Denník N

Fingovanie vedy v praxi: za vedecký článok stačí poslať 300 eur na Ukrajinu

Foto N – Tomáš Benedikovič

Doktoranda naučilo publikovať v podozrivom časopise vedenie Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity. Dve tretiny textov z lepších zahraničných časopisov zverejnili v dvoch ukrajinských časopisoch.

Koľko sa už popísalo článkov o tom, ako slovenské vysoké školy zaostávajú za konkurenciou v iných krajinách? A koľko o tom, že mnohí akademici namiesto poctivého vedeckého výskumu radšej chrlia články v podozrivých nevedeckých časopisoch?

Desiatky a stovky. Tlak na úroveň vedeckej práce na vysokých školách stúpa, štát čoraz dôslednejšie vyžaduje od vysokoškolských pedagógov, aby písali kvalitné práce a zverejňovali ich v prestížnych časopisoch vrátane tých zahraničných.

No problém je, že na mnohých fakultách sa stále robia cestičky, ako namiesto skvalitnenia výskumu uspokojiť tento tlak inak.

Prinášame vám jeden príbeh za všetky – o tom, ako si na Fakulte medzinárodných vzťahov bratislavskej Ekonomickej univerzity obľúbili ukrajinské časopisy, ktoré na prvý pohľad pôsobili prestížnym dojmom. No v skutočnosti za niekoľko stoviek eur odpublikovali vyučujúcim a doktorandom čokoľvek, čo im poslali.

A čo je možno ešte väčší problém – vedenie fakulty viedlo k publikovaniu v týchto časopisoch aj svojich doktorandov.

Ekonomická univerzita v Bratislave. Foto – TASR

Doktorandi sa učia robiť nevedu

Marcel Čas začal pred desiatimi rokmi študovať na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity. V akademickom prostredí sa našiel a chcel v ňom zostať. Po magistrovi sa teda rozhodol na škole pokračovať.

„Videl som na fakulte ľudí, aj keď ich nebolo až tak veľa, ktorí boli kvalitní, ich výučba bola dobrá a prednášali ekonomické teórie, ktoré sa vyučovali aj na Západe,“ spomína. Po promócii sa prihlásil na doktorandské štúdium, našiel si školiteľa a začal pracovať na dizertačnej práci z oblasti monetárnej makroekonómie.

Interní doktorandi získavajú kredity za to, že vyučujú študentov, chodia na doktorandské semináre, vedú bakalárske práce a publikujú svoje odborné texty.

Zväčša platí, že na doktorandov nie sú nejaké vysoké nároky v tom, v akých časopisoch musia publikovať. Bežne stačí, ak im vychádzajú články v časopisoch na Slovensku. Často to funguje tak, že každá škola má svoj časopis, kde doktorandi publikujú, alebo im vychádzajú príspevky v zborníkoch z konferencií, ktoré si školy organizujú.

Marcel sa stal doktorandom v septembri 2014, keď v akademickom prostredí silnel tlak na to, aby si fakulty nevykazovali články v pavedeckých časopisoch. Čoraz častejšie sa začínalo hovoriť o predátorských časopisoch, ktoré si z vedeckých publikácií spravili biznis. Ako? Akademikom zverejňovali čokoľvek, bez odborného posúdenia, a názvami sa snažili pôsobiť dojmom, že sú to prestížne a rešpektované periodiká.

Jedným z najznámejších slovenských príkladov sú časopisy Journal on Law, Economics and ManagementCurrent Issues of Tourism Research. Tituly v angličtine sa „hrajú“ na britské publikácie svojím číselným označením a formálnym sídlom v londýnskej budove (kde je ďalších 8-tisíc firiem). V skutočnosti ich vydáva agentúra na ulici Za humnami v Podhájskej.

Publikovanie týchto článkov nie je triviálnosť – ovplyvňujú akreditáciu študijných programov na našich školách a čiastočne aj rozpočty na fakultách. Veľmi laicky povedané: publikácie majú vplyv na to, koľko peňazí dostanú fakulty od štátu. Aby štát predchádzal praxi s chrlením článkov v nevedeckých časopisoch, začal viac prihliadať na to, kde bol text publikovaný.

Za hodnotnejšie sa považujú tie, ktoré boli publikované v takzvaných „karentoch“ a „impaktoch“. Karentované časopisy sú recenzované a vedecky veľmi vysoko hodnotené časopisy spracovávané službou Current Contents. „Impakty“ sú síce o niečo menej významné, ale stále prestížne časopisy, zaradené do špecializovaných databáz ako Web of Science a Scopus, ktoré ich kvalitu pravidelne overujú.

