Odkaz MMŠ: O našej osamelosti a strate nepriateľa, ktoré sú príčinami úpadku liberálnej demokracie

Nasledujúce dva texty sú peknou ukážkou, ako sa dá nejaký spoločenský jav vysvetliť rôzne, a pritom v oboch prípadoch sú argumenty elegantné a rozumné. Témou je populizmus, ktorý ohrozuje liberálnu demokraciu, voličov ženie do názorových táborov a robí z nich kmeňové spoločenstvá stojace ostro proti sebe.

Komentátor Financial Times Simon Kuper tvrdí, že polarizácia spoločnosti, nad ktorou všetci nariekame, je v skutočnosti živená odvekou potrebou ľudí zdieľať spoločnú identitu, lenže tú sme stratili, trpíme osamelosťou. Pred pol storočím ešte ľudia na Západe odvodzovali svoju identitu od rodiny, kostola, susedov, v prípade mužov od svojej profesie.

Lenže tieto faktory sa výrazne oslabujú. Takmer 40 % dospelých Američanov dnes nežije v manželstve, kostoly sa vyprázdňujú, susedské vzťahy chladnú, lebo ľudia sa neustále sťahujú, a práca tiež stratila svoj ukotvujúci význam, lebo ľudia čoraz častejšie menia zamestnania. Pocit osamelosti rýchlo silnie, podľa výskumu z roku 2016 trpia tri milióny Američanov zdravotnými následkami zapríčinenými osamelosťou viac ako následkami obezity.

Túžbu po identite a príslušnosti k nejakej skupine využili populisti ako Donald Trump, ktorý sa pre svojich voličov stal náčelníkom ich kmeňa (ale podobné kmene nájdete všade, britský šéf labouristov Jeremy Corbyn je ďalším takým náčelníkom). Sociálne siete teda nie sú hlavnou príčinou zrodu týchto kmeňov – je ňou pocit osamelosti.

Úplne inak sa na fenomén populizmu, ktorý je najmä vzdorom voči liberálnym hodnotám, pozrel analytik Jeff Colgan v magazíne Foreign Affairs. Ten si myslí, že príčinou je síce tiež oslabovanie identity, lenže tú nespôsobuje osamelosť, ale strata spoločného nepriateľa alebo aspoň niekoho, kým môžete pohŕdať.

V prípade USA bol týmto nepriateľom Sovietsky zväz. Boj proti komunizmu Američanov zjednocoval, posilňoval ich pocit identity, ale po jeho zániku sa Američania ocitli bezradní. Hľadanie nového nepriateľa bolo neúspešné: Čína nevyhovovala, lebo biznis bol dôležitejší, a Mexiko, ktorým bolo možné pohŕdať, zasa nebol dosť silný motív. No a tak sa našiel nepriateľ vo vnútri USA: stal sa ním Washington a jeho elity.

Na iných príkladoch je tiež dobre vidieť, aký dôležitý je vonkajší nepriateľ pre vnútornú harmóniu spoločnosti. Indiu kedysi zjednocovala nenávisť k Británii počas jej nadvlády, ale keď sa Británia vzdala tejto kolónie, vzápätí sa od Indie odštiepil dnešný Pakistan a neskôr Bangladéš.

Aj v Európe pozorujeme príznaky straty vonkajšieho nepriateľa, hoci Sovietsky zväz nebol pociťovaný ako hrozba tak silno ako v USA. Po dlhom hľadaní ho dnes časť Európanov našla v imigrantoch a populisti túto nenávisť mohutne využívajú.

Zvláštnym príkladom toho, ako môže liberálna demokracia napriek týmto trendom prekvitať, je Kanada. Multikulturalizmus je tam oficiálnou ideológiou, krajina víta imigrantov rôznej farby pleti. Lenže prečo sa to darí práve v Kanade? Lebo Kanaďania majú kým pohŕdať – Američanmi. Pozerajú sa na nich z výšky pre ich neschopné zdravotníctvo, rasizmus a odpor k imigrantom. Kanadské noviny bežne píšu, že „Kanaďania sú jednoducho lepší ľudia“.

Takže ešte raz: Simon Kuper vysvetľuje populizmus a úpadok liberálnej demokracie pocitom osamelosti, Jeff Colgan stratou nepriateľa. Nerobme si ilúzie, píše Colgan, liberálna demokracia sa tiež potrebuje vymedziť voči vonkajšej hrozbe, táto potreba je hlboko zakorenená v našej psychike. Ak tieto inštinkty nepochopíme alebo odmietneme, obyvatelia liberálnej demokracie si nájdu nepriateľa priamo v jej vnútri a zničia ju.

A tu ešte jeden prídavok v češtine: rozhovor s francúzskym filozofom Brunom Latourom o sebectve elít.