Tesnejšie, ako sa čakalo, ale bez katastrofy. Štvrtá vláda Angely Merkelovej vzniká veľmi ťažko

Ten pomer hlasov hovorí za všetko. Zo 645 delegátov hlasovalo za rokovanie o veľkej koalícii s konzervatívcami Angely Merkelovej len 362 (proti 279) členov nemeckej sociálnej demokracie (SPD).

Dlhé a náročné rokovanie o novej vláde po septembrových voľbách tak síce pokročilo do ďalšej fázy, no zároveň ukázalo na vážne názorové rozdiely vnútri druhej najsilnejšej strany. Mnohí sociálni demokrati chceli radšej odísť do opozície alebo aspoň vyjednať variant menšinovej vlády, ktorú by podporovali. Strana podľa kritikov veľkej koalície prechádza krízou identity a vo veľkej koalícii len stráca podporu voličov. A z populistickej AfD zároveň robí najsilnejšiu opozičnú stranu.

Je však otázne, či by predčasné voľby zlú náladu v SPD vylepšili. Vo voľbách, ktoré boli pre nich najhoršími za vyše 80 rokov, získali veľmi slabých 20,5 percenta hlasov. V posledných prieskumoch boli na tom ešte horšie – len s 18,5 %.

„Bola by to pre našu krajinu politická katastrofa,“ povedal o prípadnom kolapse koaličných rozhovorov šéf bavorskej CSU Horst Seehofer pre denník Bild ešte pred straníckou akciou SPD.

„Európa čaká na Nemecko, že prevezme zodpovednosť za Európu a začne konať rozhodne. Bez SPD by to nebolo možné,“ bránil na zjazde veľkú koalíciu šéf SPD Martin Schulz, ktorý pred voľbami odišiel z postu šéfa Európskeho parlamentu.

Ak by mu to na straníckom zjazde neprešlo, Nemecko by čakalo ďalšie obdobie neistoty, nové voľby do bundestagu a zrejme aj hľadanie nového lídra sociálnych demokratov.

„Nemá sa chcieť vládnuť za každú cenu, ale ani by sme nemali byť ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu za odmietnutie vládnuť,“ povedal Schulz.

Čo bude ďalej

Ani po nedeli však nie je všetko definitívne. Na rade sú formálne rozhovory, ktoré už pôjdu do konkrétnych detailov; začnú sa už v pondelok.

Ak sa uzavrie konečná dohoda o novej koalícii, ešte sa bude musieť potvrdiť v straníckom referende SPD. Posledné slovo bude mať 440-tisíc sociálnych demokratov, ktorí môžu byť ešte radikálnejšie naladení ako delegáti nedeľného zjazdu v Bonne.

Merkelová by rokovanie medzi konzervatívnou úniou CDU/CSU a SPD rada uzavrela do polovice februára, konkrétne 12. februára. Po referende v SPD by v prípade pozitívneho hlasovania mohla byť nová vláda zostavená do polovice marca.

SPD bola menšou stranou vo veľkej koalícii už v rokoch 2005 až 2009; po prestávke funguje doteraz od roku 2013. Predstava ďalších štyroch rokov s konzervatívcami mnohých neteší aj preto, lebo Schulz nepresadil väčšie zmeny v daniach či právo utečencov na zjednotenie rodiny. Ani vidina opozície z lavíc AfD, ktoré sa prvý raz dostalo do federálneho parlamentu, nevyvoláva nadšenie.

Na novú vládu v Berlíne však čaká EÚ, najmä francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý chce presadiť reformu eurozóny a pokračovať v budovaní silného jadra v EÚ. Aj podľa Schulza sa teraz rozhoduje nielen o tom, akým smerom sa vydá Nemecko, ale celá Európa. Sám pritom tiež chcel ostať v opozícii; jeho postoj zmenil až kolaps rokovaní o „jamajke“, teda o koalícii CDU/CSU so zelenými a liberálmi, ktorí to potopili, čím sa ich preferencie výrazne oslabili.

„Bude to jej štvrté a posledné obdobie, ale je šanca zapísať sa do histórie ako európska kancelárka,“ povedala pre New York Times profesorka politických vied Römmeleová.