No, samozrejme, aj tu občas príde k chybám. Do Scopusu sa napríklad dostali aj dva ukrajinské časopisy Actual Problems of EconomicsEconomic Annals-XXI, o ktorých sa už v akademickom prostredí vie, že ich publikačné štandardy sú veľmi nízke. Prvý z nich, Actual Problems of Economics, sa už aj objavil na známom Beallovom zozname predátorských časopisov a zo Scopusu ho vyradili.

Čo stručne charakterizuje predátorské časopisy? Minimálne nároky na kvalitu textov, formálne alebo žiadne recenzné konanie, ktoré by články hodnotilo (a teda bolo garantom ich vedeckého prínosu), a vyberanie poplatkov za zverejnenie textov.

Na bratislavskej Fakulte medzinárodných vzťahov EU istý čas zaradenie Actual Problems of Economics v Scopuse využívali, aby v tomto časopise bez problémov publikovali texty bez precízneho recenzného konania, ktoré je pre kvalitné časopisy typické. A ako hovorí Marcel Čas, učili tejto praxi aj doktorandov.

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Nebudete publikovať, budete vylúčený

„Na každom jednom stretnutí nás vtedajšia dekanka fakulty Ľudmila Lipková tlačila, že nám musí vyjsť článok v časopise, ktorý je zaradený v Scopuse,“ spomína Marcel.

„Hovorila, že inak nám nedá zápočet z doktorandských predmetov. My sme mali v študijnom pláne napríklad predmet svetová ekonomika a medzinárodné ekonomické vzťahy. V realite sa nikdy nevyučoval, len raz za čas sme sa stretli s dekankou, ktorá nám opakovala: ‚Musí vám vyjsť článok v Scopuse, ak sa to nestane, nedám vám zápočet a budete vylúčený zo štúdia.‘“

Ako Marcel dodáva, dekanka doktorandom popritom naznačovala, že existujú časopisy, kde s publikovaním článkov nerobia problémy. Štandardom v mnohých prestížnych časopisoch indexovaných v Scopuse bolo, že recenzenti články odmietali.

„Bol som v tom čase prvák, len som sa učil, o čom to je, byť doktorandom, a ako prežiť v akademickom prostredí,“ spomína Marcel. „Napísal som článok v angličtine, najlepšie, ako som vtedy vedel, a poslal do troch zahraničných časopisov. Všade mi ho zamietli. Dnes, keď sa spätne pozerám, tak výhrady, ktoré voči tomu textu mali, chápem.“

Potom mu podľa jeho slov sama dekanka poradila, aby text poslal do časopisu Economic Annals-XXI, kde problémy nebudú. Z časopisu sa ozvali po pár týždňoch – text, ktorý inde zamietli, bez problémov prijali. Neprebehlo v podstate žiadne recenzné konanie, Marcelovi poslali na opravu len pár formálnych chýb v ruskom a ukrajinskom abstrakte.

A, samozrejme, vyzvali ho, aby za uverejnenie zaplatil tristo eur. Platilo sa podľa počtu strán; Marcel ich napísal osemnásť, takže cena bola vyššia.

Doktorand postupne pochopil, že takto to fungovať nemá. Recenzné konanie trvá štandardne niekoľko mesiacov; okrem toho, keď mu časopis neskôr prišiel do rúk, bol v šoku. „Vtedy som už vedel, ako približne vyzerá bežný odborný časopis. Toto vyzeralo ako Slovenka. Bol to taký magazín, dokonca s reklamami.“

Dodáva, že v ukrajinskom časopise publikoval, lebo potreboval zápočet. „Ale vedel som, čo robím, nechcem zo seba robiť obeť. Rozumiem, že to bola moja chyba.“

Pochybné časopisy – taktika dobrého manažéra

Marcelovo rozprávanie by mohlo byť epizódou zo života jedného doktoranda, ktorá sa nedá zovšeobecniť. Nebyť pohľadu na publikačné výstupy jeho fakulty, ktorý možno zostaviť na základe Centrálneho registra publikačnej činnosti. Tento register eviduje publikačnú činnosť na slovenských vysokých školách.

Keď sa pozrieme na publikácie Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v prestížnejších kategóriách „vedecké práce v zahraničných karentovaných časopisoch“ a „vedecké práce v zahraničných časopisoch registrovaných v databázach Web of Science alebo Scopus“, za roky 2014 až 2016 tam nájdeme 63 článkov.

Takmer polovica z nich, teda 31 textov, vyšla v ukrajinskom časopise Actual Problems of Economics (zaradenom aj na list predátorských časopisov), ďalších osem v Economic Annals-XXI. Čiže takmer dve tretiny textov publikovaných v kvalitnejších zahraničných časopisoch zverejnili akademici z tejto fakulty v dvoch konkrétnych ukrajinských časopisoch.

Časopis Actual Problems of Economics je ešte zaujímavejší ako ten, v ktorom publikoval doktorand Marcel Čas. Na fakulte si ho obľúbili po tom, čo v roku 2012 bez najmenších problémov a bleskovo prijali článok od Martina Grančaya, bývalého vyučujúceho a prodekana tejto fakulty.

Grančay nikdy nemal problém s publikáciami, bežne mu vychádzali texty aj v karentovaných časopisoch. Na Actual Problems of Economics narazil náhodou, ešte v čase, keď sa o predátorských časopisoch veľmi nedebatovalo. „Vedel som, že článok, ktorý mám, nemôžem poslať do American Economic Review, teda extrémne dobrého karentu. Tak som ho poslal sem. Ten článok bol okej, nehanbím sa zaň, ale na vysoko prestížny časopis to nebolo,“ spomína Grančay.

Obálka časopisu Actual Problems of Economics. Zdroj – FB časopisu

Čo sa dialo ďalej, ho prekvapilo. Do týždňa bol text prijatý, do troch mesiacov aj uverejnený. Zaplatil poplatok niekoľko stoviek eur, ale ako vysvetľuje, tak to býva aj v prestížnych časopisoch. Rozdiel je v tom, že kým v prestížnych časopisoch sa platí za náklady na podrobné recenzné konanie, v predátorských časopisoch za to, aby bol článok bez problémov zverejnený. Ale – v roku 2012 u nás ešte nik o predátorských časopisoch verejne nedebatoval, tento pojem tu jednoducho nebol známy.

Rýchlosť, s akou Grančayov text prijali, je neštandardná. „Najlepší slovenský časopis v odbore, Ekonomický časopis, posudzuje články aj rok, i keď to je v našich podmienkach trochu extrém. Ale normálne trvá recenzné konanie tri-štyri mesiace. Prijať článok do týždňa je absurdné. Prišli mi len drobné poznámky k článku, skôr formálne úpravy a žiadosť o ruský abstrakt,“ hovorí Grančay.

Na fakulte sa rýchlo rozkríklo, že existuje časopis, kde sa publikuje bez problémov, no napriek tomu je zaradený v Scopuse. „Vnútorný okruh dekanky to rýchlo pochopil a niektorí tam začali publikovať vo veľkom. Asi aj preto, že systém začal vyžadovať impakty a oni reálne neboli schopní publikovať v tých kvalitných,“ hovorí Grančay.

„Ako rozhodnutie manažmentu fakulty to bolo vlastne excelentné. Akreditačná komisia chcela od fakulty čiarky a dekanka Lipková našla spôsob, ako čiarky zaistiť. Vyzeralo to dobre a navyše sa na každú námietku dalo odpovedať: veď je to v Scopuse.“

Scopus: Predátori sú problém, vieme o tom

Pointa teda je, že na Fakulte medzinárodných vzťahov EU si našli cestu, ako obísť sprísňujúce sa nároky na kvalitu vedeckých článkov. Tá sa neposudzuje tak, že by niekto z ministerstva školstva hodnotil samotný obsah textov – to ani nie je možné. Čiarky sa prideľujú podľa kategórií časopisov. Na fakulte však všetci museli vidieť, že Actual Problems of Economics nemá žiadne recenzné konanie – už podľa extrémne krátkych lehôt posudzovania to bolo zrejmé. No neprekážalo im to.

A ako je možné, že sa tento časopis objavil v databáze Scopus? „Časopisy menia svoje pravidlá a časopis, ktorý nezačal ako predátorský, sa ním stať môže,“ hovorí Lucie Boudová z vydavateľstva vedeckej literatúry Elsevier, ktoré databázu Scopus spravuje.

„Preto máme rôzne mechanizmy a zložité algoritmy, ktoré upozorňujú na časopisy so slabou výkonnosťou, vykazujú neobvyklé správanie alebo sa pri nich objavili pochybnosti o vydavateľských praktikách.“

Tieto časopisy následne hodnotí nezávislá rada nazvaná Scopus Content Selection & Advisory Board (CSAB). Z databázy sú vyradené, ak nespĺňajú štandardy. „Scopus vyradil z databázy v posledných rokoch okolo 300 časopisov, časť z nich práve z dôvodov porušenia vydavateľskej etiky,“ dodala Boudová.

Jedným z vyradených časopisov bol aj Actual Problems of Economics. V Scopuse považujú problém biznisu s vedeckými textami za vážny. „Aj keď predátorské časopisy tvoria len malú časť medzi všetkými vydávanými časopismi, sú veľkou hrozbou pre integritu výskumu a najmä všetkých databáz, ktoré vedecké časopisy indexujú. Tento problém nie je len problémom Scopusu,“ tvrdí vydavateľstvo Elsevier.

„Vyvinuli sme proces kontinuálneho vyhodnocovania všetkých časopisov v Scopuse a máme nastavené prísne pravidlá okamžitého odstránenia časopisov, ktoré sú identifikované ako predátorské.“

Foto N – Tomáš Benedikovič

Druhí najhorší v OECD

Denník N sa vyše dvoch týždňov pokúšal osloviť vedenie Fakulty medzinárodných vzťahov EU vrátane bývalej dekanky a dnes prodekanky pre vedu a výskum Ľudmily Lipkovej. Nereagovala ani na opakované otázky e-mailom, ani na telefonické odkazy na sekretariáte.

Martin Grančay odišiel z Fakulty medzinárodných vzťahov EU koncom roka 2015, dnes pôsobí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Problémy s vedeckými publikáciami v spoločenských vedách pomenoval aj v blogu Denníka N.

Marcel Čas na fakulte už nepôsobí – po skončení doktorandského štúdia ho nevzali na pozíciu odborného asistenta, na ktorú sa hlásil. O tom, ako to na fakulte chodí, napísal list rektorovi Ekonomickej univerzity a ako sám hovorí, chápe, že ho môže fakulta spochybňovať ako človeka, ktorý je urazený, lebo nedostal pracovné miesto.

Rektor Ekonomickej univerzity Ferdinand Daňo vraví, že sa listom zaoberal. Prioritou univerzity je podľa neho publikovať v hodnotnejších kategóriách publikačnej činnosti, pričom smerodajnou je databáza austrálskych dekanov ABDC.

„V prípade, že výsledky výskumnej činnosti tvorivých pracovníkov univerzity sú publikované v publikáciách a periodikách, ktoré v tejto databáze – a ani v databázach Web of Science či Scopus – nefigurujú, je základným princípom univerzity plnohodnotné a profesionálne recenzné konanie,“ tvrdí rektor.

„Publikovanie autorov je založené na etických princípoch každého z autorov. Univerzita pravidelne prostredníctvom svojej Slovenskej ekonomickej knižnice informuje autorov o prípadoch sporného recenzného konania.“

Podľa správy Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií, ktorú vlani v máji pripravili spolu s už zrušeným Inštitútom vzdelávacej politiky na ministerstve školstva, naša veda zaostáva za vyspelými krajinami. „V nekvalitných, predátorských časopisoch máme druhý najvyšší podiel výstupov z krajín OECD,“ píše sa v nej.

Predátorské časopisy sú témou všade na svete. Kým ešte v roku 2004 dosahoval podiel predátorských výstupov v Scopuse sotva desatinu percenta (asi 2-tisíc článkov), v roku 2015 to už boli takmer tri percentá (skoro 60-tisíc článkov). Zo slovenských textov to boli v rokoch 2013 až 2015 asi dve percentá; horšia ako my bola len Južná Kórea, len o málo lepšie Turecko, Mexiko a Čile.

To hovoríme o krajinách OECD. V celosvetovom meradle má najväčší problém Albánsko, kde sa podiel predátorských výstupov pohybuje medzi 30 až 40 percentami zo všetkých odborných článkov.

Kde je problém u nás? „Najmä v kvalite a prístupe ľudí,“ presviedča Martin Grančay. „Je pravda, že systém na niečo tlačí, ale na STU vidím, že vyučujúci sa snažia publikovať na špičkovej úrovni. Naša fakulta má desaťkrát viac zamestnancov, ale len o polovicu viac publikácií ako Fakulta medzinárodných vzťahov EU. No veľká väčšina z nich sú karenty. V spoločenských vedách je to presne naopak. Malá fakulta má pokojne dvesto až tristo publikácií ročne, ale v karentoch len dve-tri.“

Predátori medzi akademikmi

Na pochybné pseudovedecké časopisy sa medzi akademikmi už stihol zaužívať termín „predátorské časopisy“.

Čo ich charakterizuje?

  • vyberanie poplatkov od prispievateľov a vytváranie zisku
  • žiadne alebo len fiktívne recenzné konanie, ktoré je štandardné pre prestížne vedecké časopisy a ktorého zmyslom je posudzovať kvalitu odborného článku
  • agresívne praktiky pri získavaní príspevkov, e-mailové pozvánky ponúkajúce možnosť publikovania
  • parazitovanie na názvoch prestížnych časopisov
  • neexistujúce sídlo redakcie
  • americký knihovník Jeffrey Beall zostavil ich medzinárodný zoznam, ktorý medzičasom po tlaku vydavateľov musel stiahnuť, zoznamy predátorských časopisov však na webe ďalej existujú

Teraz najčítanejšie