Denník N

Slovensko je na hudobnej mape Európy a je dôležité, že to hovoria iní než Slováci

Mladá bratislavská skupina Tolstoys na Eurosonicu odohrala dva koncerty. Na konci januára mieri na ďalší showcasový festival do Ľubľany. Foto – Welin Nagyová
Mladá bratislavská skupina Tolstoys na Eurosonicu odohrala dva koncerty. Na konci januára mieri na ďalší showcasový festival do Ľubľany. Foto – Welin Nagyová

Pohoda získala prvýkrát cenu najväčšieho európskeho showcase festivalu Eurosonic a nebola v Holandsku jediným zástupcom našej scény.

Je to dvojnásobne menšie mesto než Bratislava, ale priestorov, kde sa hráva živá hudba, má niekoľkonásobne viac. A nie hocijakých. Nie je náhoda, že najväčší európsky showcaseový festival sa koná práve tu, na severe Holandska v Groningene. A že práve tento rok mal výrazné slovenské zastúpenie.

Pohoda je najekologickejšia

„Znamená to pre nás veľa. Hudbu považujeme za zázrak a sme šťastní, že sme jeho súčasťou,“ hovorí Michal Kaščák na pódiu pri preberaní ceny European Festival Awards.

Je to prvý úspech Slovenska na najväčšom európskom showcase festivale. Green Operations Award je cena pre najekologickejší festival. Pohoda mala celkovo až sedem nominácií, najviac spomedzi všetkých festivalov. Hoci nakoniec získala len jednu cenu, už len to, že sa toľko skloňovala spolu s najznámejšími a najlepšími akciami, veľa znamená. Aká je dnes jej pozícia v Európe si uvedomíte, keď chvíľu v Groningene sledujete jej šéfa.

Kým prejde Michal Kaščák vestibulom budovy Oosterport, ktorá je centrálou Eurosonicu, trvá to niekoľko minút. Vzdialenosť nie je veľká, veľký je len počet ľudí, ktorí šéfa najväčšieho slovenského open-air festivalu zdravia a chcú s ním prehodiť niekoľko slov. „Chodím sem už vyše desať rokov, aj s kolegami z agentúry,“ hovorí. Cez deň absolvuje niekoľko pracovných stretnutí, večer chodí z klubu do klubu a muzikantov, ktorí ho zaujmú oslovuje, aby prišli na Slovensko. Dostáva tipy od zahraničných kolegov, čo sa oplatí vidieť, ešte predtým si sám prechádza celý program a vyberá zaujímavé mená podľa popisiek alebo hudobných ukážok.

Housewives. Foto – Siese Veenstra

„Toto bude dobré,“ tvrdí pred začiatkom koncertu Housewives. A naozaj aj bolo. Pätica muzikantov z Londýna rozpaľuje publikum nepredvídateľne štrukturovanými plochami, v ktorých sa zvuk gitár a elektroniky triešti o saxofónové výkriky. Dunivý zvuk, veľká energia. Michalovi Kaščákovi to pripomína brniansku alternatívnu scénu 80. rokov, na ktorej vyrastal, a hneď po koncerte dáva ponuku hrať na Pohode. Či to vyjde už na tomto ročníku, sa ešte uvidí, od oslovenia nejakého muzikanta po zverejnenie jeho mena na plagáte vždy prebehne niekoľko kôl rokovaní, no takto to funguje. Eurosonic je dobrý zdroj pre nachádzanie nových mien, ktoré ešte nie sú všeobecne známe, sem aj na iné showcaseové festivaly chodievajú talenty, ktoré idú rýchlo hore.

To je aj prípad Tolstoys. Mladá skupina okolo speváčky Ely Tolstovej len vlani vydala debutový album a ich dreampopové pesničky očaria väčšinu ľudí už pri prvom počutí. Na showcasovom festivale sú tie najväčšie nároky, ak sa vám nepodarí získať pozornosť po jednej-dvoch pesničkách, profesionáli aj diváci sa hneď vyberú do iného klubu. Tolstoys pôsobia prvý večer trochu nervózne, ale ku koncu sa rozohrajú a koncert o deň neskôr si už užívajú.

„Ako sa ti to páčilo?“ pýta sa ich manažérka Táňa Lehocká jedného z delegátov, ktorých sem pozvala. „Bolo to veľmi dobré,“ odpovedá zdvorilo Steve Zapp. Keby mal agent skupín ako Editors či Biffy Clyro výhrady, určite by ich sformuloval a nezostal by na celý set začínajúcej slovenskej kapely až do konca.

Nie každá kapela môže hrať na Eurosonicu dva koncerty. Táňa sa vlani na festivale Icelandic Airwaves v Reykjavíku zoznámila s Robertom Meijerinkom, ktorý vyberá kapely do Groningenu, a podarilo sa jej to dohodnúť. Zafungovalo aj promo priamo na mieste, kde sa po priestoroch Eurosonicu rozdávali fľaše a cukríky s nálepkou, kde bol názov kapely a časy jej koncertov. Drobnosť, ktorá však pomáha upozorniť na seba v konkurencii stoviek ďalších mien.

„Na Tolstoys prišlo dosť ľudí, aj zopár takých, ktorých sme si želali, aby prišli. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať ďalej, ohlasy sme mali pozitívne a muchy sa budeme snažiť vychytať. Myslím, že aj Tolstoys si to užili a je výborné, že aj oni ako kapela tam ostali na celý festival, takže mali možnosť vidieť, ako to tam funguje,“ hodnotí.

Ako zástupkyňa agentúry Real Something reprezentuje napríklad aj The Ills, ktorá vlani zo slovenských kapiel najčastejšie koncertovala po celej Európe, zároveň Táňa aj sama organizuje akcie v Bratislave, kde pozýva zahraničné kapely. Na Eurosonicu bola druhý raz a patrí medzi najlepších networkerov, ktorí veľmi dobre vedia, čo ponúkajú, aj presne vedia, ako a komu to ponúkať.

Čo a kto dnes hýbe hudobným priemyslom

Dopoludňajší a popoludňajší program Eurosonicu tvoria konferencie a prednášky. V tohtoročných témach sa opakovane skloňovali nové technológie (streaming, zariadenia na kontrolu hlasom, blockchain), horúcou témou je aj iniciatíva Music Moves Europe, ktorej cieľom je získať v rámci Európskej únie novú veľkú systémovú podporu pre hudbu a počúvať príbehy vplyvných agentov, ako pracovali s veľkými hudobníkmi by sa dalo aj viac než hodinu vyhradeného času.

Vestibul Oosterportu, hlavnej centrály Eurosonicu. Foto – Bart Heemskerk

Debata s agentkou Emmou Banks, ktorá pracuje s umelcami ako Arcade Fire, Red Hot Chili Peppers či Lorde. Foto – Bart Heemskerk

Michal Kaščák v rámci série pre „hýbateľov hudobného priemyslu“. Foto – autor

Je príjemné vidieť, že Slovensko už má na Eurosonicu dobrú povesť aj dobré zastúpenie. „Pozývame hýbateľov nášho priemyslu porozprávať svoje príbehy a otvorene odpovedať na otázky,“ uviedli organizátori cyklus stretnutí, kde dali priestor aj Michalovi Kaščákovi. Ten predstavil históriu a osobnejší prístup Pohody aj skúsenosti z brandže.

„Niekedy priveľa rozprávame na stretnutiach festivalov len o biznise. Všetci majú vypredané a sú v zisku, aby mali lepší imidž, niektorí sa zase sťažujú, že honoráre umelcov rastú, ale zároveň sú ich ochotní platiť a hrať na exkluzivitu.“ Jeho ďalšia veta o tom, že je lepšie, keď o vás rozprávajú iní, sa naplní, keď sa do diskusie zapojí Serge Grimaux. Znie úplne inak, keď slová „Pohoda má svoju vlastnú atmosféru a ľudí, ktorí ju vytvárajú,“ hovorí niekto z festivalového tímu a keď ich vysloví promotér so štyridsaťročnou kariérou, ktorý robil koncerty Michaela Jacksona, Pink Floyd, Metalliky či Milesa Davisa a v 90. rokoch priniesol do strednej Európy prvú modernú ticketingovú sieť.

Slovensko v Eurosonicu zastupuje aj iniciatíva Lala Music Export. „Máme to!“ vykríkne od radosti v sále tesne pred začiatkom jedného z koncertov Michal Berezňák. Práve sa dozvedel výsledky grantov Fondu na podporu umenia, ktoré znamenajú, že môžu pokračovať vo svojich hudobných a vzdelávacích aktivitách na Slovensku aj v Európe. Tie zahraničné boli dôvodom, prečo prišli do Holandska.

