Denník N

Pred 25 rokmi začal pracovať Ústavný súd: trochu histórie, rozpačitá súčasnosť a otáznik nad budúcnosťou

Foto – TASR
Foto – TASR

Treba sa vrátiť ku kvalitnému, nestrannému, nezávislému a presvedčivému rozhodovaniu a zabojovať o dôveru profesionálov, politikov aj širokej verejnosti.

Autor bol v rokoch 2000-2006 predsedom Ústavného súdu,
poradca prezidenta republiky

Ústavný súd začal svoje fungovanie 22. januára 1993. Z historického hľadiska to bol úspech. Jedna z najvýznamnejších ústavných inštitúcií štátu bola pripravená uplatňovať svoju základnú kompetenciu tri týždne po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Chrániť ústavnosť, najmä základné práva a slobody. Dnes taká veta vyznie ako floskula, avšak začiatkom roka 1993 bolo cítiť vzrušenie, obavy a trochu aj zvedavosti z tejto veľkej výzvy.

Iste, prípravy na „rozbehnutie“ Ústavného súdu trvali dva, tri mesiace pred historickým štartom. Napísal sa zákon o Ústavnom súde, boli úvahy o rozsahu právomocí, o osobnostiach, ktoré by mali pôsobiť na takom súdnom orgáne a podobne. Vznikali aj technické problémy. Budova, registre, vnútorný predpis, usporiadanie senátov. S odstupom času musím povedať, že ako poradca Ústavného súdu som osobne prežíval tie časy ako jedinečnú príležitosť, počas ktorej sme sa dokázali vyrovnať s požiadavkami na vytvorenie efektívneho ústavného orgánu.

Prvá zostava Ústavného súdu začala svoju činnosť doslova na „zelenej lúke“. Dokázala rozhodovať (dakedy sa aj mýliť), vytvárať prvé doktríny ochrany základných práv a slobôd, vzdorovať politickej moci, uchovať si nezávislosť a nestrannosť a až na ojedinelé zlyhanie na konci funkčného obdobia, ktoré revitalizovalo tzv. Mečiarove amnestie, naplno chrániť ústavu. Vyznamenaním pre sudkyne a sudcov tohto obdobia bolo označenie Ústavného súdu ako „chorého prvku“. Potvrdzovalo, že Ústavný súd ani v ťažkej dobe mečiarizmu nerezignoval na objektívne posudzovanie otázok ochrany ústavnosti.

Pokračovanie príbehu

Vďaka tomu druhá zostava Ústavného súdu v rokoch 2000 až 2007 nastúpila do svojich funkcií s jedinou úlohou. Udržať nezávislé a nestranné posudzovanie všetkých problémov spojených s ochranou ústavnosti, súladnosti nášho právneho poriadku a predovšetkým základných práv a slobôd. Nemať väzby na politickú moc a nebáť sa rozhodovať podľa zásady: padni, komu padni.

Nie vždy sa darilo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie