Progresívne Slovensko na sneme vylúčilo Smer, vo vedení má tri ženy

Opravená sivá hala v priemyselnej štvrti Žiliny pôsobí medzi ostatnými budovami v okolí trochu hipstersky a moderne. Zrejme preto si ju za miesto svojho prvého snemu vybrala strana, ktorá sama seba nazýva „progresívnou“.

Väčšinu veľkej sály vo vnútri zaberajú stovky bielych stoličiek. V sobotu dopoludnia, počas neoficiálnej časti snemu, sála pôsobí poloprázdne. Až neskôr, popoludní, sa k 120 zakladajúcim členom pridávajú priaznivci a podporovatelia. Progresívne Slovensko tvrdí, že sú iní ako ostatné strany, a preto je iný aj ich snem. Prizvali aj verejnosť.

Než sa začali podvečerné príhovory rečníkov, volilo sa aj vedenie. Hnutie povedie IT podnikateľ Ivan Štefunko, ktorý tak ako uchádzači o podpredsednícke miesta nemal protikandidáta. „Slovensko je lepšie ako jeho súčasná politická reprezentácia,“ burcoval Štefunko stovky účastníkov snemu.

Prečítajte si

Štefunko povedie Progresívne Slovensko: Nie sme žiadni vítači imigrantov

V najužšom vedení hnutia sú hneď tri ženy. Podpredsedníčkami Progresívneho Slovensko (PS) sa stali právnička Zuzana Čaputová, aktivistka Irena Bihariová a dramaturgička a producentka Zora Jaurová.

Dopĺňajú ich dvaja muži: podpredsedom sa stal aj zakladateľ Websupportu Michal Truban a politológ Michal Šimečka.

Nie Smeru, v každej strane niekto prekáža

V predsedníctve hnutia bude ďalších sedem ľudí, okrem iných aj jediný poslanec parlamentu, Martin Poliačik, ktorý vlani opustil stranu Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka. Vo vedení je aj bezpečnostný analytik Martin Dubéci, ktorý v roku 2016 neúspešne kandidoval do Národnej rady za Most-Híd.

Práve Richard Sulík často hovorí o Progresívnom Slovensku ako o novej ľavicovej strane. Štefunkovo hnutie s tým nesúhlasí. „Sme centristické a liberálne hnutie, lebo staré nálepky ako ľavica a pravica už neplatia,“ napísali si do oficiálneho vyhlásenia.

Štefunko na tlačovej konferencii aj v rozhovore pre Denník N vylúčil, že by Progresívne Slovensko mohlo po voľbách vytvoriť vládu so Smerom Roberta Fica.

„Nechcem a nebudem vo vláde so Smerom,“ povedal. „Stav tejto krajiny, za ktorý nesie Smer zodpovednosť, lebo tu desať rokov vládne, je nedostatočný a podpriemerný. Slovensko stráca svoje šance. Okrem toho, kto je teraz v Smere silný? Politici, ktorí nevedia vysvetliť svoje problémy a sú dôvodom frustrácie ľudí. Nebudem vládnuť so Smerom a chcem Smer nahradiť.“

Progresívne Slovensko na oficiálnu časť snemu nepozvalo zástupcov iných strán, ani opozičných. Podľa Štefunka vyzerá zvláštne, „keď nacionalistickí politici posielajú zdravice občianskej strane“. Rozhodli sa teda tento snemový rituál zrušiť. Navyše, ako dodal – v každej strane by našli človeka, ktorý im ako hnutiu prekáža.

Kto im teda nesedí v opozičných stranách SaS, OĽaNO či KDH? Štefunko na túto otázku neodpovedal.

Spojenie s Beblavým? Čoraz menej reálne

Na snem neprišiel ani pravdepodobný líder druhej novovznikajúcej strany, Miroslav Beblavý (Spolu – občianska demokracia), aj keď v sále bolo vidieť niekoľko ľudí z Beblavého straníckeho tímu.

Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa hovorilo, že by sa obe skupiny mali spojiť a kandidovať do parlamentu spoločne. Spája ich totiž proeurópske smerovanie a blízkosť k centristicko-liberálnym hodnotám. „Bolo by to smutné,“ odpovedal Štefunko ešte vlani v apríli, či sa môže stať, že pôjdu do volieb oddelene.

Dnes sa zdá, že takýto scenár nie je nereálny. „Momentálne som presvedčený o tom, že sa do parlamentu dostaneme aj bez nejakého spojenia,“ povedal Štefunko s tým, že o spájaní nerokujú. „Zatiaľ to nie je na programe dňa. Ale máme veľmi priateľské vzťahy.“

Prišiel Lunter, Ledecký, Vallo aj Feri

Medzi rečníkmi a účastníkmi však bolo vidieť viacero ľudí, ktorí sú alebo chcú byť aktívni v regionálnej či komunálnej politike. Na sneme rečnil nový banskobystrický župan Ján Lunter, starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký, bol tu aj kandidát na bratislavského primátora Matúš Vallo.

Do hnutia však nikto z nich – aspoň zatiaľ – nevstupuje. Štefunko o týchto ľuďoch hovorí ako o osobnostiach, ktoré sú Progresívnemu Slovensku blízke, lebo majú podobnú DNA. To podľa neho znamená, že mali najprv program a až potom sa rozhodli kandidovať.

Kým slovenskí politici na sneme chýbali, zo zahraničia niekoľko hostí prišlo. Boli najmä z rakúskej strany Neos, maďarského hnutia Momentum či poľského hnutia Nowoczesna (Moderna), s ktorými slovenské PS vytvorilo iniciatívu, ktorú nazvali Nová stredná Európa. Kritizujú lídrov Vyšehradskej štvorky a politiku Viktora Orbána, Jarosława Kazcyńského, ale aj Roberta Fica.

Na snem prišiel aj najmladší poslanec českého parlamentu Dominik Feri (TOP 09). „Pre každého politika je dobré sledovať politické dianie v iných krajinách, osobne som zvedavý, či Progresívne Slovensko na Slovensku uspeje,“ povedal Feri s tým, že je otázne, ako môžu liberálne strany čeliť rastúcej podpore populistov v strednej Európe.

„V Česku sa zdá, že strana s rýdzo pozitívnou víziou nemá veľkú šancu na úspech. TOP 09 síce predstavila svoj program, no stále sa veľa vymedzujeme voči Andrejovi Babišovi. Pre nás je to dôležité. Akým spôsobom si s tým poradí Progresívne Slovensko? Padla tu napríklad otázka na vládu so Smerom, zaznelo pomerne rezolútne nie. Uvidíme, čo toto rozhodnutie strane do budúcna prinesie.“

Pozn. redakcie: Otcom podpredsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku je editor Denníka N, Martin M. Šimečka.