Denník N

Fico tu nechce „predmestie Bruselu“, no napätie po príchode robotníkov z Balkánu práve on dlho ignoroval

Premiér Fico na nočnej vo fabrike v Lozorne. Foto – TASR
Premiér Fico na nočnej vo fabrike v Lozorne. Foto – TASR

Poslanci Smeru s podporou ministerstva práce presadzujú zmeny, ktoré môžu obmedziť pokútne zamestnávanie cudzincov aj riešiť nedostatok robotníkov. Stanovia aj 30-percentný limit na počet cudzincov z krajín mimo EÚ vo fabrike.

Premiér Robert Fico (Smer) v utorok v Hospodárskych novinách zverejnil komentár, v ktorom obhajuje vládny zámer presadiť exekučnú amnestiu.

Vidí v nej šancu umožniť desaťtisícom ľudí, ktorým sa dnes pre veľké dlhy neoplatí legálne robiť (lebo by im veľkú časť platu zobral exekútor), začať pracovať vo fabrikách. Mnohé z nich, najmä na západnom Slovensku, hlásia zúfalý nedostatok ľudí.

Fico v texte brojí aj proti pracovným agentúram, ktoré posledné dva-tri roky zarábajú na dovoze zahraničných robotníkov z krajín mimo Európskej únie (EÚ), najmä Srbska a Ukrajiny.

„Som jednoznačne proti tomu, aby cudzie personálne agentúry profitovali na dovoze pracovnej sily z Balkánu a tretích krajín,“ píše premiér. „Naša politika musí byť postavená na zásade, aby predovšetkým Slováci a Slovenky mali prácu.“

Fico má vo viacerých veciach pravdu a vláda aj na tento rok prichystala opatrenia, ktoré môžu zmierniť napätie v mnohých západoslovenských mestách citeľné po príchode cudzincov. Problém je, že premiér v tomto texte vystupuje, akoby tu doteraz nevládol a o prudkom náraste počtu srbských a ukrajinských robotníkov nevedel.

A navyše, opäť používa jazyk, ktorý situáciu neupokojuje, ale môže skôr podporovať podozrievavý postoj obyvateľstva ku komunitám zahraničných robotníkov.

Premiér z krajiny nechce „predmestie Bruselu“

„Nechcem, aby o pár rokov vyzeralo Slovensko ako predmestie Bruselu, plné imigrantov z rozvojových krajín,“ píše Fico v Hospodárskych novinách. „Želám si, aby bolo Slovensko krajinou, kde sa dobre žije predovšetkým slovenským štátnym príslušníkom, ktorí majú možnosť pracovať na zvyšovaní životnej úrovne vlastnej krajiny.“

Práve za Ficových vlád začal na západnom Slovensku prudko rásť počet robotníkov z krajín mimo EÚ. Kým ešte v roku 2015 u nás pracovala asi tisícka Srbov, na konci minulého roka to už bolo 12-tisíc, aj to len tých, o ktorých úrady vedeli. Postupne narastá aj počet Ukrajincov, ktorí od vlaňajšieho júna nepotrebujú víza pre vstup do krajín Únie.

Slovenské zákony neumožňujú pracovným agentúram, aby zamestnávali cudzincov z krajín mimo EÚ a ponúkali ich fabrikám. No každé nariadenie sa dá obísť. Agentúram stačilo vytvoriť si pobočku v inom štáte Únie, napríklad v blízkom Maďarsku, kde je agentúrne zamestnávanie cudzincov povolené. A potom ich takzvane „vyslať“ na Slovensko.

Takto tu môžu Srbi či Ukrajinci oficiálne zostať tri mesiace. Potom by mali na tri mesiace odísť, a opäť sa môžu načas vrátiť. Veľa z nich to tak aj robí, zarobia si a vrátia sa na štvrť roka domov. Ďalší na Slovensku zostávajú pracovať nelegálne. V pondelok napríklad policajti chytili dvanásť Ukrajincov na Starej Vajnorskej v Bratislave, ktorí u nás pracovali načierno. V týchto dňoch ich vyhostia.

Doterajší stav prináša krajine viac problémov. V prvom rade, vláda vedená Smerom, ktorý postavil svoju predvolebnú kampaň aj na odmietaní imigrantov, sa dlho tvárila, že na Slovensku žiadna imigrácia nie je. Štát teda s cudzincami nepracoval, nemal pripravené integračné programy a nekomunikoval s obyvateľmi miest, kam Srbi, Rumuni a Ukrajinci začali prichádzať. To viedlo k napätiu a nervozite v obciach na západnom Slovensku.

Keďže štát až na výnimky (ktorú mal napríklad trnavský Peugeot Citroen) príliš neumožňoval cudzincom pracovať u nás legálne a na trvalý pracovný pomer, z dovozu robotníkov si spravili biznis agentúry, ktoré nedávali Srbom rovnaké podmienky ako domácim pracovníkom na rovnakých pozíciách.

Samsung vo Voderadoch, aj tu pracujú stovky Srbov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Praktiky pracovných agentúr opísal napríklad reportér srbského magazínu Nedeljnik Dragan Krsnik, ktorý robil tri mesiace v galantskom Samsungu. Neraz boli pre Srbov zdrojom frustrácie, ktorá sa prejavovala aj v konfliktoch s ich slovenskými kolegami.

Okrem toho, mnohí analytici už dlhšie kritizovali, že vláda ďalej láka investorov na západné Slovensko, aj keď tam už nie je reálny problém so zamestnanosťou.

„To, že Slovensko bude mať problém s nedostatkom pracovnej sily v niektorých odvetviach, bolo známe už pred pár rokmi,“ vraví Jana Kadlečíková z Centra pre výskum etnicity a kultúry. „Mimovládne organizácie a experti dlhodobo upozorňovali, že by bolo potrebné prijať rozumnú migračnú politiku a na ňu nadväzujúce integračné opatrenia.“

O tom všetkom Fico dlho vedel. Navyše, odborníci pracujúci s chudobnými ľuďmi, napríklad z organizácie Človek v ohrození, už pred necelým rokom hovorili, že práve exekúcie bránia časti Slovákov, aby sa legálne zamestnali.

Vládni poslanci obmedzia počet cudzincov vo fabrikách

Od mája by mal platiť zákon, ktorý s podporou ministerstva práce do parlamentu predložili poslanci Smeru Martin Glváč, Ľubomír Petrák a Ján Podmanický.

Ich návrhy sú do veľkej miery racionálne. Mali by znamenať uvoľnenie podmienok pre zamestnávanie cudzincov zo Srbska, Ukrajiny či ďalších krajín EÚ. Bude sa to týkať konkrétnych profesií (ktoré to budú, sa ešte len rozhodne) v okresoch s nižšou ako 5-percentnou nezamestnanosťou.

Pointa je, že cudzinci tam budú dostávať pracovné povolenia, čiže sa zamestnajú na dlhšie úväzky s jasnejšou perspektívou. To môže priniesť dve veci: Srbi budú pracovať za rovnakých podmienok ako slovenskí zamestnanci, čo obmedzí sociálny dumping. Okrem toho, človek so stabilným úväzkom sa môže u nás správať inak ako niekto, kto je na Slovensku tri mesiace a nemá tu dlhodobú perspektívu na život.

Prax takzvaného vysielania robotníkov cez firmy so sídlom v Maďarsku či Česku by sa mala obmedziť – štát totiž podľa novely zákona bude môcť žiadať dôkaz, že „vyslaní“ robotníci žili v krajinách EÚ. Ľudia, ktorí cez toto obchádzanie zákona chodia do slovenských fabrík, totiž reálne s Maďarskom či Českom nič nemajú, vozia ich sem autobusy zo srbských miest.

„Tieto opatrenia majú zabezpečiť, aby firmy nedovážali cudzincov len preto, lebo sú lacnejší než našinci, ale aby boli pre nich drahší, alebo aby mali presne také isté pracovné a mzdové podmienky ako domáci zamestnanci,“ vraví hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová.

Zákon navyše agentúram prikáže, aby robotníkom z cudziny zaistili na Slovensku primerané ubytovanie. Tento návrh môže predchádzať frustrácii zahraničných robotníkov, ktorí si na podmienky v ubytovniach často sťažovali.

Poslanci Smeru okrem toho navrhujú stanoviť strop pre počet ľudí z krajín mimo EÚ, ktorí vo fabrike môžu robiť. Navrhujú 30 percent zo všetkých zamestnancov v podniku. O takomto limite už pred Smerom hovoril Milan Krajniak z hnutia Sme rodina, ktorý navrhuje strop na úrovni 20 percent.

Odborníci dnes vravia, že tieto návrhy by mal štát doplniť rozumnými programami na integráciu cudzincov, ktorí na Slovensko prišli, alebo ešte len prídu. Ministerstvo práce sa zatiaľ venuje skôr otázkam, ktoré súvisia so samotnou prácou. Napríklad vydali leták, ktorý Srbov, Ukrajincov či Vietnamcov informuje o tom, čo im vo fabrike garantujú slovenské zákony.

Leták slovenského ministerstva práce pre robotníkov zo Srbska. Zdroj – Ministerstvo práce

„V procese integrácie je potrebné nielen začleniť cudzincov na trh práce, ale zapojiť ich aj do spoločenských vzťahov v meste alebo obci, kde žijú, aby sa predišlo vzniku konfliktov medzi domácim obyvateľstvom a cudzincami,“ dodáva Jana Kadlečíková z Centra pre výskum etnicity a kultúry.

„Strašenie obyvateľov mnohých miest a obcí je v tomto kontexte určite kontraproduktívne. Výroky predsedu vlády o tom, že nechce, aby Slovensko bolo predmestím Bruselu, sú len pokračovaním jeho doterajšej rétoriky, ktorá môže zvyšovať napätie v konkrétnych lokalitách, kam cudzinci prichádzajú.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie