Slovensko asi konečne má demokratickú ľavicovú stranu. Otázka je, či má dosť demokratických ľavicových voličov

Snem Progresívneho Slovenska. Foto N – Vladimír Šimíček

Slovensko potrebuje serióznu ľavicu, ktorá si uvedomuje, že vyššie platy nestačí sľubovať ani ich zlým kapitalistom nariadiť.

Slovenská politika dlhodobo trpí niektorými vážnymi nedostatkami. Dvomi z nich sú absencia skutočne liberálnej a skutočne demokratickej ľavicovej strany v zmysle, ako sa liberalizmus a ľavica chápu na západ od nás.

Ak sa tu nejaká strana hlásila k liberalizmu, bola to väčšinou účelová snaha etablovať sa v tej časti politického spektra, v ktorej sa nemusela zaoberať silnou konkurenciou, a pokus osloviť časť mladých voličov. Liberalizmus obvykle znamenal, že si strana z liberálnych hodnôt vybrala, čo jej vyhovovalo, v nádeji, že ani volič poriadne nevie, čo ten liberalizmus vlastne je.

S ľavicou to bolo ešte horšie: zo svojej komunistickej minulosti si priniesla nacionalizmus spolu s úprimným nezáujmom o demokraciu a ľudské práva. Základom jej politickej taktiky bývalo a je, že sľubov a sociálneho populizmu nemôže byť nikdy dosť.

Vznik skutočne liberálnej a/alebo modernej ľavicovej strany (môže a nemusí to byť to isté) by preto mal potešiť i demokratov, ktorí nezdieľajú mnohé jej alebo ich predstavy. Slovenská demokracia nebude fungovať, ak nedokáže stáť na viacerých nohách a voliči si nebudú môcť vybrať medzi stranami, ktoré ponúkajú rôzne reálne riešenia bez toho, aby spochybňovali demokratický systém, základné práva a slobody alebo našu západnú orientáciu.

Vyhlásenie Ivana Štefunka, že Progresívne Slovensko „je centristické a liberálne hnutie, lebo staré nálepky ako ľavica a pravica už neplatia“, treba brať s rezervou. Je to presne taký marketingový ťah

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Progresívne Slovensko

Smer

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |