Slovenská opozícia sa potichu a skromne mení k lepšiemu

V posledných mesiacoch sa prihodilo viacero vecí, ktoré spôsobili, že slovenské opozičné strany sa prebúdzajú z klamu, že majú na to, aby prebrali riadenie krajiny. Presnejšie, slovenská opozícia dokázala, že má na to poraziť Smer a vytvoriť bez neho vládu, no zároveň jej došlo, že nemá na to, aby riadila krajinu.

Nie snáď preto, že by jej predstavitelia nedokázali krotiť svoje egá a po pravdepodobnom víťazstve nad Ficom v roku 2020 dohodnúť pri vytváraní vlády veľké kompromisy, a potom sa nimi aj niekoľko rokov riadiť. V tomto smere sa zdá byť súčasná opozícia už dostatočne rozumná a zodpovedná.

V tejto chvíli však nemá na to, aby riadila krajinu viditeľne lepšie ako vlády Smeru, pretože má zúfalo málo ľudí, ktorí hlbšie rozumejú, ako funguje štát, ako ho možno meniť, čo sú naozaj najväčšie problémy a koľko času na to treba.

Veľmi dobrá správa je, že to všetkým opozičným lídrom doplo a za dva roky do volieb môžu dramaticky zlepšiť svoju schopnosť chápať fungovanie verejnej správy.

Ťažko to zmerať, ale nemožno to prehliadnuť. Poukazovanie na korupčné prípady je naďalej hlavnou mediálnou agendou SaS, OĽaNO, ale obe tieto strany dobrovoľne a častejšie ako v minulosti prichádzajú so zložitejšími témami, ktoré sú podobne dôležité, hoci menej atraktívne.

Slovník opozície sa mení: Potrebujeme zastaviť kradnutie, ale uvedomujeme si, že to všetko nevyrieši… Chceme, aby ste vedeli, že naša strana má konkrétny program pre túto oblasť… Súčasný parlament naše návrhy možno neprijme, ale úlohou opozície je ukázať, že existujú aj iné riešenia…

Miera toho, ako často sa to deje, ukazuje, že ide o cieľavedomý obrat, ktorý vedenie opozičných strán za pár týždňov neprejde.

Otočka

Nie je férové viniť SaS a OĽaNO z toho, že debatu o spravovaní krajiny v minulosti sploštili na predstavu, že stačí vyhodiť zlodejov a všetko ostatné sa už prihodí tak akosi automaticky. Ak by Sulík, Matovič a kol. prakticky od začiatku tretej vlády Smeru tak netlačili na boj proti korupcii, zneužívaniu moci a nedostatku spravodlivosti, hlavnou opozičnou stranou by bola v lepšom prípade Sme rodina.

Dôležité je, že SaS a OĽaNO, ale práve aj Sme rodina pochopili, že ak chcú prežiť a chcú byť v prípadnej vláde užitoční, musia sa zmeniť. Nepomohla im k tomu náhoda, ale konkurencia a prirodzená zmena klímy.

SaS a OĽaNO sa boja Progresívneho Slovenska a Beblavého a Mihálovej strany Spolu, ktoré od začiatku zdôrazňovali, že len tlačovkami o korupcii nemožno krajinu zmeniť. Keď Sulík a Matovič videli, s akou nádejou sa vzdelaní, skúsení a úspešní ľudia pozerajú na Progresívne Slovensko a Beblavého, a keď stratili Mihála, porozumeli, že sa musia meniť rýchlo.

Dobrému obratu v SaS a OĽaNO pomohla aj vzájomná konkurencia týchto dvoch strán. Vynikajúci volebný výsledok SaS v roku 2016 a stúpajúce preferencie v čase kauzy Bašternák ju predurčili na to, aby bola lídrom opozície. Matovičovo OĽaNO však celý čas za SaS zaostávalo len o pár percentných bodov a v momente, keď zažiarila Veronika Remišová, mohol Matovič aj víťazoslávne vyhlásiť: „Aha, už máme aj premiérku.“

V biede, ktorú mimo témy korupcie predvádzala slovenská opozícia, navyše Remišová okamžite získala nálepku odborne zdatného politika, čo tiež pomohlo tomu, že vytváranie odborných skupín, otváranie nových tém, ponúkanie vlastných riešení a špecialistov získavalo vo vnútri strán na atraktivite.
V SaS si zasa veľmi dobre pamätali, ako im pred voľbami pomohol imidž strany s najlepším ekonomickým programom, a preto minimálne Sulík nebral predstavovanie čiastkových programov strany a ich „teamlídrov“ vôbec formálne.

Zabudnime nateraz na to, akú smutnú úroveň má napriek tomu expertíza SaS aj v niektorých kľúčových oblastiach. Pre budúcnosť je rozhodujúce, že SaS má vedenie, ktoré prikazuje a čoraz viac odmeňuje ľudí, ak sa vzdelávajú, skúšajú vytvoriť originálnu politiku strany v jednotlivých sektoroch a získavajú pre ňu spolupracovníkov.

Realita ich naučí

Uvedomeniu si, že opozičné strany so sebou musia niečo robiť, pomohol aj úspech koalície SaS, OĽaNO a KDH v župných voľbách. Opozícia zrazu potrebuje odborníkov do štyroch žúp a na vlastnej skúsenosti vidí, že problémom môže byť postaviť hoci aj desaťčlenný tím, na ktorý by sa dokázali strany spoľahnúť. Najbližšie dva roky vo VÚC zároveň dávajú šancu, že najmä SaS a OĽaNO na vlastných chybách pochopia, akým veľkým hendikepom môže byť ich takmer nulová skúsenosť s riadením verejnej správy.

Ak máme pud sebazáchovy, všetci im pritom držíme prsty.