Denník N

Prečo sú hlavnou českou témou opäť migranti a u nás už nie

Nové inzeráty a plagáty Miloša Zemana. Foto Twitter – @tskrivanek
Nové inzeráty a plagáty Miloša Zemana. Foto Twitter – @tskrivanek

Po parlamentných voľbách v Česku sú utečenci veľkou témou aj v prezidentských voľbách. Môže sa vrátiť aj u nás?

Vlastenec a bojovník proti migrantom Miloš Zeman proti akademikovi s podporou pražskej kaviarne a „vítačovi“ utečencov Jiřímu Drahošovi. Taký dojem sa snaží vykresliť vrcholiaca kampaň v prospech českého prezidenta pred druhým kolom prezidentských volieb.

V Česku, ktoré odmietlo kvóty a utečencov neprijíma rovnako ako Slovensko, pritom ide o pomerne virtuálnu tému.

Utečenecká vlna sa začala v prvej polovici roku 2015 v súvislosti s vojnou v Sýrii. V priebehu pol roka do Európy prúdili státisíce utečencov. Strany, ktoré mali zastavenie migrácie ako hlavný bod programu, okamžite získali na popularite. Reagoval aj náš Smer. Robert Fico začal bojovať proti „ucelenej moslimskej komunite“ a Robert Kaliňák predvádzal mobilné zátarasy proti migrantom, ktorí neprišli.

Ficovi kalkul nevyšiel

Vláda zároveň odmietala pristúpiť na kvóty, ktorými chcela EÚ čiastočne rozdeliť utečencov do iných krajín. Popularita Smeru stúpla. Z 34 percent sa v priebehu pol roka dostal až k 40 percentám. Ako však migračná vlna slabla, Ficova strana sa dostala k historickým minimám a padla na 24 percent. Za poklesom, samozrejme, nebola len téma utečencov, ale svoje spravila aj únava z jednofarebnej vlády.

Smer sa snažil v téme pokračovať  v roku 2016 s heslom Chránime Slovensko. Strana však vo voľbách získala len 28 percent. Ani osem percent pre kotlebovcov a šesť percent pre kollárovcov sa však nedá pripísať hlavne protiimigrantskej agende. Ukazuje to takzvaný exit poll – rozsiahly prieskum agentúry Focus zo dňa volieb. Podľa neho len osem percent voličov Smeru a ĽSNS a len tri percentá voličov Sme rodina týmto stranám dali hlas kvôli téme utečenci a terorizmus.

Od volieb sa téma migračnej krízy aj v týchto stranách objavuje stále menej, čo súvisí aj s uzavretím takzvanej balkánskej trasy, k čomu prispela dohoda medzi EÚ a Tureckom.

Predvolebný míting Smeru v Detve. Foto N – Vladimír Šimíček

Ako to bolo v Česku? Jasne protiimigrantské strany (najskôr Úsvit a teraz SPD) Tomia Okamuru nezaznamenali po zmiernení utečeneckej vlny zásadnejší pokles, naopak, najmä v roku 2017 SPD výrazne stúpla a dostala sa do parlamentu s takmer 11 percentami. Z témy profitovalo aj hnutie ANO, ktoré získalo takmer 30 percent.

Z odporu k utečencom však ťaží aj Miloš Zeman. Do finále ide s bilbordmi s textom: „Stop imigrantom a Drahošovi. Táto krajina je naša! Voľte Zemana!“ Jeho kandidatúru podporuje Babiš aj Okamura a okrem konšpiračných a proruských webov mu nepriamo pomôžu aj Babišove médiá. Zvláštnu úlohu tesne pred voľbami zohral denník MF Dnes, ktorý v utorok – v deň prvej prezidentskej debaty – zverejnil informáciu o tom, že polícia obvinila niekdajšieho pražského imáma z terorizmu, čo je téma, ktorá súčasnému prezidentovi môže na poslednú chvíľu pomôcť. Ide pritom o staršiu správu.

„V Česku táto téma stále žije hlavne preto, že je dobre a permanentne živená. Miloš Zeman a ľudia okolo neho vedia, že na nej môžu získať hlasy a silno zarezonuje,“ vysvetľuje politológ Tomáš Lebeda z Univerzity Palackého v Olomouci. Podľa Lebedu navyše v Česku existuje pomerne veľká komunita ľudí, ktorí čítajú konšpiračné médiá a šíria ich obsah. Analytik za tým vidí skôr politický marketing a ponuku, než dopyt voličov či ich hodnotovú orientáciu.

„Zdá sa mi, že je na to náchylná každá spoločnosť – tá postkomunistická o niečo viac, keďže je v nej dlhodobé demokratické povedomie slabšie a je v nej menšia miera kritickej reflexie správ médií.“ Pripomína, že aj v USA si zvolili populistu Trumpa a populizmus v podobe brexitu zvíťazil aj vo Veľkej Británii.

To, že si migračnú tému voliči osvojili hlavne kvôli politikom, si myslí aj politológ z Masarykovej univerzity v Brne Miroslav Mareš. „Je to dané aj tým, že túto tému časť politickej scény účelovo využíva,“ hovorí. „Česká politická scéna je veľmi rozdelená, odkedy sa však ukázalo, že prezidentovi Zemanovi alebo novým stranám, ako je Okamurova, môže priniesť táto téma úspech, systematicky sa vo verejnom povedomí udržuje a politici ju využívajú.“

Rozdiel medzi Českom a Slovenskom

Analytik však vidí aj isté odlišnosti medzi vnímaním migrácie v Česku a na Slovensku. Naši západní susedia sú podľa Mareša geograficky bližšie k Nemecku, ktoré vlnu utečencov naozaj zažilo. Pripomína, že pri útoku na vianočný trh v Berlíne zomrela česká občianka, i to, že do Česka jednoducho chodí viac ľudí z islamských krajín.

„Ide skôr o externé faktory,“ vysvetľuje šéf agentúry Focus Martin Slosiarik, prečo sa na Slovensku už zmiernila a v Česku, naopak, zosilnela téma utečencov ako politická agenda. V hodnotovej výbave medzi Čechmi, Moravanmi a Slovákmi totiž podľa analytika zásadnejšie rozdiely, ktoré by mohli vysvetľovať postoj k utečencom, nie sú.

Sociológ si vysvetľuje rozdiel hlavne v tom, že sa Smer témy jednoducho čiastočne zriekol a od istého momentu už ju toľko neživil. „V ľuďoch strach z utečencov stále v nejakej podobe je. Ide o to, kto a akým spôsobom o téme hovorí.“ Podľa Slosiarika sa tak na Slovensku môže migrácia ako dominantná téma opäť a kedykoľvek objaviť. Stačí, aby ju otvoril vplyvný politický hráč – napríklad Smer alebo SaS.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Jiří Drahoš

Miloš Zeman

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie