Denník N

Prešovský policajný dôstojník kritizuje rómsku organizáciu, ktorej sa nepáčia Kaliňákove opatrenia

Robert Kaliňák a Tibor Gašpar v Krompachoch. foto – TASR
Robert Kaliňák a Tibor Gašpar v Krompachoch. foto – TASR

Otvorený list nazval zástupca krajského riaditeľa v Prešove František Leško Policajná frustrácia.

Zástupca krajského riaditeľa v Prešove František Leško kritizuje Európske centrum pre práva Rómov, ktorému sa nepáčia opatrenia pre Rómov avizované ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Napísal otvorený list s názvom Policajná frustrácia.

„Ak mám byť úprimný, už ma unavuje hľadať čo najvhodnejší a z obáv z akýchsi mienkotvorných inštitúcií primeraný slovník plný korektnosti a akceptovateľnosti. Poviem to na plné ústa, že po 25-ročnej službe v Policajnom zbore sa mi čoraz častejšie stáva, že mi už nielen občania Medzilaboriec či Sabinova povedia, že strácame rok čo rok schopnosť ochrániť slušných ľudí tejto krajiny,“ píše v otvorenom liste.

„Vrcholových predstaviteľov Európskeho centra pre práva Rómov pozývam, tak ako som svojho času pozýval verejnú ochrankyňu práv pani Dubovcovú, na návštevu nielen rómskych lokalít Prešovského a Košického kraja, ale aj na návštevu základných útvarov Policajného zboru pôsobiacich v týchto lokalitách, porozprávať sa o denno-nočných skúsenostiach policajtov s najzaostalejšími a najchudobnejšími osadníkmi s často pokriveným hodnotovým rebríkom. Pani Dubovcová však neprišla a ani neodpovedala na oficiálny list funkcionárov KR PZ Prešov adresovaný samotnému úradu verejnej ochrankyne práv.“

Tlačovka v Krompachoch

Minister vnútra pred týždňom v rómskej osade v Krompachoch predstavil spolu s policajným prezidentom Tiborom Gašparom návrhy na boj s „rómskou“ kriminalitou.

Kaliňák hovoril o novom „zákone o potláčaní kriminality rómskych osád“ a o zámere zmeniť ústavu tak, aby „sa povinnosti dostali pred práva“.

Policajti sa podľa neho nemajú báť inšpekcie, keď budú zasahovať v osade; bol by za to, aby bolo napríklad možné Rómom zakázať vstup na námestie, a v prípade, že nemajú peniaze na pokutu, tak by im policajti mohli zobrať mobil či odmontovať satelit.

Za návrh ho kritizovalo ministerstvo spravodlivosti aj opozícia. Vyčítali mu rasizmus, nebude mať podporu vo vládnej koalícii. Kritizuje ho Most-Híd. SNS odkázala, že k „týmto témam ešte bude zasadať koaličná rada“.

Kaliňákov návrh sa nepáči ani ombudsmanke Márii Patakyovej.

Kaliňák zaskočil aj splonomocnenca vlády Ábela Ravasza (Most-Híd). O tlačovke v Krompachoch ho neinformoval.

Ak hovoríme, že za priestupky bude smieť polícia zhabať mobilné telefóny či satelity, tak sa to netýka iba osád, varoval Ravasz pred návrhmi Roberta Kaliňáka. Tvrdil, že cez Most-Híd takéto návrhy neprejdú.

Žaloba na ministerstvo

Európske centrum pre práva Rómov žaluje naše ministerstvo vnútra v súvislosti s diskriminačnou činnosťou polície. Informáciu zverejnil denník SME.

„Súdne konanie v tejto chvíli vnímame ako jediný spôsob, ako preukázať, že aktivity vyslovene cielené proti rómskym komunitám sú nezákonné,“ tvrdí v tlačovej správe prezident ERRC Đorđe Jovanović.

Centrum reagovalo aj na časť návrhu zákona, ktorý by umožňoval zhromažďovanie štatistiky o „rómskej kriminalite“ a zvýšil policajné právomoci.

„Tieto vyjadrenia považujeme za ďalší dôkaz inštitucionálneho rasizmu zo strany ministerstva vnútra, ktorý sa snažíme napadnúť. Plánovaná legislatíva by totiž mohla byť ľahko zneužitá na prenasledovanie už aj bez toho marginalizovaných komunít,“ napísalo centrum.

Video polície: Tlačová beseda ministra vnútra a policajného prezidenta

Celé znenie otvoreného listu

Ak mám byť úprimný, už ma unavuje hľadať čo najvhodnejší a z obáv z akýchsi mienkotvorných inštitúcii primeraný slovník plný korektnosti a akceptovateľnosti. Poviem to na plné ústa, že po 25-ročnej službe v Policajnom zbore sa mi čoraz častejšie stáva, že mi už nielen občania Medzilaboriec či Sabinova povedia, že strácame rok čo rok schopnosť ochrániť slušných ľudí tejto krajiny.

Príďte sa teda, páni z Európskeho centra pre práva Rómov, porozprávať, čo je pre týchto osadníkov najdôležitejšie, čo považujú v živote za prioritné, čo považujú za hodnotu a čo sú ochotní v elementárnej činnej stránke bytia spraviť so svojím neutešeným stavom vo vzťahu ku vzdelaniu, k hygienickým návykom, ako vnímajú sexuálnu výchovu, ako je to s ich pohľadom na plánované rodičovstvo atď…

Príďte sa tiež porozprávať s ľuďmi bývajúcimi v blízkosti týchto bezperspektívnych osád, aká je ich úroveň súžitia, nakoľko je u nich múdre a pragmatické zasadiť zemiak, či obrábať zeleninové políčko, či ovocné stromy. Z preventívnych dôvodov vlastne tým, že zo zúfalosti nič neposadia, zabránia jesennému sklamaniu…

Príďte sa porozprávať s t. č. navonok mediálne mlčiacim „starostovským frontom“, ktorý mlčí len a práve preto, že voľby starostov sú predo dvermi a každý hlas je dobrý… Pri stretnutiach s nami, policajnými funkcionármi, a aj s p. ministrom vnútra či policajným prezidentom požadujú viac policajtov, viac policajných právomocí, viac disciplíny a elementárneho poriadku v blízkosti osád. Starostovia nesporne dokážu emocionálne presvedčivo nachádzať riešenia, požehnávajú naše policajné snahy o posun rešpektu polície v najproblema­tickejších komunitách. Pán starosta z obce Zborov atakoval policajných funkcionárov rôznych úrovní dovtedy, až kým sme, a bolo to aj v našom záujme, nevytvorili výkonný útvar zabezpečujúci zvýšený výkon služby v inkriminovanej oblasti. Len čo sa však objavil prvý razantný zákrok polície v zborovskej osade, ktorý vyriešil narušenie verejného poriadku desiatkami podgurážených osadníkov, starosta akosi na dlhý čas stíchol a ticho je doposiaľ… obvyklý spôsob života v osade si však plynie ďalej a mladí policajti začínajú byť plní pochybností, ako vlastne so svojimi doterajšími právomocami ďalej… a priznávam, strácajú vieru v to, ako to v tejto atmosfére nekonečnej „korektnosti“ bude v čase najbližšom…

Ale hlavne, príďte sa porozprávať so samotnými osadníkmi, ako svoju budúcnosť vnímajú oni samotní, čo spravia a čo sú v skutočnosti ochotní podstúpiť pre vzdelanostný, kultúrny a občiansky rast. Neriešme ustavične my niečo za nich! Netvárme sa ako spasitelia etnika na chudobe, ktorého finančné zdroje dlhodobo vytvárajú zástupy múdrych až v ďalekom Bruseli. Usilujme sa aj o novinársku aktivitu a vyvolanie diskusie o problematike, ktorá t. č. ako keby výsostne patrila nadáciám, mimovládkam a ľudskoprávnym organizáciám. Sú tu však aj vyššie spomenuté strany konania…

Žijeme frustrujúcu dobu velebenia „práva“… každý narába s týmto termínom k obrazu svojmu a ja vo svojom policajno-občianskom svete si len želám, aby sa už konečne do úst funkcionárov rôznych eurocentier, nadácií, mimovládok a ombudsmanských centrál dostalo aj slovíčko „povinnosť“. Elementárna povinnosť byť zodpovedný za seba samého, za svojich potomkov, za ich vzdelanie, za poriadok v blízkosti aj keď chudobného, ale vlastného obydlia, zodpovednosť byť rovnocenným občanom bez ohľadu na farbu pleti či vyznanie. Zdôrazňujem to už po niekoľký raz: pohľad na najchudobnejšie osady v Prešovskom kraji – hermanovskú, chminiansko-jakubovanskú, sviniansku, kolačkovskú – sa v samej podstate nemení od 70. rokov minulého storočia a tento fakt je nevyvrátiteľný. Miera gramotnosti a následnej uplatniteľnosti na trhu práce je, bohužiaľ, stále na tej istej úrovni – pre pracovný trh sú jednoducho dlhodobo nepoužiteľní a s tým, bohužiaľ, málokto niečo v najbližšom období spraví.

Mojou agendou však nie je riešiť príčinu tohto stavu, mojou agendou, tou policajnou, je riešiť následok po protiprávnom konaní, resp. mu komplexom opatrení preventívno-represívneho charakteru predchádzať. Súčasné vnímanie práva, tak dôležitého v právnom štáte, však paradoxne viac chráni páchateľa ako poškodeného! Náhrada škody po spáchaní trestného činu či priestupku osadníka sa jednoducho nedostaví… lebo právo. Dieťa zobrať od nezodpovedných rodičov a dať mu náležitú prepotrebnú výchovu, aj keď to zákon umožňuje, neprejde to… lebo právo. Rodinný dom postavený v obci v blízkosti osady stráca rok čo rok na hodnote a stúpať nikdy nebude… lebo právo.

Jedna z poslankýň slovenského parlamentu povie, že polícia disponuje silou v podobe rómskych špecialistov a nič viac netreba z pozície početnosti polície v osadách robiť. Je to hrubé nedorozumenie, pani poslankyňa. Rómski špecialisti sú políciou „obetovaní“ jednotlivci, ktorí budujú most dôvery medzi políciou a osadníkmi, sú radcami v osadách, ako prísť k občianskemu preukazu, ako a kde ísť prihlásiť dieťa do školy, a sú v rôznej miere oslobodení od ostatných policajných povinností, pre ktoré je polícia v štáte zriadená. My sme na tento inštitút hrdí, pretože nám taktiež záleží na tom, ako sa bude táto rómska komunita do budúcna vyvíjať. My však potrebujeme v prvom rade a predovšetkým sily a prostriedky sústrediť na ochranu tých, ktorí sú denno-nočne konfrontovaní s protiprávnym konaním neprispôsobivých. Pochopte to konečne, my v samej podstate nepýtame navýšenie celkového počtu policajtov, usilujeme sa o ich dômyselné prerozdelenie.

Aktivity nášho p. ministra vnútra sú vynútené osobitosťami nášho východniarskeho policajného bytia a náš hlas každým dňom silnie viac a viac. A, chválabohu, on to spolu s p. prezidentom PZ vníma obdobne. V súčasnom období vo vzťahu k rómskej agende Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja žijeme dobu „akceptácie neutešeného stavu“ a sociologická explózia hrozí tak intenzívne, ako intenzívne koná a nespí extrémistická scéna. Áno, polícia potrebuje právomoci, potrebuje kompetencie a silné náboje sebadôvery a rešpektu – bez nich nás do budúcna na tom našom východe „boh ochraňuj“.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie