Denník N

Má SaS pravdu, že elektronické zdravotníctvo zatiaľ nefunguje? Do veľkej miery áno

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker spustil od januára projekt elektronického zdravotníctva. Foto – TASR
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker spustil od januára projekt elektronického zdravotníctva. Foto – TASR

Je to chaos, ktorý robí zo života peklo pacientom aj lekárom, povedala minulý týždeň poslankyňa SaS Janka Cigániková o ostrom štarte projektu e-Health. SaS ministra zdravotníctva kritizuje a tvrdí, že nejde o bežné problémy pri štarte systému, ale „o hrubé technické a manažérske zlyhania“.

Minister Tomáš Drucker (nominant Smeru) chyby priznáva, no systém podľa neho funguje. Dôkazom má byť napríklad to, že viac ako 77 percent receptov je už dnes elektronických. „Ak by to nefungovalo, asi by sme nemohli mať 77 percent,“ hovorí minister zdravotníctva.

Reč je o systéme, ktorý podľa SaS stál doteraz 100 miliónov eur.

Drucker tvrdí, že náklady boli len polovičné, pričom hovorí o technickej stránke projektu a ráta do toho už aj chystaný nákup nového hardvéru.

Bližšie k pravde však bude skôr SaS. Druckerov človek a šéf Národného centra zdravotníckych informácií Peter Blaškovitš pre Trend povedal, že elektronické zdravotníctvo s celou prevádzkou doteraz stálo 87,7 milióna eur.

Aj ďalšie informácie o doterajšom fungovaní eHealthu dávajú skôr za pravdu kritikom. Všetky doteraz pomenované chyby systému sa dajú odstrániť, no je ich toľko, že súčasný stav je bližšie k nezdaru ako k bežným pôrodným ťažkostiam.

Pripojení nie sú ani zďaleka všetci lekári

Elektronické zdravotníctvo má po pár klikoch myšou sprístupniť lekárovi zdravotné informácie o jeho pacientovi, ak s tým pacient, samozrejme, súhlasí.

Pacient už nemá behať od dverí k dverám so zdravotnou kartou, s výmenným lístkom a ani s papierovým receptom, keď si ide vybrať lieky. Má byť koniec duplicitným úkonom.

V tomto momente sú to však iba plány, štát na úvod veľa služieb elektronického zdravotníctva ani nesľuboval, služby majú nabiehať postupne.

Spustený bol elektronický predpis liekov a záznamy z vyšetrení a laboratórnych výsledkov.

Pacient zatiaľ nemôže dať lekárovi súhlas na prezeranie záznamov občianskym preukazom s čipom, ak ho má, lekári zatiaľ nedostali čítačky na občianske preukazy.

Každý z lekárov, s ktorými sme v priebehu pár dní hovorili, upozornil na nejaký problém. Mnohí ambulantní lekári riešia stále pripojenie do systému. Niektorým lekárom stále nedošla od štátu čítačka na kartu alebo sa sťažujú na pomalú reakciu. Znervózňuje ich aj to, že musia robiť úkony, s ktorými im ešte donedávna pomáhala zdravotná sestra.

Prvý obraz o tom, ako funguje eHealth, môže dať počet pripojených lekárov. Šéf NCZI Blaškovitš pred pár dňami pre Ta3 povedal, že je ich okolo 12- až 13-tisíc z celkového počtu 30- až 35-tisíc lekárov. To je zhruba tretina lekárov, väčšina lekárov tak nie je stále pripojená.

NCZI veľký zázrak zjavne ani nečakalo, tvrdí, že rok 2018 je nábehový a počíta sa s postupným pripájaním lekárov. Časom chce zverejňovať zoznam lekárov, ktorí sú už do systému pripojení.

Aby sa lekár mohol do systému prihlásiť a zapisovať a čítať údaje o pacientoch, potrebuje špeciálnu kartu, čítačku aj PIN kód. „My sme ešte nedostali čítačky. Karty sme už dostali, a čítačky má našej nemocnici zabezpečiť NCZI. Ešte stále ich nemáme, takže naša nemocnica systém nepoužíva vôbec,“ povedal koncom minulého týždňa šéf Lekárskeho odborového združenia a pediater v nitrianskej nemocnici Peter Visolajský.

Ministerstvo tvrdí, že je to chyba lekárov, lebo mnohí si nevyzdvihli na pošte zásielku s PIN kódom alebo čítačku, prípadne zle vyplnili formulár so žiadosťou.

Ťažko povedať, či niektorí lekári naozaj bojkotujú štátnu zásielku. Nezhoda by nemusela byť, keby štát na to myslel v dostatočnom predstihu, viac to vysvetľoval a bolo by nejaké prechodné obdobie.

Sťažujú sa však aj lekári, ktorí sa už do systému pripojili. Buď im systém padá, alebo musia opakovane zadávať PIN kód, hovoria aj o dlhšej reakcii.

Drucker pripúšťa, že chyby sa môžu stať, hovorí však, že to nie je chyba eHealthu, lebo ten len integruje (spája) súčasné systémy.

„Samozrejme, môže sa niekomu vyskytnúť pracovný problém a je na jeho dodávateľovi informačného systému alebo technikovi, aby mu odstránili problém,“ povedal minister.

Za časť problémov určite môže to, že časť lekárov má starší a málo výkonný počítač, lebo to nebola pre nich priorita. Niektorí lekári hovoria, že ich doteraz pri práci zdržoval aj systém poisťovní, a preto ho neradi využívajú. V takom prípade ambulantný softvér s eHealthom to celé ešte pravdepodobne zhorší.

Ambulantné systémy dodáva 70 dodávateľov, každý zo systémov by sa mal na štátny eHealth naintegrovať. Doteraz dostali od štátu potvrdenie, že sú pripojené korektne, dodávatelia zdravotníckych softvérov ovládajúci približne štyri pätiny trhu.

Štátne NCZI však pri tejto certifikácii neskúma, akú rýchlu má systém dodávateľa reakciu. Nezasahuje ani do toho, ako vyzerá pracovné okno, ktoré sa lekárovi po zapnutí počítača na obrazovke otvorí. To znamená, že užívateľsky pohodlný systém nemusí lekárovi nutne poskytnúť ani taký dodávateľ, ktorý už prešiel certifikáciou pre eHealth.

Lekári hovoria, že ich úlohou je liečiť, nie riešiť IT, a štát tieto argumenty už zrejme začína počúvať. NCZI sľubuje zverejniť v najbližšom čase detailnejšiu tabuľku softvérov, ktoré už prešli zhodou.

Čo už má fungovať: elektronické recepty

Elektronický recept (alebo e-recept) by mal dnes v praxi fungovať tak, že lekár predpíše v počítači elektronický recept, podpíše ho svojou kartou, pošle do poisťovne a poisťovňa ho odošle do NCZI.

Pacient nedostane od lekára papierový recept, ale v lekárni ukáže kartičku poistenca s rodným číslom. Zatiaľ totiž nie sú čítačky, do ktorých by pacient mohol vložiť občiansky preukaz s čipom.

„Malo by to byť tak, že ja si e-recept v lekárni otvorím iba vtedy, keď je elektronicky podpísaný. Nič, čo nie je podpísané, by nemalo chodiť krížom-krážom po internetoch. Následne, keď vydám lieky, informáciu o výdaji by som mal tiež podpísať svojím preukazom,“ hovorí šéf lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.

V praxi to funguje tak, že pacient spravidla príde s papierovým receptom a lekárnik z papierového receptu zosníma čiarový kód. „Ja som mal zatiaľ päť čisto elektronických receptov, teda bez papiera,“ povedal pred pár dňami Sukeľ.

Tak ako to funguje do veľkej miery dnes, to fungovalo aj v novembri alebo v decembri, akurát vtedy nešli dáta do NCZI, ostávali v poisťovni a riešila si to iba poisťovňa.

Elektronické recepty sú v skutočnosti na trhu už tri roky. Poisťovňa Dôvera má od roku 2015 svoj vlastný systém Bezpečné lieky, jeho súčasťou je aj e-recept. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) využíva od septembra 2017 rovnaký softvér ako Dôvera v Bezpečných liekoch. Union svoj systém zatiaľ testuje.

Aj v rámci eHealthu sa vyvíjal systém e-recept, bol vyvinutý ako pre unitárnu poisťovňu. Na trhu sú však tri poisťovne. Štátny e-recept nemá databázu liekov a nemá ani funkciu kontroly toho, čo poisťovňa hradí.

V praxi je to tak, že softvér v ambulanciách lekárov používa e-recept napríklad z Bezpečných liekov a ten bol teraz rozšírený o podpis lekára cez jeho kartu. Inak povedané, štát sa naintegroval na systémy, ktoré používajú zdravotné poisťovne.

Drucker však odmieta tvrdenia, že by štát zahodil e-recept, ktorý niekoľko rokov vyvíjal. „Áno, kúpilo sa integračné rozhranie, ale nie je pravdou, že to nahradilo elektronický preskripčný systém,“ povedal minister v TA3.

Keď to zhrnieme, e-recepty v nejakej forme fungujú, no do veľkej miery vďaka poisťovniam.

Čo znamená Druckerových 77 percent elektronických receptov, nie je celkom jasné. Ministerstvo neskôr uviedlo, že podľa aktuálnych údajov NCZI je už pripojených a komunikuje elektronicky 77,1 % lekární a výdajní. To však nehovorí o počte elektronických receptov. Ich počet podľa NCZI rastie, zatiaľ nie je oficiálna štatistika, koľko elektronických receptov je podpísaných lekárom.

Čo má ešte fungovať: e-vyšetrenie

„Ak vidím, že sa s každým dňom zvyšuje dynamika počtu elektronických záznamov, ktoré nabiehajú do dokumentácie, tak to evidentne funguje,“ hovorí Drucker.

Okrem receptov majú do systému nabiehať aj záznamy lekárov z vyšetrení pacientov. To je služba e-vyšetrenie, ktorá znamená, že lekári v spoločnom systéme zdieľajú informácie o pacientoch. Lekár vyšetrí pacienta a urobí zápis do eHealthu. Aj špecialisti by tak mali mať lepší prehľad o dokumentácii u všeobecného lekára.

Systém do istej miery funguje, nejaké záznamy v ňom sú, v tom má Drucker pravdu. NCZI má štatistiky, ktoré ukazujú, že počet záznamov rastie, no nie je jasné, akú časť záznamov lekári v eHealthe nerobia.

Pre lepší obraz dve skúsenosti lekárov:

„Dnes ma to na 40 minút vyplo, lebo mi nefungoval program a nechcel komunikovať, takže sa mi v systéme nazbieralo veľa pacientov,“ povedal minulý týždeň šéf Regionálnej komory Prešov a všeobecný lekár pre dospelých Peter Makara, ktorý má ambulanciu v Snine.

„Keď hovoríme, že je pripojených 140 nemocníc, neviem, v akom smere sú pripojené. Ešte som nenašiel ani jednu prepúšťaciu správu z nemocnice,“ hovorí šéf komory súkromných lekárov a všeobecný lekár pre dospelých v Nitre Marián Šóth.

To znamená, že lekári pre technické problémy neurobia záznam v eHealthe z každého vyšetrenia, inak by nemali dosť času na pacientov. Alebo nemajú čítačky, čo mohol byť prípad nitrianskej nemocnice. „Systém som ešte nevyužil, nemáme ani čítačky, takže sa neviem ani prihlásiť,“ povedal nedávno Peter Visolajský.

Lekár by mal vidieť záznamy o pacientovi, len keď mu dá pacient súhlas. A ten by mu mal dať elektronickým občianskym preukazom. Tak sa to dlho komunikuje. „Taká maličkosť, lekárom poslali jednoštrbinovú čítačku a pacient nemá ako potvrdiť recept, nález, odporúčanie k inému lekárovi. Nadspotreba liekov a falošné recepty sa tým vôbec neriešia,“ hovorí bratislavský lekár Peter Lipták.

Štát ešte čítačky na preukazy pacientov neposielal, do roku 2021 platí prechodné obdobie. Špecialista by sa mal dostať k záznamom poistenca len po zadaní 6-miestneho čísla na výmennom lístku.

Aj sestry majú kartičky, no zatiaľ nevedia, načo im budú. Ministerstvo im to dostatočne nevysvetlilo.

„Teraz, keď je eHealth, všetky dáta musia odchádzať iba z jedného počítača. Trochu nás to obmedzuje v plynulej práci, všetko musí robiť už len lekár, sestrička nemôže robiť prakticky nič. Keď príde pacient, musím všetko napísať, vytlačiť, odoslať do eHealthu už iba ja,“ hovorí Makara.

NCZI chce pripraviť videonávod, v ktorom vysvetlí, načo môžu sestry využívať svoje karty. Karta by im už teraz mala umožniť predpisovať zdravotné pomôcky, písať sesterský dekurz, či editovať a pozerať si záznam o pacientovi. Sestra však nemá elektronickú pečiatku. Riešením má byť to, že sestra pripraví elektronický recept, pošle ho lekárovi a ten ho skontroluje a podpíše svojím preukazom. Ibaže toto softvéry dodávateľov zatiaľ veľmi neumožňujú, lebo to nebola požiadavka pre certifikáciu. To sa má zmeniť.

Zaťažkávacia skúška ešte len príde

Aliancia Fair-play získala cez infozákon Súhrnnú manažérsku správu, ktorú pripravili pre ministra Druckera experti z konzultačnej spoločnosti Arthur D Little. Zo správy vyplýva, že mali obavy o výkonnosť systému. „Je pravdepodobné, že systém cieľovú záťaž nezvládne,“ uviedli. Odporúčali preto mohutnejšie záťažové testy.

Ministerstvo za Druckera nejaké pilotné testy robilo, no zjavne ich nebolo dosť. Netestoval sa napríklad ani jeden softvér zubárov.

EHealth zatiaľ väčšiu záťažovú skúšku nezažil, nie sú tam pripojení všetci, čo majú, a nevyužíva sa naplno. Problémy sa dajú čakať, doteraz sa im nevyhol žiadny väčší štátny IT systém.

Problém pri štarte bol v roku 2015, keď finančná správa zaviedla nový IT systém, a sťažnosti sa opakujú vždy, keď sa v marci podávajú daňové priznania. Problémy boli aj vtedy, keď sa spúšťalo Slovensko.sk a štatutári firiem si museli otvoriť elektronické schránky. Systém potom nezvládal doručenie veľkého množstva pošty od VšZP.

Konzultanti však pri eHealthe mali najviac pripomienok nie k funkčnosti, ale k nasadeniu systému „v teréne“. „Počas celého projektu od roku 2008 sa riešilo veľmi málo pripájanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do systému. Ak sa tým vôbec niekto zaoberal,“ povedal šéf NCZI pre Alianciu Fair-play.

„V rokoch 2010 až 2016 sa štát pri eHealthe správal tak, akoby žiadne termíny neexistovali. Mesiace pred spustením to bolo naopak. Vyzeralo to, akoby už nezáležalo na ničom inom – len na termíne,“ napísal v analýze Pavol Lacko z Aliancie Fair-play.

V tomto kontexte čudne vyznieva hrozba pokút pre lekárov, ktorí zatiaľ eHealth nevyužívajú. SaS preto pokuty kritizuje.

Teoreticky reč je o pokute 3 300 eur, na základe ktorej má lekárska komora zrušiť lekárovi registráciu. Šéf NCZI je v tomto zmierlivý, prízvukuje, že rok 2018 je nábehový a tak to budú aj vnímať.

Drucker je v rozdávaní pokút tvrdší. Chce zistiť, kto systém nemôže z nejakého dôvodu používať a kto ho ignoruje. „Nebudeme nikoho sankcionovať pre objektívne dôvody nepoužívania alebo problémy,“ hovorí.

Do terénu chce vyslať kontroly, ktoré sa na začiatku zamerajú na lekárov, ktorí sa už do systému pripojili, no nepíšu doň lekárske záznamy. NCZI zatiaľ nikoho na kontrolu nevyslalo.

Analytik Pavol Lacko skomentoval eHealth takto: „To, čo dnes NCZI deklaruje ako fungujúce služby, je len časťou z veľkého balíka noviniek, ktoré štát občanom v rámci elektronického zdravotníctva sľuboval. Po deviatich rokoch príprav a 87 miliónoch investovaných eur to považujem za zúfalý výsledok. A čo je horšie: nevidno nikoho, kto by za to reálne prebral a niesol zodpovednosť.“

Verejné IT zákazky

Teraz najčítanejšie