Tieto dve obce ľudí naučili triediť odpad. Zabrali nižšie ceny aj pocit, že sú pre iných príkladom

Starosta Palárikova Jozef Derňár na zbernom dvore. Foto N – Tomáš Benedikovič

V Palárikove a Malom Cetíne triedia asi dve tretiny odpadov, čo je na slovenské pomery obrovské množstvo. Ako takýto úspech dosiahli?

Starosta Malého Cetína sa volá Leonidas Charizopulos a na aute aj na pracovnom stole má grécku vlajku. Keď si sadneme do auta, z reproduktora sa pri jazde obcou, v ktorej žije štyristo obyvateľov, ozve grécka hudba. Otec bol Grék, mama pochádzala zo susednej dediny – Veľkého Cetína, on aj jeho dvaja bratia sa narodili už na Slovensku. Už piate volebné obdobie je starostom tejto obce v nitrianskom okrese.

Starosta nás vezie na obecný zberný dvor. Je to len malý pozemok za dedinou ohradený plotom, v ktorom sú štyri nádoby: na papier, plasty, jedlé oleje a nadrozmerný odpad. Sú tu pre prípad, že by ľudia chceli vytriedený odpad vynášať častejšie, než raz za mesiac, keď to robia zberové autá.

Charizopulos pred Vianocami prevzal ocenenie za to, že obyvatelia Malého Cetína triedia najviac odpadov spomedzi všetkých obcí na Slovensku. Takmer dve tretiny (63,6 percenta) putujú na ďalšie spracovanie.

Pri otázke, čo je tajomstvom ich úspechu, starosta iba pokrčí plecami. Samého ho ocenenie prekvapilo. Keď mu volali zo združenia Priatelia zeme, že obec vyhrala, myslel si, že ide o telefonických podvodníkov, ktorí ľuďom nahovoria, že vyhrali v súťaži a snažia sa od nich vylákať peniaze. Nakoniec si nedorozumenie vysvetlili a Charizopulos ocenenie prebral.

Starosta obce Malý Cetín Leonidas Charizopulos. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zberný dvor v Malom Cetíne. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako sa odpad triedi v dedine, kde to funguje?

Pred rokmi získal Malý Cetín grant, za ktorý kúpil všetkým domácnostiam štyri nádoby na triedený zber. Ľudia tak ušetrili 56 eur, za ktoré si set nádob kupujú nové rodiny. Väčšina obyvateľov má teda vo dvore žltý, modrý, hnedý a čierny smetiak.

Najprv sa ľudia sťažovali, že im budú zberné nádoby na dvore zavadzať a odpad hádzali tak, ako boli zvyknutí, len do jedného koša. Často sa im tam nezmestil a tak ho dávali aj do vriec.

Potom spravil starosta po porade s Ponitrianskym združením obcí pre separovaný zber a nakladanie s odpadmi rozhodnutie, ktoré ľudí zlomilo: so smetiarmi sa dohodol, že extra vrecia nevytriedeného odpadu prestanú brať.

„Keď im raz alebo dvakrát nezobrali vrecia položené pri komunálnom odpade, tak sa ľudia začali sťažovať,“ spomína starosta. Chodili na obecný úrad a pýtali sa, čo sa to deje. On neustúpil a trval na tom, že si svoj odpad majú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |