Denník N

Turci bombardujú v Sýrii Kurdov, ktorí pomáhajú Američanom v boji proti Dáišu

Ilustračné foto – AP
Ilustračné foto – AP

Ankara nazvala svoju operáciu Olivová vetva, vojna v Sýrii sa ňou ešte viac skomplikovala.

Operácia Olivová vetva. Takto paradoxne sa volá vzdušný a pozemný útok tureckej armády na pozície kurdských rebelov z Ľudových ochranných jednotiek (YPG), ktorý sa v sobotu napoludnie začal v sýrskom meste Afrín. Nateraz si vyžiadal asi desiatku životov, materiálne škody a paniku medzi civilistami, čo sú v mnohých prípadoch vojnoví utečenci z iných častí Sýrie.

Okrem toho je ďalšou vážnou komplikáciou v napätej a neprehľadnej situácii v Sýrii a ohrozuje vzťahy medzi Tureckom a USA, NATO a potenciálne aj Ruskom. Analytik BBC Mark Lowen uvádza, že riziká spojené s touto operáciou sú „obrovské“. Aj preto, že „počas sýrskej vojny zomrelo okolo pol milióna ľudí a hrozí, že s otvorením nového frontu bude tento počet rásť“.

Prečo Turci útočia?

To, že Turecko nevie stráviť, že na jeho hranici so Sýriou si posilňuje pozície YPG, nie je nič nové. Pravdou je aj to, že Ankara opakovane hovorila o tom, že ak sa nebude dať inak, pôjde si vyriešiť sama to, čo považuje za neprijateľné územné a mocenské rozťahovanie sa Kurdov. Oblasť na severe Sýrie ostreľovala zo svojho územia už od štvrtka.

„V takejto situácii sú naše očakávania, hlavne smerom k spojencom, také, že sa postavia na našu stranu a nie na stranu teroristov,“ vyhlásil turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoğlu.

Ankara považuje YPG za teroristickú organizáciu napojenú na Stranu kurdských pracujúcich, ktorá sa v Turecku usiluje o nezávislý kurdský štát. Oficiálne táto skupina vystupuje ako ozbrojená zložka sýrskej Demokratickej únie, čo je ľavicové zoskupenie sýrskych Kurdov.

Oveľa dôležitejšie však je, že milície YPG sú finančne, materiálne a personálne podporované Washingtonom, ktorý ich považuje za spoľahlivú silu a významný faktor pri porážke Dáišu v severnej Sýrii. YPG majú asi 30-tisíc bojovníkov, a ako píše popredný odborník na blízkovýchodné ozbrojené skupiny, izraelský novinár Zvi Barel, „teraz, keď je Dáiš porazený a sýrska občianska vojna sa upokojuje, chcú Kurdi naďalej ovládať územia, ktoré oslobodili od Dáišu, a pripojiť ich ku kurdskej autonómnej zóne v severnej Sýrii“.

To, samozrejme, znepokojuje Turecko, a keď sa v Ankare dopočuli o amerických plánoch využiť bojovníkov YPG ako sily, ktoré majú nasledujúce dva roky s podporou dvoch tisícok amerických „inštruktorov“ chrániť hranicu medzi Sýriou a Tureckom, spadla posledná zábrana pred rozhodnutím vstúpiť na sýrske územie.

Riziká

Hoci Turci tvrdia, že o tom informovali okrem svetových mocností aj Sýriu, tá to popiera a považuje turecké kroky za akt agresie. Turecké aktivity, ktoré sa podľa miestnych zdrojov majú rozšíriť aj na ďalšie mesto Mandídž východne od Afrínu, nebudú vyhovovať Američanom a zrejme ani Rusku. To síce stiahlo svojich vojakov z okolia Afrínu krátko pred tureckým vpádom, čím podľa Kurdov pomohlo Ankare, ale na druhej strane sa v Moskve, ktorá je aj spojencom sýrskej vlády, ozývajú hlasy, že o situácii by sa malo rokovať v OSN.

Všeobecne panuje názor, že Rusi neurobia proti Turkom nič, pokiaľ by turecké akcie neohrozili ich vojenské pozície v oblasti.

Američania nateraz vyzvali na upokojenie situácie, ale zároveň povedali, že Ankara svojím konaním neprispieva k stabilite svojich hraníc ani k pokoju v celom regióne. Otázkou bude, ako dlho sa Turecko v oblasti zdrží, aké škody tam narobí a ako rýchlo a hlasno sa YPG začne od USA dožadovať pomoci.

Turci sa nateraz tvária, že bojujú spravodlivý boj a nič ich nezastaví. „Dnes je Turecko silnejšie a má väčšie zdroje, kým Američania strácajú po celom svete,“ napísal v provládnych tureckých novinách Sabah poradca prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana Ilnur Çevik. Barel však upozorňuje, že Turecko síce „vyskakuje“, ale ak by sa jeho spor s USA prehĺbil, doplatilo by naň hlavne ono. Myslí si, že Washington by mohol proti Ankare uplatniť sankcie za nákup vojenských zariadení z Ruska či za to, že jeden z popredných bankárov napriek medzinárodným sankciám obchodoval s Iránom.

Analytik Marshallovho fondu Ian Lesser naznačuje, že Turci by mohli tiež vytiahnuť svoj tromf a zakázať Američanom používať na akcie v Sýrii svoju základňu Incirlik. „Nehovorím, že teraz je to pravdepodobné, ale potenciál tam je. A ak sa politický spor o situáciu v Sýrii prehĺbi, to riziko bude rásť,“ povedal pre Deutsche Welle.

Washington nateraz okrem kritiky Turecka veľa nepodnikol. Trumpova vláda dáva najavo, že s výnimkou boja proti Dáišu sa nechce miešať do komplikovanej vojny v Sýrii. V novembri napríklad Trump vyhlásil, že USA už nemusia ďalej vyzbrojovať Kurdov, teraz však ide s nimi budovať pohraničné jednotky, čo Los Angeles Times označil za zmenu kurzu.

Kurdi v okolí Afrínu sú podľa vlastných slov pripravení bojovať do posledného muža. YPG však nereprezentujú celú kurdskú populáciu v oblasti a medzi jednotlivými frakciami sú pomerne veľké nezhody. To ich môže oslabiť – teraz vojensky proti Turecku, ale aj politicky pri snahách dosiahnuť nezávislý štát.

Vojna v Sýrii

Teraz najčítanejšie