„Z tohto ročníka Eurosonicu mi vyčnievajú dva momenty: stretnutie s dramaturgom Eurosonicu, na ktorom rozprával viac on. A povedal, že do ďalších rokov by Eurosonic chcel mať intenzívnejší kontakt a spoluprácu s našou scénou,“ hodnotí spätne Alexander Čerevka.
„Druhým momentom bolo založenie organizácie European Export Exchange. Vzniknú pracovné skupiny, ktorých úlohou bude vytvárať podmienky, projekty a programy na zlepšenie výmeny hudobného repertoáru či mapovanie jednotlivých trhov. Všetko bude prebiehať v úzkej spolupráci s Európskou úniou, keďže vzniká program Music Moves Europe.“

Na konferencii stretávame aj zástupcov bratislavskej firmy Amena display. Ich ľahko prenosné LED tabule, ktoré dokážu veľmi operatívne usmerňovať návštevníkov, ste mohli napríklad vidieť na koncerte Depeche Mode alebo festivale Grape, ale putujú s nimi aj po celej Európe. Juraj Melichar hrdo ukazuje fotografie z koncertov Rolling Stones a Robbieho Williamsa vo Švajčiarsku, ich tabule navigovali aj divákov koncertov Coldplay a Guns N´ Roses v Poľsku. V portfóliu už okrem hudby majú napríklad aj maratón a návštevu britského princa Charlesa vo Viedni alebo majstrovstvá sveta v lyžovaní vo Fínsku.

V piatok na Eurosonic dorazia aj chalani z piešťanského festivalu Grape. Mali doraziť o deň skôr, no pre víchricu boli zrušené stovky letov. Aj oni chodia na Eurosonic hľadať kapely, ktoré by mohli hrať u nich. Len akreditácia na festivale vyjde na stovky eur, ale byť tu, práve na tejto akcii, je dôležité. Kvôli kapelám, ale najmä kvôli osobným kontaktom.

Mesto hudby

Keď sa prechádzate po Groningene, všade narážate na Eurosonic, aj na rôznu inú hudbu. Aby sa mesto do festivalu zapojilo ešte viac, v roku 2016 na námestí Grote Markt prvýkrát vyrástlo pódium Eurosonic Air. Je to veľký stan pre tritisíc divákov aj s balkónmi, niečo ako bratislavská stará tržnica, akurát bez problémov s koncertmi po desiatej večer.

Ako je to celé vlastne možné? Tradícia Eurosonicu siaha až do roku 1986, keď sa v Groningene konala malá prehliadka lokálnych hudobníkov. Dnes je z nej veľká medzinárodná akcia, ktorá má vyše 40-tisíc návštevníkov, vyše 350 koncertov a vyše 4000 profesionálov z hudobnej brandže z celej Európy. Lenže nejde len o čísla, oveľa dôležitejší je obsah a atmosféra celej akcie v Groningene.

Mesto na severe Holandska sa stalo veľkou medzinárodnou hudobnou baštou v polovici 70. rokov, keď sa jeho vedenie rozhodlo, že podniky so živou hudbou sa nemusia držať oficiálnych zatváracích hodín. Pridajte si k tomu fakt, že sú tu dve veľké univerzity, na ktorých je dokopy 55-tisíc študentov, a už chápete, ako je možné, že Eurosonic môže obsadiť vyše päťdesiat podnikov. Počas festivalu znie hudba zovšadiaľ, z oficiálnych aj neoficiálnych scén.

Rad na ulici pred klubom Vera. Foto – Siese Veenstra

Jedno z vyše šesťdesiatich festivalových pódií je aj v kostole v centre mesta. Foto – Bart Heemskerk

Eurosonic Air je veľký stan uprostred hlavného námestia, ktorý má ešte viac prepojiť festival s mestom. Foto – Siese Veenstra

Groningen však žije hudbou celý rok, v miestnych kluboch nachádzate stopy po najslávnejších kapelách, ktoré tu hrali v úplných začiatkoch svojej kariéry. V klube Vera je plagát U2 z roku 1980, veľkým zážitkom muselo byť vidieť v tejto komornej sále aj Nirvanu alebo Pearl Jam. „Vidíš tú vežu?“ ukazuje mi člen tímu Eurosonicu stometrovú Martinitoren v rohu námestia Grote Markt. „Keď zomreli David Bowie a Prince, zneli odtiaľ ich najznámejšie skladby a keď tu bol Lou Reed, zahral si na zvonkohre“.

O najoriginálnejší hudobný vklad do miestnej scény sa však starajú vysokoškoláci, ktorí počas roka prepožičiavajú svoje izby na pop-up koncerty. Má to vraj veľký úspech medzi študentmi aj u kapiel.

Polovica januára však už niekoľko dekád patrí Eurosonicu. „Bol tradične gigantický, upršaný a trochu vyčerpávajúci. Veľa koncertov, plánovaných stretnutí, náhodných networkingov a zopár inšpiratívnych prednášok k tomu,“ vraví Alexander Čerevka. Program trval od rána až do noci a že vonku je hnusné počasie, sme zistili len pri presunoch z miesta na miesto a pri ceste na festival.

pozn. Michal Kaščák je členom redakčnej rady Denníka N

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie