Denník N

Odchádzanie jednej generácie

Ilustračné foto - Zelená hliadka
Ilustračné foto – Zelená hliadka

Túžime odísť v pokoji, čo sa nepodarí. A tak pod taktovkou a nezvratnosťou životných cyklov prijímame svoje životy, aké sú.

S akými pocitmi odchádza moja generácia? S pocitom, že svet je príliš komplikovaný, neistý, agresívny, nebezpečný, individualistický, nespravodlivý…?

Pamätáme sa na svet príliš jednoduchý (bipolárny), príliš hierarchický (pod kuratelou jedinej politickej strany), represívny (totalitný), kolektivistický… Naši rodičia aj na vojnový svet.

Zažili sme „veľkú transformáciu” (od totality k demokracii, od socializmu ku kapitalizmu, od monolitičnosti k pluralite…), aby sme na sklonku života konštatovali „pnutie v pilieroch“.

O akých pilieroch hovorím? Slovami Františka Mikloška: „Vieme, že Európa sa vo svojich dejinách a odkaze opiera o štyri piliere: Atény ako miesto filozofie, umenia a demokracie, Rím ako symbol práva, spravodlivosti a sily, Jeruzalem ako kolíska judaizmu a kresťanstva, osvietenstvo ako odkaz kritického myslenia. Zápasy, vzostupy a pády Európy sa točili okolo rešpektu alebo narúšania rovnováhy tohto tajomného štvoruholníka.“

Výzvy dneška premýšľame cez trendy, ktoré presahujú náš civilizačný priestor. Dôvodmi sú: globalizácia, informačné technológie, životné prostredie, vojnové konflikty v mnohých častiach sveta, problém chudoby. Priepasť medzi zmenami takmer všetkého okolo, ich rýchlosťou, dôsledkami a našou schopnosťou adaptácie sprevádza resuscitácia nacionalizmov, radikalizácia občianstva a resentimenty na minulosť. Radi by sme zakonzervovali „oázy starého“ pred valiacim sa cunami, ktoré má väčšinou podobu stretávania, prelínania a konfliktov kultúr, a to i kultúr „medzi nami”. Nehovoriac o tom, že spoločná kultúra je blud i v rámci jedného takzvaného „národného štátu” – je iná pre rôzne generácie, pohlavia, vzdelanostné skupiny, regióny…

Túžime odísť „v pokoji”, čo sa nepodarí. A tak – niektorí – pod taktovkou a nezvratnosťou životných cyklov prijímame svoje životy, aké sú. Tu sú zrejme korene fascinácie spiritualitami, ktoré sú náplasťou na životné jazvy, omyly, sklamania, nenaplnené očakávania a nádeje.

Čo však znamenajú osobné vízie a ilúzie v mori tých ostatných? Možno túžbu zanechať stopu. Príroda ponúka reprodukčné správanie (deti, vnúčatá), kultúra autorstvo diela (zasaď strom, postav dom… prípadne napíš knihu atď.), morálna navigácia čosi ako pozitívny odkaz. V mýtopoetickej reči znie: snažili sme sa milovať blížneho svojho, alebo mu aspoň vedome neubližovať. V medziach svojej civilizačnej zakotvenosti a v snahe nahliadnuť aj za jej hranice, pretože svet je, aký je – pestrý a rozumom ťažko uchopiteľný.

Moja známa farárka mi po vyhrotenej diskusii o viere a neviere napísala: „Hľa, dve cesty pred teba kladiem, cestu života a smrti. Voľ teda život, vraví Hospodin. Rozhoduje sa človek. A ak sa ma opýtaš, čo je to za cestu, tak je to práve to známe a zneužívané: Ja som tá Cesta, Pravda i Život. To nie je ideológia. To je práve cesta. A žiadne barličky. Len hľadanie. Čo ten Boh práve teraz ausgerechnet chce? Nie je na to žiadny návod. Je to dobrodružstvo a riziko.”

Ako sekulárny človek súhlasím s tým, že život je cesta, na ktorej (tiež) hľadáme pravdu, aj keď nemáme návod. A áno, je to dobrodružstvo aj riziko.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie