Denník N

Slovenskí vedci dosahujú v zahraničí skvelé veci. Ako by mohli zvýšiť blahobyt u nás, keby mohli?

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vinou našej histórie je nám bližšie kolektívne nariekanie ako individuálne vynikanie. Nemyslíte, že je už načase zmeniť to na kolektívne vynikanie, naštartovať sa a vydať sa správnym smerom?

Autor je neurogenetik, pôsobí vo Viedenskom výskumnom inštitúte molekulárnej patológie a Inštitúte evolúcie a kognitívneho výskumu Konráda Lorenza

Nositeľ Nobelovej ceny Max F. Perutz vyhlásil, že vo vede pravda vždy víťazí. Pravda vychádza vo vede najavo aj vďaka obrovskej súťaživosti vedcov z celého sveta, ktorí sa výsledkami svojej práce navzájom neustále kontrolujú.

Výstupy vedeckej práce často odzrkadľujú efektivitu jej riadenia a financovania. Keďže veda nemá vlasť a konkurencia je vysoká, napreduje výskum čoraz rýchlejším tempom. Krajiny, ktoré to pochopili, patria medzi najbohatšie, najvplyvnejšie a investujú do výskumu a vzdelávania maximum.

S týmto cieľom hľadajú a najímajú najlepšie mozgy, aby im pomohli napredovať rýchlejšie a poradili im, čo majú robiť. Dávajú šancu aj nám, Slovákom, podobne ako ďalším vedcom z ostatných, svetu menej známych krajín.

Vedci zvyšujú blahobyt

Slovenskí vedci dosahujú v zahraničí míľniky, o akých sa im na Slovensku ani len nesnívalo. Čo by mohli dosiahnuť na Slovensku, keby na to mali príležitosť? Ako by vďaka tomu mohlo Slovensko prekvitať? Do čoho zmysluplného by sa dalo investovať?

Medzinárodné skupiny vedcov zvyšujú blahobyt krajinám, v ktorých pracujú. Prichádzajú s vylepšeniami vo všetkých sférach, čo sa merateľne odráža aj na ich ekonomike. Krajiny, ktoré s nimi nestíhajú držať krok, sú odsúdené na podradnejšie typy práce a menšiu atraktívnosť prostredia nielen pre tých najschopnejších pracovníkov.

Nie je nám to ukradnuté

Inšpirovaní slovenským a zahraničným vedeckým výcvikom sa viacerí vedci a záujemcovia o vedu spojili, aby konštruktívnymi návrhmi pomohli budúcnosti tejto krajiny. Tomu venovanú platformu Žijem vedu založila slovenská vedkyňa Dominika Truban.

Spojili sa s ňou ďalší vedci: Marek Bartošovič, Dominika Hroššová, Jana LalákováMarek Šebesta, lebo im budúcnosť slovenskej vedy nie je ukradnutá.

Odštartovali tak rovnomennú iniciatívu Nie je nám to ukradnuté. Pridali sa k nim stovky ďalších vedcov a priaznivcov. Na základe skúseností a komunikácie celého tohto vedeckého kolektívu predkladajú náhľad z prvej ruky o tom, ako sa veci majú, a navrhujú, ako ich zlepšiť.

Adresujú ich premiérovi SR a ministerke školstva SR, pretože by mali byť riadiacimi mozgami našej krajiny, do ktorých vkladáme veľké nádeje.

Žijem vedu naživo

Dňa 22. 12. 2017 platforma Žijem vedu zorganizovala konferenciu Žijem vedu naživo, ktorej podstatou bolo poukázať na kritický stav slovenskej vedy a hľadanie riešení. Slovenskí vedci spolu komunikovali a diskutovali o situácii na Slovensku a vo svete. Nahrávky prednášok z konferencie si môžete pozrieť tu.

Danica Jurčáková zhrnula svoj pohľad účastníka na konferenciu Žijem vedu naživo z publika. Profesor Ľubomír Tomáška ako účastník písomne prispel svojimi postrehmi, analýzou, návrhmi a vyjadrením podpory.

Organizátor podujatia Marek Šebesta sa o snahách Žijem vedu rozprával 16. 12. 2017 v relácii .pod lampou s Ľubicou Beňuškovou, Pavlom Čekanom a Štefanom Hríbom. V podobnom duchu debatovali 13. 1. 2018 so Štefanom Hríbom .pod lampou Peter Celec a Peter Szolcsányi. Prehľadným výsledkom diskusií je priložený otvorený list.

Príklad hodný nasledovania

„Beda národu, ktorý nemá hrdinov. Beda národu, ktorý hrdinov potrebuje,“ poznamenáva Bertold Brecht vo svojom Galileovi z roku 1938. Svet sa ďalej točí a v epickom divadle Slovenska sa naďalej objavujú postavy, ktoré majú čo povedať. Ak sa im naučíme načúvať a spoločne komunikovať, môžeme dosiahnuť podobne veľké veci na Slovensku, ako dosahujeme v zahraničí.

Členovia platformy Žijem vedu sa neozývajú, aby sa ukazovali a robili zo seba hrdinov, aj keď nimi v istom zmysle . Robia však veľký dojem tým, že dokazujú, koľko sa dá dosiahnuť, ak sa rozhýbe zopár ľudí s dobrými nápadmi, ktoré aj zrealizujú. Je to povzbudenie pre nás všetkých a príklad hodný nasledovania.

Vinou našej dlhej histórie potláčania je nám bližšie kolektívne nariekanie ako individuálne vynikanie. Nemyslíte, že je už načase zmeniť to na kolektívne vynikanie, naštartovať sa a vydať sa správnym smerom?

Podpísať otvorený list slovenských vedcov môžete tu.

Teraz najčítanejšie