandidáta na bratislavského primátora – pozn. red.) aj Progresívneho Slovenska. Ján Lunter má pred sebou veľmi ťažkú robotu, má čo robiť, aby zmenil kraj, ktorý dlho upadal. No sme blízki strategickí partneri.

Má Miroslav Beblavý so svojou stranou Spolu výhodu, že ho je, spolu s Jozefom Mihálom, v parlamente viac vidieť?

Má, lebo má reálnu šancu už teraz ovplyvňovať dianie, aj keď mu zákony neprechádzajú, lebo je v opozícii. Na druhej strane, tým, že už v parlamente je, ho ľudia berú ako súčasť establišmentu, ako človeka, ktorý už mal šancu niečo dokázať. Napriek tomu, že Miro je veľmi pracovitý človek, veľa vecí mu nevyšlo, nie jeho vinou, bolo to dané okolnosťami. Naša výhoda je, že 95 percent našich zakladajúcich členov nebolo v žiadnej strane. Sú to ľudia, ktorí už uspeli vo svojich oblastiach alebo regiónoch, a dnes cítia, že naša generácia musí pohnúť Slovensko dopredu. To sú naše dejiny – vždy nejaká generácia posunula krajinu vpred. Teraz to musíme urobiť my.

Beblavý pred pár dňami spustil web Vyššiemzdy.sk, vďaka jeho návrhom týkajúcim sa príjmov je ho počuť v téme, ktorú aj premiér Fico označil za tému roka, teda boj za vyššie platy. V akej téme bude vo verejnej debate počuť hlas Progresívneho Slovenska?

Publikovali sme Víziu Slovenska do roku 2030, kde sa zamýšľame nad tým, kedy sa Slovensko môže posunúť dopredu. Pôjde to len vtedy, keď zásadným spôsobom zmení svoje vzdelávanie. Aj vyššie platy môžu prísť vtedy, keď ľudia budú mať viac zručností a znalostí. Zásadnou transformáciou vzdelávacieho procesu dosiahneme, že sa ľudia môžu mať o niekoľko rokov lepšie. Uznávam, že téma vyšších platov je relevantná, a držím jej palce. No my sa pozeráme trochu ďalej.

Lenže v mojej hlave si neasociujem Progresívne Slovensko s nejakou silnou vzdelávacou reformou.

Lebo sme len teraz vznikli. Hneď, ako zbalíme veci po sneme, ideme komunikovať naše kľúčové témy. Doteraz sme boli občianskym združením, kvalitne a odborne sme pripomienkovali napríklad reformu Učiace sa Slovensko. No nemali sme legitimitu ani moc niečo presadzovať, keď sme ešte neboli konštituovaní.

Vetu „budeme sa venovať vzdelávaniu“ povie každý politik. Povedzte mi jednu zásadnú konkrétnu vec, ktorú chcete v oblasti vzdelávania docieliť.

Zásadnou vecou, o ktorej sa z času na čas rozpráva, no nikdy sa to neuskutoční, je šanca na zásadnú reformu metódy vzdelávania cez zlepšenie postavenia učiteľa. Podľa princípu „menej naučených vedomostí, no viac zručností“. Učiteľ je druhou najhoršie platenou profesiou, na ktorú je potrebné vysokoškolské vzdelanie. Potrebujeme zatraktívniť učiteľské povolanie, aby na pedagogické fakulty nechodili zo strednej len žiaci s horšími známkami. S týmto povolaním musí byť spojený istý status, stabilita a perspektíva. Potom môžeme mať na učiteľov aj nároky, môžeme ich preškoliť. Ale keď niekto v Bratislave či Trnave ako učiteľ zarába šesťsto eur čistého, perspektívu nemá a ťažko od neho chcieť, aby sa on ďalej vzdelával a zlepšoval.

Čiže ako – Progresívne Slovensko zdvojnásobí platy učiteľom?

To je veľmi dobrý nápad, v dlhodobej perspektíve je zdvojnásobenie platov učiteľom minimom. Samozrejme, s tým musí ísť reforma celého systému. Lebo keby žiakov učili ďalej spôsobom, akým ich učia dnes, z učebníc, ktoré dnes používajú, boli by to zbytočne vyhodené peniaze. Musíme však motivovať učiteľov, aby sa neprestávali vzdelávať a aby sa na učenie dobre pripravovali. Veľa učiteľov to robí už dnes, za súčasných podmienok. Vyššie platy by prišli výmenou za to, že by to robila väčšina učiteľov.

Ivan Štefunko. Foto N – Vladimír Šimíček

Logická otázka: nemá Miroslav Beblavý s vyššími platmi chytľavejšiu tému ako vy s reformou vzdelávania?

Ako som povedal, ja mu v tejto téme držím palce, lebo som presvedčený, že platy majú byť vyššie. Ale zároveň je to dôkaz, že Progresívne Slovensko nejde ľahkou cestou.

Ešte na jar ste mi povedali, že by bolo smutné, ak by Progresívne Slovensko a strana Spolu kandidovali zvlášť. Dnes sa zdá, že každý idete svojou cestou.

Je pravda, že každý dnes budujeme svoje štruktúry a identitu. Doteraz sme sa viac ako o voličov bili o osobnosti, ktoré by sa k nám pridali.

Platí stále veta, že by bolo lepšie, ak by ste išli do volieb spolu?

Momentálne som presvedčený o tom, že sa do parlamentu dostaneme aj bez nejakého spojenia. A bolo by smutné, keby bol na slovenskej politickej scéne len jeden subjekt ako my.

Ako to mám čítať? Máte ambíciu rokovať o spoločnom postupe?

Zatiaľ to nie je na programe dňa. Ale máme veľmi priateľské vzťahy.

O Beblavom ste povedali, že robí „SDKÚ revival“ a stranu skladá najmä z ľudí, ktorí už v politike sú, zatiaľ čo Progresívne Slovensko tvoria najmä ľudia, ktorí boli mimo politiky. Ako dlho ste zvažovali, či sa dohodnúť na spolupráci s Martinom Poliačikom, ktorý poslancom už je?

Toto bol hlavný argument proti spolupráci s Martinom Poliačikom, lebo naozaj sme chceli Progresívne Slovensko budovať ako hnutie ľudí, ktorí nemajú aktuálnu politickú skúsenosť. Martin je výnimka, ktorú sme urobili preto, lebo reprezentuje názory, ktoré presadzujeme aj my. Je to veľmi proeurópsky a liberálny politik s podobným pohľadom na reformu vzdelávania. No nezobrali sme ho preto, aby sme mali niekoho v parlamente. Slovensko má tak málo kvalitných ľudí v politike, že by bola škoda, keby sme sa štiepili ešte aj my.

Progresívne Slovensko je proimigračná, ľavicová a silno etatistická strana,“ opakuje na vašu adresu Richard Sulík a jeho SaS. S ktorou z týchto troch nálepiek máte najväčší problém? Ak teda s nejakou problém máte.

Každý má nejakých marketingových poradcov a toto zrejme SaS vytýčil nejaký marketingový tím. Progresívne Slovensko nie je proimigračnou stranou v tom zmysle, ako sa to snaží prezentovať Richard Sulík. Nie sme žiadni vítači imigrantov. Ak sme sa niekedy na túto tému vyjadrovali, hovorili sme len to, že sa k migrácii treba postaviť pragmaticky a nie populisticky.

Čo ten etatizmus, teda podporovanie štátnych zásahov?

Ak Richard Sulík čítal našu Víziu, nemá sa pri tomto výroku o čo oprieť. My nehovoríme o budovaní silného štátu. Hovoríme o tom, že kým sme sa 25 rokov od samostatnosti venovali občanovi a jeho právam, štát strácal schopnosť ovplyvňovať to, čo sa deje v jeho vnútri. Štát by mal byť schopný regulovať si napríklad svoju obstarávaciu politiku. Dnes štát nedefinuje, čo si chce nakúpiť – určujú to lobistické skupiny, ktoré mu to našuškajú a do riadiacich orgánov si nanominujú ľudí, ktorí to vybavia. Štát musí vedieť, čo chce, a aby to vedel, potrebuje kvalitných ľudí, ktorých dokáže aj zaplatiť. Druhá vec je, že sme absolútne stratili schopnosť budovať verejný priestor. Vidno to na našich parkoch, cestách, budovách. Mať niečo spoločné je niekedy efektívnejšie, ako keby mal v meste každý svoj ohradený park.

Richard Sulík však hovorí, že na toto všetko potrebujete nové dane. Daň z darovania, daň z dedičstva, daň z výhry, daň z cukru. Toto všetko vo svojej Vízii naozaj máte – aj keď je pravda, že o tom píšete v inom kontexte.

V úplne inom kontexte. Na to, aby sa uskutočnili naše ciele, sa totiž daňové zaťaženie vôbec zvyšovať nemusí. Chceme len preusporiadať daňové sadzby. Napríklad daň z výhry. To, čo je u nás, je európsky unikát. Ak náhodou niekto vyhrá v lotérii, teda má len šťastie a nezarobil tie peniaze vlastnou ťažkou robotou, prečo by sa to nemalo zdaňovať?

Potrebuje Slovensko daň z cukru?

Presne si pamätám moment, keď sme to do Vízie dávali. Na Slovensku máme veľký počet kardiovaskulárnych ochorení, za ktoré môžu aj sladké, často nekvalitné potraviny. Mnohé krajiny zdanili napríklad sladené nápoje alebo ich nepustili do škôl, aby predchádzali obezite detí. Ale bavíme sa o Vízii do roku 2030 – neznamená to, že si daň z cukru dáme do volebného programu. No na prevencii pred kardiovaskulárnymi ochoreniami, ktoré spôsobujú najviac úmrtí na Slovensku, nie je nič zlé a daň z cukru môže byť jedným z vhodných opatrení.

Ivan Štefunko. Foto N – Vladimír Šimíček

Nálepka etatistickej strany zrejme nie je taká výbušná ako nálepka proimigračnej strany. Skúsim to najprv populisticky: koľko a akých migrantov chcete na Slovensko doviezť?

Nechceme doviezť žiadnych migrantov. Na druhej strane, keď sa pozriem, čo v tejto otázke robí súčasná protiimigračná vláda, tak premýšľam nad tým, ako budú fungovať fabriky, ktorým za naše dane poskytovali dotácie, aby sem prišli.

Tak znie skutočná podoba mojej otázky: ako riešiť na jednej strane nedostatok pracovných síl na západe Slovenska a na druhej fakt, že v mestách, kam za posledné dva roky prišli väčšie komunity robotníkov zo Srbska, prípadne z ďalších krajín, už dnes cítiť napätie?

Rozdelím si to na dve časti. Doterajšie vlády, odhliadnuc od toho, aké boli, sa sústredili len na to, aby dotiahli nejakého zahraničného investora alebo zadotovali domáceho podnikateľa, len aby mohli ich politici niekde poklepať základný kameň, prestrihnúť pásku a ohlásiť, že vytvorili tisíc pracovných miest. Bez ohľadu na to, či to zapadá do dlhodobej koncepcie krajiny. My sme presvedčení, že je oveľa dôležitejšie, aby sme dali možnosť tisícke ľudí, nech si založia svoj vlastný podnik, prípadne tam zamestnajú kamaráta, aj keď sa to komunikačne nebude dať tak predať ako to strihanie pásky. Jednoducho, chceme podporovať malých a stredných podnikateľov v ich regiónoch, aby ani ľudia z východu krajiny nemuseli za prácou odchádzať.

To hovorí každý.

Nie je to tak. Richard Sulík hovorí, že ak znížime dane, všetko bude fungovať. Ale ak by ste v Humennom dali aj negatívne dane, nové firmy tam vznikať nebudú. Ľudia odtiaľ odchádzajú, je tam zlá infraštruktúra, začína tam pokrivkávať vzdelávanie. Na vytvorenie podnikavosti v ľuďoch zníženie daní nestačí – musíme začať podporovať malé a stredné podniky.

Lenže takéto veci potrvajú. Reálny stav na západe krajiny je taký, že tu už chýbajú čašníci v kaviarňach, šoféri, robotníci. Čo s tým?

Tlačíte ma do niečoho, čo by vedeli zneužiť dezinformačné médiá. Ale dobre. Každá krajina by z dlhodobého hľadiska mala mať rozumnú migračnú politiku. Ak má vláda problém s moslimami, okej, tak nech sa zamerajú na európske krajiny. Keď tu niektorí politici vravia o slovanskej vzájomnosti, nerozumiem, prečo im prekážajú Srbi alebo Ukrajinci. Ak sú problémy so srbskými prisťahovalcami, urobme štátny program, ktorý im pomôže integrovať sa do spoločnosti. Ale toto všetko je problém tejto vlády. Jedia kašu, ktorú si navarili. Najprv vyvolali strašidelnú paniku z imigrantov a teraz nevedia, čo robiť v situácii, keď sem prisťahovalci, hoci zo Srbska, prichádzajú. Všetko to len dokazuje, aký je štát slabý a nepripravený a nepočúva svojich analytikov. Veď o tomto sa vedelo pred dvomi rokmi, no politici sem ďalej ťahali investorov, aby si mohli odškrtávať fajky a strihať pásky.

