Denník N

Prvácke vysvedčenie prezidenta Trumpa

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Aj pri hodnotení prezidenta Trumpa by sme sa mali snažiť rozlišovať medzi názormi a faktmi, tvrdeniami a argumentmi, hysterickým preháňaním a legitímnou obavou.

Autor je verejný teológ

V čase, keď niektorí spoluobčania skandovali v uliciach heslo „Nie môj prezident“, som – ako nevolič súčasného prezidenta – napísal pre tento denník článok Trump bude mojím prezidentom a zaslúži si šancu.

V texte som okrem iného poznamenal: „Budem chváliť tie [prezidentove] rozhodnutia, ktoré budú podľa mňa v súlade so záujmami a ideálmi mojej adoptívnej krajiny, a kritizovať tie, ktoré nebudú. Konzistentná negácia a odmietnutie demokraticky zvoleného kandidáta ešte predtým, ako mal možnosť čokoľvek v politickom úrade vykonať, odporujú demokratickým princípom a podkopávajú demokraciu.“

V sobotu to bol presne rok, čo bol Donald Trump inaugurovaný za 45. prezidenta Spojených štátov amerických. Nadišiel čas hodnotiť a vystaviť prezidentovi prvácke vysvedčenie. V novej škole, bez predošlých politických skúseností, rebelujúc proti establišmentu, študent uspel a postupuje do druhého ročníka. S akým prospechom?

Každý človek túži po férovom a spravodlivom zaobchádzaní a aj si zaslúži. Nezávisle od toho, či je naším priateľom alebo nepriateľom, ideologickým spojencom alebo protivníkom, „naším človekom“, človekom „tých druhých“ alebo osobou, ktorá nikomu nič nedlhuje ani si u nikoho nič nepredpláca.

Zo zrejmých dôvodov hodnotenie žiadneho človeka nespĺňa kritériá dokonalej spravodlivosti. Rozpoznanie nedosiahnuteľnosti absolútnej objektivity pri posudzovaní je mimoriadne dôležité, ale nemalo by sa stať zámienkou rezignácie na snahu o objektívnosť v maximálne možnej miere. A platí to tiež pri hodnotení politických lídrov.

Aj v prípade hodnotenia prezidenta Trumpa by sme sa mali snažiť rozlišovať medzi názormi a faktmi, tvrdeniami a argumentmi, hysterickým preháňaním a legitímnou obavou. Tento proces je značne sťažený, keď demokratické a morálne záväzky nahrádza striktne ideologické myslenie či dokonca ľudská zlomyseľnosť, ktorá nepraje úspech a teší sa zo zlyhaní.

Počas prvého roku vládnutia v prezidentskom úrade Donald Trump preukazoval postoje, robil rozhodnutia a dosiahol výsledky, ktoré možno zaradiť do troch kategórií. O tom, čo všetko by do nich malo byť zaradené a akú veľkú váhu jednotlivým položkám pripísať, samozrejme, možno diskutovať. Myslím si však, že každá snaha o objektívne hodnotenie by mala všetky tri kategórie zohľadniť a jednotlivé položky posudzovať nielen individuálne, ale aj vo vzájomnej súvislosti.

Za čo možno Trumpa oceniť

Je dosť toho, za čo môžu občania (bez ohľadu na svoju politickú orientáciu) vládu prezidenta Trumpa oceniť – či už nadšenou pochvalou, alebo aspoň súhlasom bez vážnejších výhrad. Medzi pozitíva napríklad patrí reforma ministerstva pre záležitosti veteránov, nominovanie kompetentného Neila M. Gorsucha na doživotný post sudcu Najvyššieho súdu, či hospodársky rast a s ním súvisiaca nízka nezamestnanosť, nové pracovné miesta a vysoká dôvera spotrebiteľov.

Alarmujúce predpovede, že zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta bude mať za následok dramatický pokles akciového trhu, sa ukázali ako pomýlené – opak sa stal pravdou.

V predvolebnej kampani tiež odznelo, že Donald Trump je nespôsobilý vykonávať funkciu vrchného veliteľa ozbrojených síl – tieto obavy sa počas prvého roku jeho vládnutia nepotvrdili.

Prezident Trump úspešne pokračoval v boji proti islamistickému terorizmu, nezmenil americký postoj voči Ruskej federácii (bez zbytočného prilievania oleja do ohňa) a – napriek znepokojujúcej predvolebnej rétorike – potvrdil záväzok dodržiavať článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Zároveň členom NATO pomohol lepšie porozumieť, že kolektívna bezpečnosť niečo stojí a záväzky si treba plniť.

Do druhej kategórie patria postoje a rozhodnutia, ktoré sú súčasťou štandardnej republikánskej agendy a ako také budú, prirodzene, vítané väčšinou voličov tejto strany a, logicky, kritizované väčšinou voličov Demokratickej strany.

Politika deregulácie, rozsiahle znižovanie daní, menovanie konzervatívnych sudcov, zrušenie pokuty za nezakúpenie si zdravotného poistenia a príprava nového plánu zdravotnej starostlivosti, posilnenie ochrany náboženskej slobody či formálne uznanie Jeruzalema za hlavné mesto Izraela zatiaľ robia z Donalda Trumpa pomerne úspešného republikánskeho a vcelku štandardného amerického prezidenta.

Zo zaužívaného štandardu sa výrazne vymyká prezidentova rétorika – najmä na sociálnej sieti Twitter – a niektoré metódy jeho vládnutia. Patrí medzi ne aj 17. zákon moci z knihy Roberta Greena 48 zákonov moci (The 48 Laws of Power): „Udržuj ostatných v napätí: pestuj atmosféru nepredvídateľnosti.“

Aj nevolič prezidenta Trumpa by mal byť schopný – s úsmevom či bez neho – povzniesť sa nad niektoré jeho svojské móresy, zatiaľ čo všetci občania by mali byť kritickí voči nevhodnému a prezidenta nehodnému správaniu, a keď treba, aj ho odsúdiť. Tu už nejde o stranícku politiku ani škrupulóznosť, ale o dodržiavanie demokratických pravidiel, obranu slušnej spoločnosti a zachovanie morálneho líderstva vo svete.

Na slovách záleží

Do tejto tretej kategórie patria napríklad prezidentove neprimerané vyjadrenia na adresu mainstreamových médií, ktoré vychádzajú z dlhodobo zlého vzájomného vzťahu. Napriek tomu, že predmetné médiá nie sú vždy vzorom nezaujatého spravodajstva a ovplyvňuje ich neduh politickej korektnosti, prezidentov neskrotený jazyk je problémom – čo sa prejavuje aj v rebríčku popularity.

Neobstojí obhajoba, že sa treba pozerať na rozhodnutia prezidenta a nie rétoriku, na jeho skutky a nie slová. Na slovách záleží, a v čím vyššej pozícii sa človek nachádza, tým opatrnejšie by ich mal vážiť.

Žijem v krajine, v ktorej sa mnohí riadia etikou autenticity – pravosť je vyzdvihovaná, pokrytectvo zaznávané, ľudia cítia potrebu povedať svetu, čo si „naozaj“ myslia a čo „skutočne“ cítia. A sociálne siete im to umožňujú.

Práve tu nachádzame jeden z dôvodov, prečo sa Donald Trump nečakane stal americkým prezidentom – jeho priamočiarosť a prostorekosť ako reakcia na prehnanú politickú korektnosť a „fake news“ zarezonovala. Problém nastáva v momente, keď sa autenticita oddelí od zodpovednosti.

Etika zodpovednosti môže a musí vytvárať prístrešie „autentickému“ ľudskému správaniu – iba vtedy ho budeme môcť označiť za morálne správne. Na morálke v politike záleží a práve tu vykazoval prezident Trump počas prvého roku v úrade najvýraznejšie nedostatky.

Jeho známka zo správania sa potrebuje zlepšiť, ak sa chce priblížiť k tým predchodcom, ktorí sa do histórie zapísali ako dobrí prezidenti. Prezidenti, ktorí chápali, že americké záujmy neslobodno oddeľovať od amerických ideálov.

Donald Trump

Komentáre

Teraz najčítanejšie