Denník N

Analytici na školstve budú mať samostatný inštitút, Lubyová ho sľubuje o tri mesiace

Foto - Tasr
Foto – Tasr

O tom, kto bude šéfovať novému analytickému inštitútu na ministerstve školstva, má rozhodnúť výberové konanie.

Od nového roka nemá ministerstvo školstva samostatný analytický inštitút. Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) zlúčila ministerka Martina Lubyová (nominantka SNS) s odborom celoživotného vzdelávania.

Keď o tom v januári Denník N informoval, zdvihla sa vlna kritiky. Analytici z iných ministerstiev aj niektorí politici Smeru a Mosta-Hídu hovorili, že dúfajú, že inštitút bude pracovať aj naďalej a bude zbierať dáta a pripravovať analýzy.

Neuplynul odvtedy ani mesiac a ministerka Lubyová už sľubuje, že inštitút bude opäť fungovať samostatne. „Nový analytický odbor by mal vzniknúť na ministerstve v priebehu troch mesiacov,“ sľubuje ministerstvo školstva.

Sľubovaný analytický odbor by mal mať viac zamestnancov – 13 a zrejme aj nového riaditeľa.

IVP od jeho založenia viedol Matej Šiškovič. Keď Lubyová spojila inštitút s odborom celoživotného vzdelávania, Šiškovičovu pozíciu zrušili a spoločné oddelenie vedie Monika Korkošová, doterajšia šéfka odboru celoživotného vzdelávania.

Lubyová: Neviem, či Šiškovič robí na ministerstve

Korkošová bude viesť spojené oddelenie aj naďalej. Výberové konanie ministerstvo sľubuje, až keď sa inštitút znova osamostatní.

Načo bolo potom dobré, že ministerka inštitút s oddelením spojila, keď sa má inštitút o tri mesiace znovu osamostatniť? 

„Optimalizujem procesy v čase a predvídam, aké ďalšie miesta sa budú na ministerstve vytvárať,“ vysvetľovala zlúčenie oddelení Lubyová v rádiu Expres. Je podľa nej jedno, či sa volá oddelenie inštitút, alebo odbor celoživotného vzdelávania.

Ak sľub dodrží a inštitút sa osamostatní, mal by mať viac ľudí – malo by pribudnúť šesť analytikov cez európsky program. Budú mať zrejme nového šéfa, Šiškovič z ministerstva odchádza.

Lubyová však odmieta, že by niekoho z ministerstva vyháňala. „Pána riaditeľa nik nevyháňa,“ tvrdila v rádiu Expres. Dodala, že ani nevie, či ešte na ministerstve pracuje, alebo nie. „Nemikromanažujem každé jedno poschodie,“ povedala.

„Ministerka síce pod tlakom prostredia aj médií nakoniec prisľúbila znovu urobiť z analytiky samostatný odbor. Ale hlavným dôvodom, pre ktorý sa celý ten priehľadný manéver udial, bolo zbaviť sa šéfa analytikov Šiškoviča. Na tom sa nič nezmenilo,“ komentuje kroky Lubyovej bývalý minister školstva Juraj Draxler, ktorého za bývalej vlády nominoval Smer.

Inštitút vzdelávacej politiky má byť samostatným útvarom aj podľa štátneho tajomníka na ministerstve za Most-Híd Petra Krajňáka. „Ak sa to vráti do pôvodného stavu bude to správne rozhodnutie. Prácu pána riaditeľa Mateja Šiškoviča a jeho ľudí som vnímal pozitívne, posledná spolupráca bola na analýze zavedenia školských autobusov,“ povedal.

Analytici majú pomáhať politikom

Budovanie analytických kapacít bolo jedným z cieľov koncepcie Hodnoty za peniaze. Analytické tímy sú napríklad pri ministerstve zdravotníctva, financií, životného prostredia či kultúry.

Analytici IVP priniesli viacero dokumentov, ktoré ukazovali, ako by sa malo školstvo meniť. Napríklad v takmer 40-stranovej analýze navrhovali zrušenie malých škôl, ktoré majú do 50 žiakov – no iba tých, ktoré majú v blízkosti inú školu. Takto by sa dalo ušetriť 13,4 milióna eur ročne.

Navrhovali tiež znížiť štátnu dotáciu pre druhý stupeň výučby na menších školách. To chcel pôvodne presadiť aj bývalý minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS), nakoniec od toho upustil, je to totiž politicky veľmi citlivá vec.

Analytici svoj návrh odôvodňovali aj tým, že na druhom stupni je v prípade menších škôl nižšia odbornosť vyučovania.

Odporúčali vyššie platy, kritizovali vedu

Vo svojej analýze tiež odporúčali zvýšenie platov učiteľom. Navrhli napríklad, aby sa mzdový balík pre učiteľov zvýšil o tretinu, aby učitelia zarábali toľko, ako je priemerný plat ľudí s vysokou školou.

S Útvarom hodnoty za peniaze pripravovali aj dokument Revízia výdavkov na vzdelávanie, v ktorom napríklad kritizovali kvalitu vysokých škôl a vedu, lebo zaostáva za vyspelými krajinami. „V nekvalitných, predátorských časopisoch má druhý najvyšší podiel výstupov z krajín OECD,“ píše sa v priebežnej správe Revízia výdavkov na vzdelávanie.

Analytici tiež odporúčali, aby školy mohli voľnejšie vyberať učebnice, ktoré chcú pri výučbe používať. „Jedna z kľúčových výhrad k súčasnému učebnicovému systému je, že učitelia si nemôžu vyberať z viacerých, štátom bezplatne poskytovaných učebníc. Učitelia tak nemajú možnosť zvoliť si učebný materiál, ktorý najlepšie vyhovuje ich postupom a zámerom,“ napísali vo svojom komentári.

Navyše, ak školy nemajú možnosť výberu z viacerých alternatívnych učebníc, nemôžu podľa analytikov ani vyvinúť tlak na zvyšovanie ich kvality. „Podľa prieskumu vydavateľstva Didaktis by až 95 percent učiteľov základných škôl a 97 percent učiteľov stredných škôl využilo možnosť výberu z viacerých učebníc,“ napísali.

Inštitút upozorňoval aj na prepadávajúce sa výsledky slovenských žiakov v testovaní PISA. Zverejnil graf, kde vidieť, ako výsledky našich žiakov klesajú omnoho prudšie, ako je priemer v krajinách OECD.

„Zatiaľ čo v minulosti sme zaostávali vo výsledkoch najmä z titulu horších výsledkov znevýhodnených skupín (aj v porovnaní so zahraničím), v roku 2015 sa zhoršili výsledky naprieč socioekonomickými skupinami,“ napísal IVP vo svojom komentári k výsledkom PISA.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie