Na zachovanie našich lesov ich nestačí prestať rúbať

Autor je členom Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska

Vlna celospoločenského záujmu o stav našich lesov vyvolaná masívnou kampaňou My sme les pomaly utícha a možno aj preto ju treba oživiť a poukázať aj na súvislosti a problémy, ktoré boli v tejto kampani opomenuté.

Treba si vážiť každú občiansku iniciatívu, ktorá rozprúdi verejnú diskusiu o akomkoľvek probléme, čo sa iniciátorom v prípade lesov podarilo a táto diskusia sa skutočne začala. Začala sa nielen v občianskej verejnosti a v ochranárskych kruhoch, ale aj medzi lesníkmi, ktorí mali sklon na problémy v tejto oblasti reagovať len technokraticky, bez zohľadnenia spoločenských a etických súvislostí.

Toto je nesporný prínos celej kampane, ktorý dáva nádej, že sa konečne bez zákopových vojen o týchto veciach začne premýšľať a budú sa hľadať ich racionálne riešenia. Má však aj jeden závažný hriech, ktorého sa jej organizátori dopustili: je povrchná a zaváňa trocha populistickou snahou podsunúť verejnosti jednoduché riešenie celého problému, ktorým má byť zastavenie ťažieb dreva či zmena základných zásad hospodárenia, respektíve nehospodárenia v lesoch.

To, čo sa v našich lesoch v posledných desaťročiach deje, však má hlbšie korene a treba zdôrazniť, že holé stráne a smutný pohľad na vyschnuté stromy nielen v Tatrách, ale na celom Slovensku nie sú dôsledkom zlej starostlivosti o lesy. Majú oveľa závažnejšie príčiny, ktoré spočívajú hlavne v dlhodobom znečisťovaní ovzdušia a s ním spojenými dlhodobými nepriaznivými zmenami v zložení a kvalite pôdy.

Podľa údajov Lesníckeho informačného systému je u nás postihnutých strednou až silnou stratou asimilačných orgánov (listov, ihličia) v dôsledku pôsobenia imisií z ovzdušia okolo 40 percent stromov rastúcich v našich lesoch (!) a dôsledkom tohto stavu je znižovanie ich životaschopnosti, znižovanie ročných prírastkov dreva a najmä znížená odolnosť voči chorobám a škodcom.

I keď sa stav v tejto oblasti v dôsledku technologického pokroku a hľadania ekologickejších alternatív v priemysle, energetike a doprave v poslednom dvadsaťročí zlepšil, stále je zlý. V globálnom meradle je tiež príčinou klimatických zmien, ktoré prinášajú pre naše lesy ďalšie vážne ohrozenia vo forme zvyšovania priemerných teplôt, zvyšovania deficitu vlahy a nepredvídateľných kalamít.

Synergický účinok všetkých týchto faktorov je veľmi vážnym ohrozením budúcnosti (nielen) našich lesov a treba zdôrazniť, že aktívna účasť človeka na ich eliminovaní a odstraňovaní ich následkov bude, aj napriek módnym trendom bezzásahovosti, nevyhnutnosťou.

Je preto udivujúce, že kampaň sa snaží riešiť jednostranne a bez potrebného nadhľadu problémy, ktoré súvisia s lesným hospodárstvom, bez toho, aby upozornila verejnosť na podstatu problému, ktorý spočíva v urýchlení takých štrukturálnych zmien v priemysle, energetike a doprave, ktoré prinesú odstránenie, alebo aspoň podstatnú redukciu znečisťovania ovzdušia v čo najkratšom možnom čase. A ak máme byť pritom spravodliví voči ekonomickej sfére, je nutné dodať, že bude tiež nevyhnutné kriticky prehodnotiť aj rôzne „športové a turistické“ aktivity v našich lesoch, ktoré svojou megalomániou vytvárajú veľa nevyliečiteľných rán na tvári našich lesov.

Je jasné, že riešenie týchto problémov, ktoré majú globálny charakter, nie je možné očakávať ihneď, ani podstatne urýchliť kampaňami a petíciami, ale nemožno o nich ani mlčať, osobitne by nemali o nich mlčať ľudia, ktorí sa prezentujú ako autority v ochrane prírody, pretože sa vystavujú nebezpečenstvu straty dôveryhodnosti a podozrenia zo zbabelosti.

Celá kampaň tak aktivizovala nielen verejnosť, ale aj lesníkov, z ktorých si predovšetkým komunita vlastníkov lesov uvedomila, že tieto závažné ohrozenia lesov v ich prípade nie sú iba ohrozeniami ekologickými, ale aj ohrozeniami majetkovej podstaty ich vlastníctva a verejnosť musí očakávať, že sa aj oni budú domáhať jej spravodlivého riešenia. Pretože ekológiu nemožno izolovať od ekonomiky a naopak. A to je dôležitý, i keď možno nezamýšľaný dôsledok tejto kampane a zostáva len dúfať, že bude poučením pre všetkých, ktorých sa akokoľvek dotýka.

Pretože ak to tak nebude, potom celá kampaň bola len výkrik do tmy.