Denník N

Logo odkaz MMSOdkaz MMŠ: O meste pri Červenom mori, kde by sa mohla začať vojna, lebo je tam najväčší počet vojenských základní na svete

Bývalý americký prezident Barack Obama si podáva ruku s prezidentom Džibutska Ismailom Omarom Guellehom 5. mája 2014. FOTO – TASR/AP
Bývalý americký prezident Barack Obama si podáva ruku s prezidentom Džibutska Ismailom Omarom Guellehom 5. mája 2014. FOTO – TASR/AP

Zapamätajte si meno Džibuti. Je to hlavné mesto Džibutska (kedysi Francúzske Somálsko) a leží pri Červenom mori. Štátik nemá ani milión obyvateľov, Wikipédia píše, že tam žije veľmi veľa tiav. Ale nepíše, že mesto Džibuti je svetovým unikátom v počte vojenských základní.

S touto témou prišiel denník Politico v rámci svojej série o možných budúcich vojnách. Džibuti je prvé na zozname, kde by vojna mohla vzniknúť.

Len Francúzi tam majú štyri vojenské základne, Američania nedávno otvorili už druhú, Japonci a Číňania majú po jednej (sú to však ich jediné vojenské základne na cudzom území vôbec). Aj Taliani sú tu, Saudská Arábia tu buduje svoju prvú základňu a chystajú sa sem aj Indovia.

Džibuti má strategickú polohu medzi Európou a Áziou, napríklad pre Čínu je kľúčové, ak by sa Číňania chystali obkľúčiť Indiu.

Bruno Maçães, politický analytik a bývalý portugalský minister pre európske záležitosti, ktorý Džibuti navštívil, uvažuje, že prípadná vojna by tu mohla vzniknúť ako forma zástupného konfliktu namiesto globálnej vojny. Podmienky tu sú, keď všetky kľúčové štáty tu majú svojich vojakoch (s výnimkou Rusov).

Jedna z nedávnych udalostí robí túto možnosť celkom pravdepodobnou. Číňania napríklad odhalili, že Japonci vyslali k dvom jej krížnikom kotviacim v základni žabích mužov ako špiónov. A Maçães sa rozprával s americkým dôstojníkom, ktorý mu potvrdil, že čínski námorníci sa naopak tak usilovne snažili fotografovať americkú loď, až musel prijať protiopatrenia.

Našťastie, zatiaľ jediný otvorený súboj, ktorý prebieha medzi vojakmi na základniach, je súboj o pozornosť prostitútok v miestnych nočných kluboch.

Džibuti je ukážkovým príkladom dnešného globalizovaného sveta, v ktorom sa stierajú hranice a globálni hráči sú natlačení na malom kúsku územia. Paradox nášho sveta je v tom, že nikto z týchto hráčov ho nemá pod kontrolou a že moderné technológie umožňujú najrôznejšie formy vojny: od ozbrojených konfliktov až po kybernetické útoky na infraštuktúru, propagandu, využitie umelej inteligencie alebo klasickú obchodnú vojnu.

A čo na to Džibuťania? Bruno Maçães si najal sprievodcu, ktorého nazýva Mohamed, a ten mu hovorí: „Práve teraz stojíme na tomto mieste, obkľúčení ôsmimi vojenskými základňami. Cudzincovi sa to možno vidí čudné, ale pre nás je to normálne.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Logo odkaz MMSOdkaz MMŠ

Martin M. Šimečka vyberá zaujímavé texty zo svetových médií.

Komentáre

Teraz najčítanejšie