Ešte k tomu Sulíkovi: vyčíta vám aj to, že neviete jasne povedať, či budete ochotní vládnuť so Smerom alebo nie. Vyjadrenia, že chcete Smer „nahradiť“, mu pripadajú slabé. Veľmi jednoducho: vláda so Smerom áno alebo nie?

Každý z nás, čo sme teraz vo vedení Progresívneho Slovenska, už niekedy povedal, že nechce vládnuť so Smerom. Poviem to ešte raz: nechcem a nebudem vo vláde so Smerom. Stav tejto krajiny, za ktorý nesie Smer zodpovednosť, lebo tu desať rokov vládne, je nedostatočný a podpriemerný. Slovensko stráca svoje šance. Okrem toho, kto je teraz v Smere silný? Politici, ktorí nevedia vysvetliť svoje problémy a sú dôvodom frustrácie ľudí. Nebudem vládnuť so Smerom a chcem Smer nahradiť. To znamená aj to, že stojím o ľudí, ktorí dnes Smer volia. Poznám ich stovky, som z východného Slovenska. Oni nevolia Smer preto, že sú vagabundi a podporujú zlodejstvá. Volia ho preto, že im sľúbil vyššie platy, lepšiu infraštruktúru alebo dal vlaky zadarmo. Z Bratislavy sa nám ľahko hovorí, že to je populistická dotácia. Ale pre rodinu, ktorá má rozpočet tisíc eur, sú vlaky zadarmo dostatočnou motiváciou voliť Smer.

Mimochodom, vy by ste vlaky zadarmo nechali?

Máme problém s mobilitou občanov, napríklad aj pri téme zamestnanosti. Cielené úľavy na štátnych linkách vôbec nie sú zlým riešením.

Ivan Štefunko. Foto N – Vladimír Šimíček

Škodí Slovensku viac Smer, SNS alebo dajme tomu Most-Híd?

Most by som z takejto debaty vynechal. Túto stranu som volil, kandidoval zaň Martin Dubéci (člen Progresívneho Slovenska – pozn. red.) či súčasná ministerka spravodlivosti. A čo sa týka SNS, nie je mi úplne jasné, o čo im ide. Veci, ktoré presadzujú, nie sú ani vlastenecké – často je to len niečo, o čom si myslia, že im to môže priniesť voličov. SNS sa neprejavila ani ako transparentná, ani ako odborná, ani ako národná strana.

K tomu vlastenectvu. Tento termín si pre seba vyhradila časť politického spektra, podľa ktorej sú práve ľudia ako vy odrodilci, multikulturalisti a podobne. Vy sa cítite byť vlastencom?

Ľudia v Progresívnom Slovensku premýšľajú o tom, čo chcú urobiť pre svoju krajinu. Mnohí sa vrátili zo zahraničia, aby mohli pracovať pre Slovensko, lebo túto krajinu majú radi. Naším DNA je vlastenectvo. Každý z nás odchádza z komfortných zón preto, lebo chceme ísť do služby tejto krajiny. Málokto je v politike takým vlastencom, ako sme my, a netreba sa za túto nálepku hanbiť.

Koncom minulého roka ste zverejnili prieskum, kde vám Focus nameral „volebný potenciál“ necelých 10 percent. V januári sa po prvý raz objavíte v klasických prieskumoch. Aký výsledok tipujete?

Nebude to svetoborné, keďže budeme v prieskumoch prvýkrát. Máme dva roky na to, aby sme krajinu prešli krížom-krážom a ľuďom predstavili našu víziu. V budúcnosti si trúfame na veľmi dobrý výsledok, lebo politická sila s takou energiou a obsadením, aké máme, má na dvojciferné číslo. Som presvedčený, že oslovíme desať až pätnásť percent voličov. Keby sme nemali tento cieľ, tak do toho nejdeme.

Na Slovensku sa objavilo viacero nových politikov, ktorých v nejakej forme dobehla minulosť. Už v minulosti sa objavili teórie, že ste sa dostali k možnosti spravovať eurofondové peniaze pre startupy vďaka známosti s Petrom Kažimírom. Takto pred rokom ste vysvetľovali, prečo to tak nebolo. Spomenie to ešte niekto v diskusii na webe či inde?

S týmto, čo ste povedali, sa nestretávam, lebo je to nemysliteľné. Kažimír na túto záležitosť nemal vplyv – výber robil luxemburský nezávislý orgán, ktorý má absolútnu dôveru medzinárodných inštitúcií. Ale áno, objavujú sa rôzne polopravdy a dezinformácie, ktoré prichádzajú z rôznych strán. Politický boj je neúprosný, ale kto sa bojí, nech nejde do lesa.

Investorom vo vašom startupe Diagnose.me a partnerom v akciovke Neulogy je skupina Pro Partners, ktorá vzhľadom na vysoké marže v sektore magnetických rezonancií nemá najlepšiu povesť. Odtiaľto riziko spochybnenia vašej osoby nehrozí?

Myslím si, že nie. Ja som Neulogy zakladal s Martinom Brunckom, ktorý mi ľudí z Pro Partners predstavil. Predložili sme im biznis plán, ktorý dodnes beží, a oni do našej firmy investovali. Podnikali v zdravotníckej diagnostike a ja, keďže som mal s týmto osobnú skúsenosť – trikrát som skoro zomrel na operačných sálach – som vymyslel projekt Diagnose.me. Im sa to páčilo, vnímali to ako technologickú nadstavbu na ich biznis. Ako podnikateľ som investoval do päťdesiatky firiem. Slovensko je extrémne malá krajina a každý tu každého pozná.

Nebojíte sa, že vás to do budúcna diskvalifikuje napríklad z ambície postaviť ministra zdravotníctva? Lebo automaticky môže vznikať podozrenie, že ich niekde budete tlačiť, všetci budú sledovať, či im nestúpajú zisky, a pýtať sa, či nejde o konflikt záujmov.

Takto by sme sa dostali k tomu, že v politike smú byť len ľudia, ktorí boli profesionálnymi politikmi od straníckych mládežníckych organizácií, nemali žiadnu inú minulosť, a teda nemajú žiadny potenciálny konflikt záujmov. Na Západe sa hovorí, že samotný konflikt záujmov nemusí byť problémom, ale musí byť deklarovaný. Minimálne po tejto otázke sa o mojom vzťahu k Pro Partners vie. A nemám problém s tým, aby tieto veci boli pod drobnohľadom, ak by sme, hypoteticky, mali dajme tomu vplyv na manažment zdravotníctva. Zbavujem sa všetkých mojich podnikateľských aktivít, aby som bol absolútne slobodný v mojich budúcich politických rozhodnutiach. Nikomu nič nedlžím a nebudem pre nikoho robiť.

Rozumiem, no problém Pro Partners je, že nie sú vnímaní len ako podnikatelia – boli spájaní s viacerými politikmi. Najprv s Ivanom Miklošom, potom prispeli na prezidentskú kampaň Radoslava Procházku, s Andrejom Hrnčiarom jeden z majiteľov dovolenkoval na Srí Lanke.

Chápem. Nebavím sa s nimi o Progresívnom Slovensku, neoslovil som ich, aby boli našimi sponzormi, nie sú súčasťou žiadnej schémy podporovateľov a práve pre to, čo spomínate, to myslím ani nebude možné. Každý, kto Progresívnemu Slovensku daroval niekedy peniaze, je zverejnený na webe. Hnutie je možné automaticky podporiť len sumou do 500 eur mesačne, všetky ostatné dary prerokúvame v širšom vedení. Niekoľkokrát sa nám stalo, že sme sponzorské dary odmietli.

Od koho?

Od ľudí, u ktorých máme pocit, že sú politickí podnikatelia alebo nemajú čisté záujmy. Našou ambíciou je, aby si ministri a poslanci viedli všetky svoje stretnutia a zoznam ich schôdzok bol verejný. Aby bol lobing, ktorý sa tak či tak deje, transparentný. Bolo by lepšie, aby rôzne skupiny, možno aj s horšou povesťou, mohli prísť na oficiálne rokovanie s ministrom a verejnosť by vedela, aká bola téma a čo sa preberalo, ako keď dnes chodia tieto skupiny za ministrami a ich úradníkmi potajomky.

Ivan Štefunko. Foto N – Vladimír Šimíček

Ako rodáci z Popradu si s prezidentom Kiskom tykáte a občas sa stretávate. Bude podľa vás kandidovať na prezidenta?

Bola by škoda, keby nekandidoval. Ak nebude, bude mať Slovensko problém vygenerovať dostatok osobností, ktoré by mali jeho úroveň, spôsoby a popularitu.

To už nie je len otázka na Slovensko, ale aj Progresívne Slovensko. Ako nová strana zrejme budete mať ambíciu sa k prezidentskej voľbe nejako postaviť.

Jasné.

Vidíte tu osobnosť, ktorú by ste neváhali podporiť, ak by Andrej Kiska nekandidoval?

Vidím, ale momentálne vám nepoviem meno, lebo nechcem narušiť jeho alebo jej rozmýšľanie o tejto téme.

Čiže viete o niekom, kto o tom premýšľa?

Viem o niekom, kto je svojím okolím spracovávaný, aby o tom premýšľal.

Ešte skôr ako prezidentské voľby budú komunálne. Máte už nejakých kandidátov, o ktorých viete, že ich podporíte?

V komunálnych voľbách pôjdeme po kvalite, nie po kvantite. Nepotrebujeme byť v rôznych koalíciách, ktoré reálne s daným politikom ani nič nemajú a ide im len o to, aby sa pri ňom objavila stranícka skratka. Budeme vyhľadávať a podporovať kandidátov s podobným príbehom, aký máme my. Čiže takých, ktorí už majú víziu, čo s mestom alebo obcou chcú urobiť, a až na základe toho idú kandidovať. Matúš Vallo v Bratislave je presne takýmto príkladom. Podobných ľudí sme stretli aj mimo Bratislavy.

OĽaNO a SaS už ohlásili, že do volieb pôjdu v koalícii, kam chcú pribrať aj KDH, Novu, Zmenu zdola, niekde možno SMK. Čo vy?

Nerozprávali sme sa o tom s nimi.

Skúste v odpovedi na túto otázku skombinovať istú predstavivosť s trochou realizmu: ktoré súčasné strany by podľa vášho pohľadu mali byť súčasťou ideálnej vlády a kto by ju viedol?

Niektoré strany som už vylúčil, niektoré sú vylúčené prirodzene, lebo sme veľmi zásadne orientovaní protiautoritárne a antifašisticky. Zostávajú strany, ktoré boli dlho mimo moci a ktoré by mali mať chuť sa dohodnúť na alternatívnej vláde. Najlepšie by bolo, keby to bola vláda z čo najmenšieho počtu strán s čo najväčším ideovým prienikom. Sme centristická liberálna strana, nechceme sa tri roky hádať o Vatikánskej zmluve. Ideálne by dajme tomu bolo, keby boli vo vláde OĽaNO, SaS, Miro Beblavý a my.

To akoby trochu vylučovalo KDH.

Nedávno som bol na debate denníka SME s pánom Hlinom. Vyzerá to tak, že v KDH je nový vietor, ale KDH v novom prevedení zatiaľ z obsahovej stránky nepoznám. Ale určite nevylučujem KDH. Len som presvedčený, že o dva roky bude politická scéna vyzerať inak a hráčov bude menej.

Ivan Štefunko (40)

Narodil sa v Poprade, dnes je známy najmä z IT biznisu. Stál pri vzniku webu Pelikan.sk, ktorý dnes patrí k najväčším predajcom leteniek. Podieľal sa aj na založení technologickej firmy Monogram či portálov Lekar.sk, Euractiv.sk a Energia.sk. Potom pôsobil vo firmách Neulogy a Neulogy Ventures, kde novým startupom pomáhajú s rozbehom.

Ešte pred kariérou v biznise sa angažoval aj v politike. Vždy bol považovaný za ľavičiara. Viedol týždenník Slovo, bol členom Strany demokratickej ľavice aj lídrom jej mládežníckej organizácie, teda Mladej demokratickej ľavice. Po spojení väčšiny ľavicových strán so Smerom však najsilnejšiu vládnu stranu viackrát kritizoval.

Pred niekoľkými rokmi absolvoval vážnu operáciu hlavy. Zdravotné problémy ho inšpirovali k založeniu online portálu Diagnose.me, kde môžu pacienti priamo kontaktovať špecializovaných lekárov, bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádzajú.

Progresívne Slovensko

Teraz najčítanejšie