Denník N

Pacientka má sklerózu multiplex: Nikdy som sa nepýtala, prečo práve ja

Foto – Fotolia

Keď mi povedali, že mám sklerózu multiplex, plakala som asi 15 sekúnd, keď som zavolala mame a hovorila jej, že je zle. Ale odvtedy nič, vraví v rozhovore Margita Stančíková.

Margite Stančíkovej (1984) diagnostikovali v roku 2013 sklerózu multiplex. „Urobiť zo sklerózy multiplex jediný zmysel existencie, okolo ktorého sa všetko točí, nie je pre mňa. Beriem to tak, že na svete sú ľudia, ktorí takú chorobu dostali, a ja som jedným z nich. Stať sa mi mohli aj horšie veci,“ vraví v rozhovore pacientka. Súhlasila so zverejnením svojho skutočného mena, no priala si, aby rozhovor vyšiel bez jej fotografie.

Kedy ste sa dozvedeli, že máte sklerózu multiplex?

Oficiálne v roku 2013, ale v nemocnici som bola po prvý raz kvôli podozreniu na ochorenie v roku 2012. Trvá istý čas, keď čakáte, aby nálezmi ďalších zápalových ložísk v mozgu potvrdili diagnózu. Už v roku 2012 som tušila, že ju mám, hoci lekári mi to nepovedali na sto percent.

Koľko ste mali rokov?

Dvadsaťsedem.

Ide o obvyklý vek, keď ľudia dostávajú sklerózu multiplex alebo to vo vašom prípade bolo zavčasu?

Z toho, čo som si načítala, viem, že chorobu majú aj dvadsaťroční, dokonca mladší. Ženy majú ochorenie častejšie, no neviem, prečo je to tak. Z mojich príznakov sa nedalo jasne určiť, či mám sklerózu multiplex. Niektorí ľudia majú úplne jasné príznaky. Potom, keď mi chorobu diagnostikovali a prišli ďalšie problémy, všetky tie komplikácie začali do seba zapadať. Najprv som nechcela uveriť tomu, že mám toto ochorenie, prišlo mi, že je to blbosť a nemôže to tak byť.

Aké ste mali príznaky?

Bola som veľmi unavená. Unavená, unavená a unavená. Boleli ma nohy. No neboli to tie klasické príznaky choroby, že človek ochrnie na jednu nohu či ruku alebo nevidí. Ja som bola len unavená a najprv som si myslela, že to len preháňam s prácou. Robila som v zdravotníctve ako opatrovateľka. Vrchná sestra mi jedného dňa povedala, že nechodím normálne a na jednu nohu „šmatlám“. Dlhodobo som na sebe pozorovala problémy, ktoré ma vyrušovali, ale nevedela som definovať, aké ochorenie by som mala mať. Prišla únava a závraty, no netrvali dlho, len pár dní. Postupne to bolo čoraz dlhšie a horšie. Keď som v robote odpadla od únavy, povedali mi, aby som so sebou niečo robila. Pracovala som v liečebni dlhodobo chorých, kde ma hneď hospitalizovali.

Čo sa dialo potom?

Po desiatich dňoch mi primár vybavil hospitalizáciu na neurológii v nemocnici v Ružinove. Tam si ma nechali ďalšie dva týždne a spravili mi kompletné testy.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie